EÚ k nám prišla cez Grécko

zdroj: TASR/AP

Vyostrený vzťah k Európskej únii na Slovensku je momentálnym extrémom, ktorý sa stal aj vďaka okolnostiam vedúcim k pádu Radičovej vlády módnym, tvrdí Katarína Koščová.  Nedomnieva sa, že to bude dlhodobý trend.
Juraj Marušiak pozoruje odstredivé tendencie najmä v Česku a Maďarsku, naproti tomu Poľsko podľa neho pochopilo, že môže svoje národné záujmy presadzovať najlepšie na úrovni EÚ.

Na Slovensku zatiaľ nejde o odmietanie členstva ako takého, skôr ostrejšie vymedzovanie štátnych záujmov, vysvetľuje. Keďže v prevažnej miere nejde o kvalifikovaný nesúhlas súčasná tendencia sa skôr dá označiť za eufóbnu, než euroskeptickú. Rezervovaný postoj k niektorým politikám  EÚ bol u časti slovenského politického spektra prítomný od vstupu a je legitímnou súčasťou politického diskurzu.

Je potrebné si uvedomiť, hovorí Marušiak, že absolútna rovnosť členských krajín nie je dlhodobo možná, najmä pri komplexných ekonomických otázkach je prirodzené, že kormidla sa ujmú tie s najväčšou ekonomickou váhou.
Koščová si myslí, že EÚ je pre časť slovenských politikov aktér, voči ktorému je ľahké sa vymedziť bez vážnejšej diskusie o hĺbke integrácie. „EÚ k nám prišla cez Grécko“ a politické strany zistili, že sa na téme dajú získať protestné hlasy, ktoré ale vyjadrujú širšiu nespokojnosť ľudí s pôsobnosťou vlád, konštatuje.

Hoci je pravdou, pripomína Marušiak, že podľa prieskumov Eurobarometer napriek istému poklesu, Slováci stále figurujú medzi tými, čo majú v integráciu najvyššiu dôveru , nie je to „identitárne európanstvo“. „Dôvody podpory sú tu oveľa a prízemnejšie“, myslí si Marušiak.

V roku 2004 sa vstupom do EÚ slovenská európska agenda napriek tomu, že na nej strany v predchádzajúcom období „úžasne získali“, vyprázdnila a pár rokov sa dalo pozorovať úplné vákuum, hovorí Koščová. Dodáva, že aj z pozície malého členského štátu sa dá politika EÚ ovplyvňovať. Marušiak ako príklad oblasti, kde sa Slovensko výraznejšie aktivizuje, uvádza Východné partnerstvo, ktoré ale ako téma na verejnosti nijako nerezonuje. Na Slovensku podľa neho myslenie v medzinárodných súvislostiach absentuje, čo označuje za derivát „mníchovského syndrómu“.

„Lakmusovým papierom toho, či sme schopný vnímať Európu ako ju chápem ja – v rôznorodosti a zmysle európskeho humanizmu – je to, ako sa staviame k inakosti či menšinám tu doma“, hovorí Karolína Koščová.

Európa podľa Marušiaka potrebuje premyslieť  svoje historické posolstvo. Podľa neho špeciálne ožíva téma demokracie v strednej Európe. „Demokratizácia nebola dokončená v SR, no tento problém sa v obmedzenej miere týka aj západnej Európy“.

Diskusia sa postupne presunula k sociálnemu kontextu v Európe. „Nemôžeme od ľudí, ktorí žijú v chudobe a majú problém so svojimi základnými životnými potrebami očakávať, že budú podporovať nejaké ideály európskeho humanizmu“, pripúšťa problém diskusie o EÚ Koščová.

Nezamestnanosť mladých ľudí je kľúčový problém, zhodli sa obaja diskutujúci. „Krajina, ktorá má veľký počet mladých ľudí, ktorí nemajú budúcnosť, alebo si myslia, že nemajú budúcnosť, má problém“. Ako príklad spomína vývoj v severnej Afrike pod vplyvom tzv. Arabskej jari. Mladí ľudia sú v Európe vyčlenení aj politicky, pripomína Marušiak.

„Bez zlepšenia sociálnej situácie nebudeme vedieť zabrániť vnútornému kolapsu EÚ“, domnieva sa politológ.