EÚ dosiahla svoje “historické dno”

zdroj: flickr, autor: rockcohen

Tieto hranice podľa Weilera, ktorý vystúpil na Festival of Europe v talianskej Florencii, jasne ilustruje nedostatok solidarity v čase krízy eurozóny, snaha Francúzska a Talianska zmeniť schengenský režim a vzrastajúci populizmus v mnohých krajinách EÚ.

Politici EÚ sa nahlas sťažujú na demokratický deficit a hovoria o potrebe angažovať európskych občanov lenže legitimita EÚ podľa Weilera naďalej klesá, podobne ako mobilizujúca schopnosť európskych inštitúcií.

Európske krajiny urobili v minulosti dôležité rozhodnutia v snahe riešiť akútne problémy. Medzi nimi vznik jednotného trhu, spoločnú menu euro a schengenský priestor. Tieto výsledky ale podľa neho postavené na legitimite procesu a cieľa, nie na demokratickej legitimite, vysvetľuje si situáciu a „únavu z EÚ“ Weiler .

Zakladajúci otcovia EÚ ako boli Robert Schuman či Jean Monnet podporovali európsky projekt, ktorého „DNA“ sa odvodzovala do Európskej komisie a členských štátov nie od Európskeho parlamentu. Dokonca ani Schumanova deklarácia, ktorej 61. výročie si EÚ pripomenula 9.5., slovo demokracia nespomína, upozorňuje akademik.

Za mnohé roky sa Únia snažila zmierniť demokratický deficit tým, že dávala Európskemu parlamentu stále väčšie právomoci. To malo ale na voličskú účasť minimálny efekt.

Európski občania nemajú pocit, že politici, ktorých zvolia ich riadne zastupujú a nemajú pocit, že ich nejakým spôsobom môžu brať na zodpovednosť. Európu Weiler opisuje ako „vládu bez vlády“.

„Čokoľvek urobíme pre to, aby sme dali Európskemu parlamentu alebo národným parlamentom viac právomocí nemôže tento politickú medzeru vyplniť“, dodáva.

Prieskumy ukazujú, že európski občania si oveľa viac cenia to, čo EÚ môže urobiť ako to, čo vy minulosti urobila, tvrdí Weiler, čím spochybňuje všeobecný predpoklad, že legitimita EÚ je založená len na jej minulých úspechoch.

Profesor tvrdí, že je najvyšší čas aby si Európa našla novú misiu alebo to, čo politickí vedci volajú „mesianistickú politickú legitimitu“, predložiť víziu alebo nový projekt, ktorý budú občania vedieť podporiť.

„Schumanova deklarácia bola akčným plánom pre ľudí, ktorí potrebovali dosiahnuť ciele mier a prosperitu. Mobilizačná sila Európy sa stala obeťou úspechu tej istej Európy“.

Aj podľa predsedu Európskeho parlamentu Jerzyho Buzeka je potrebné antieurópske sentimenty spochybňovať.

„Ako politici sme sklamaním pre našich občanov, ak neubránime európsku integráciu“, hovorí Buzek. Podľa predsedu Parlamentu aj keď stav projektu nie je úplne uspokojivý, nemal by byť diskreditovaný.

„Dnes potrebujeme viacej koordinácie a preto aj viac Európy“, zdôraznil Buzek. Na užšiu Úniu ale podľa neho treba viac politickej vôle.