EÚ má spoločnú vyjadnávaciu pozíciu pre klimatické rokovania v Lime

Výbor Európskeho parlamentu pre životné prostredie včera (5. november) prijal uznesenie o pozícii EÚ počas klimatickej konferencie v Lime.  Potvrdil tak rozhodnutie ministrov životného prostredia členských krajín EÚ, ktorí sa koncom októbra dohodli na znení vyjednávacej pozície EÚ počas decembrovej klimatickej konferencie OSN v hlavnom meste Peru.    

Environmentálny výbor sa zhodol, že klimatická konferencia v Lime je výbornou príležitosťou presadiť kľúčový cieľ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2050 celosvetovo o 50%, ktoré prispejú k udržaniu nárastu teploty planéty pod 2 stupne Celzia. Nutné je však rozpracovať konkrétne kroky, cestovné mapy a spoločnú metodológiu, aby boli ciele kvantifikovateľné.

Predseda environmentálneho výboru Giovanni La Via, ktorý bude viesť parlamentnú delegáciu v Lime, naznačil, že je potrebné štáty presvedčiť o ekonomických výhodách znižovania emisií. V rámci opatrení prijatých v Kjótskom protokole EÚ ako celok znížila svoje emisie od roku 1990 o 19%, pričom HDP sa zvýšilo až o 45%.

„Čelíme politickej výzve, pretože štáty vnímajú prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku ako niečo, čo musia urobiť len z donútenia. Musíme ich presvedčiť o výhodách, akým je tvorba zelených pracovných miest a vývoj nových technológií,“ povedal La Via.

Európsky parlament, ako ja ministri členských štátov, potvrdili záujem Európskej únie pomôcť nízkopríjmovým krajinám dosiahnuť stanovené klimatické ciele.

EÚ zároveň vyzvala aj ostatné krajiny, aby prispeli do tzv. Zeleného klimatického fondu OSN. Ten by mal mobilizovať približne 100 miliárd dolárov ročne. Hoci vytvorenie fondu bolo odsúhlasené už počas konferencie OSN v Kodani v roku 2009, svetoví lídri aj naďalej váhajú s jeho uskutočnením.

Áno pre ambiciózne ciele, ale iba ak budú celosvetové

Predstavitelia európskeho priemyslu sa obávajú ambicióznych klimatických cieľov, ktoré by mohli ohroziť konkurencieschopnosť európskych prevádzok. Tvrdia, že v prípade, že sa únii nepodarí zapojiť aj ostatných svetových partnerov, európskemu priemyslu by mohlo hroziť premiestnenie výroby do krajín s nižšími štandardmi ochrany životného prostredia.  

Na rozdiel od Kjótskeho protokolu, ktorý neimplementovali najväčší emitenti skleníkových plynov, EÚ verí, že do parížskej zmluvy sa zapojí viacero kľúčových partnerov.

„Môžeme budovať na pozitívnych krokoch, ktoré boli dosiahnuté na septembrovom klimatickom samite, ktorý zvolal generálny tajomník OSN Ban Ki Moon,“  vyjadril sa predseda Rada ministrov životného prostredia Gian Luca Galletti po prijatí záverov Rady.

USA, či Čína, na spomínanom samite prisľúbili, že sa zapoja do boja proti zmene klímy.

Vedci: Otepľovanie planéty je spôsobené ľudskou činnosťou

Medzivládny panel  OSN (IPCC) len nedávno zverejnil novú vedeckú správu, ktorá potvrdzuje, že klimatické zmeny sú s 95% pravdepodobnosťou spôsobené ľudskou aktivitou.  V najväčšej miere sa na otepľovaní planéty podieľajú skleníkové plyny, a to najmä CO2, ktoré absorbuje infračervené teplo vo vyššej miere ako iné plyny v atmosfére (dusík, kyslík).

Vedci pripisujú zmenu klímy práve ľudskej činnosti predovšetkým preto, že ľudia sú v najväčšej miere zodpovední za emitovanie CO2. Na začiatku priemyselnej revolúcie bolo v atmosfére približne 280 milióntin (ppm) CO2. V tomto roku však koncentrácia skleníkových plynov prekročila 400 ppm. Táto hodnota je najvyššia za posledných 800 000 rokov. Jedným z hlavných dôvodov je spaľovanie fosílnych palív.