EÚ chýba pokrok

Pokiaľ ide o súčasný socioekonomický vývoj v EÚ politológ a ekonóm Juraj Draxler poukázal najmä na súčasný tlak na nemeckú vládu, aby zvýšila vnútorný dopyt. Rovnako rezonuje diskusia o tom, aká by mala byť v správna reakcia hospodárskej politiky – škrty verzus iné prístupy.

Vidí tiež odstredivé tendencie v podobe hrozby odchodu Veľkej Británie z EÚ, ktorá nesúhlasí s kľúčovými projektmi na európskej úrovni – či už s fiškálnou zmluvou, daňou z finančných transakcií alebo bankovou úniou. Na druhej strane sú dostredivé tendencie v rámci diskusií o tom, čo je dobrý sociálny model a či by sa malo zmeniť smerovanie sociálnej a hospodárskej politiky.

Na rozpad prepojenia medzi finančnými trhmi a reálnou ekonomikou poukázal nemecký bankový manažér a ekonóm Wolfgang Roth, pričom upozornil, že to môže viesť k samodeštrukcii. Finančné trhy boli totiž deregulované a dlho neregulované, takže sa mohlo špekulovať. Zdôraznil, že ľudia vo finančných inštitúciách nemali žiadnu zodpovednosť za svoje konanie a finančné oddelenia nepracovali pre reálne hospodárstvo. Podľa jeho slov bez toho, aby sa na summitoch EÚ a národnej úrovni nehovorilo o pravidlách hry, nebude zodpovedná politika.

Na príklade Írska a Španielska ilustroval dôsledky. Hoci mali nízku zadlženosť pred krízou, keď vypukla, bankový sektor mal vplyv na stav celej krajiny. Uznal, že vlády na tom mali tiež svoj podiel viny, ale ani Európska komisia ich včas nevarovala pred bublinami, ktoré vytvorili. A keď spľasli, tak sa z večera do rána dostali na pokraj krachu za svoje chybné rozhodnutia.

Kritizoval, že v EÚ sa nehovorí o strategickej hospodárskej politike a v súčasnosti chýbajú osobnosti ako bol Jacques Delors, ktorý hovoril o slobode pohybu tovarov a služieb, definoval základné kontúry európskej menovej únie a bol okamžitým zástancom rozširovania Únie o krajiny vo východnej a strednej Európe.

Podľa jeho slov musí existovať silná Európska komisia. Od roku 2010 dodnes bolo 24 summitov, na ktorých sa hľadali riešenia krízy.

Pokiaľ ide o spor úspory verzus rast je z jeho pohľadu pre ďalšie fungovanie nevyhnutný ich súlad. Zároveň poukázal, že ešte nikdy nemali Nemecko a Francúzsko také rozdielne postoje pre ďalšie smerovanie EÚ ako v prípade tejto dilemy.

Francúzsky ekonóm Jean-Marc Daniel si však myslí, že všetku vinu nemožno pripisovať bankárom a nemali by byť obetnými baránkami. Základ krízy vidí vo vyčerpaní rastu, čo je vlastne hospodársky pokrok a ten v súčasnosti chýba. Rast svetovej ekonomiky je pritom závislý od rastu americkej ekonomiky a ten spomaľuje, pričom v najbližšom čase výraznejšia zmena nenastane.

Dotkol sa aj otázky spoločných európskych dlhopisov. V Európe podľa jeho slov chýba definícia vereného dlhu. Preto sa potom natíska otázka, či sú štáty vôbec pripravené na eurobondy. V prvom rade by teda mali diskutovať o štatúte verejného dlhu.

Draxler uznal, že nedostatok pokroku je jednou z príčin krízy. Politickým a hospodárskym problémom a aj pre fungovanie EÚ ako takej je aj nadmernosť finančného sektora. Tradičný model bankovníctva sa veľmi zmenil. Dôsledkom deregulácie nakoniec nabrali také rozmery, že určovali smer diskusie o hospodárskej politike. Počas krízy potom museli byť zachraňované banky, alebo krajiny s problematickým bankovým sektorom. Regulácia odvetvia je tak podľa jeho slov kľúčovou diskusiou. Podľa Rotha treba zakázať najmä nezmyselné finančné produkty bez významu pre národného hospodárstvo vedúce len k províziám. Daniel dodal, že už treba dospieť k tomu, aby akcionári znášali náklady za záchranu bánk.

Z pohľadu krízy politických lídrov francúzsky ekonóm poukázal, či by nebolo treba viac demokracie v hľadaní riešení. Problém vidí najmä v ich komunikácii občanom. Roth si však myslí, že Európa má osobnosti, len sú príliš silné a na najvyššie pozície EÚ sú roky obsadzovaní práve slabí lídri. Kritizoval napríklad predsedu Komisie Josého Manuela Barrosa aj predsedu Euroskupiny Jeroena Dijsselbloema.

Pokiaľ ide o výhľad po uplynutí najbližšej dekády, Daniel očakáva, že EÚ bude mať 28 štátov, ale nie viac. Škótsko vstúpi do EÚ aj eurozóny, ale Veľká Británia odíde. Opäť nastane pokrok, no Únia sa stane obrovským domovom dôchodcov.

Roth uviedol, že rozhodujúca pre stabilitu Európy bude úprava sociálnej dimenzie. Zmeniť by sa malo vzdelávanie, kvalifikácia a výskum. Rovnako predpovedá dramatický stav pre počet dôchodcov a závislosť od imigrácie.

Draxler prorokuje stále ťažkú pozíciu, čo platí aj pre export. Pokrok očakáva v daňovej harmonizácii.

Portál EurActiv.sk prinesie článok mapujúci i druhý, ekonomický, panel konferencie. Budúci týždeň bude k dispozícii videozáznam panelov s titulkami.