EÚ očami občianskych konzultácií: Výrazne environmentálna, zvládajúca migráciu a vzdelaná

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR organizovalo 22. februára 2018 v Zimnej jazdiarni Bratislavského hradu Národný konvent o EÚ pod názvom #MYSMEEÚ. [TASR / Marko Erd]

Lídri EÚ dostali na decembrovom summite do svojich foldrov správu sumarizujúcu obsah dialógov s občanmi, ktoré sa tento rok konali v členských krajinách. Na Slovensku išlo o sériu #MYSMEEÚ.

Osem stranový dokument je syntézou tohto, čo zaznelo na rôznych verejných diskusiách po celej EÚ v roku 2018. Nejde o reprezentatívny prehľad názorov medzi občanmi, ale ponúka pohľad do uvažovania a mapuje témy, ktoré medzi občanmi najviac rezonujú keď sú konfrontovaní s otázkou, ako hodnotia EÚ.

Podľa dokumentu  väčšina účastníkov napriek istým problémom vníma EÚ pozitíve. Mnohým však chýba jasnejšia vízia a líderstvo. Brexit zvýšil pocit spolupatričnosti únie, čo ľudia oceňujú.

Medzi tri najčastejšie diskutované témy sa dostali migrácia, životné prostredie a vzdelávanie. Zaujímavé sú predovšetkým zelené témy, kde občania vidia priestor pre silnejšiu úlohu EÚ v podobe tvrdšej legislatívy a lepšieho uplatňovania pravidiel. Niektorí si myslia, že by viac prostriedkov z európskeho rozpočtu malo ísť na túto oblasť. Najmä mladí ľudia považujú boj proti zmene klímy za jednu z najväčších výziev, ktorým EÚ čelí. V niektorých prípadoch občania na EÚ nahliadajú ako na protiváhu k národným politikám v tejto oblasti.

Objavuje sa pocit, že existuje len málo praktických motivátorov pre ekologické správanie ľudí a spotrebiteľov. Jeden zo špecifických návrhov v správe hovorí o vytvorení jednotného zálohového systému za účelom znížiť plastový odpad a povinné recyklovanie PET fliaš naprieč EÚ.

Ďalšie konkrétnejšie nápady, ktorá správa uvádza, sú zadefinovanie európskeho indexu „hrubého blaha (gross wellebing)“ alebo vytvorenie učebného plánu pre občianske vzdelávanie s európskym rozmerom.

Štátny tajomník: Únia potrebuje kritikov, ktorí to s ňou myslia dobre

Hlas EÚ vo svete takmer nepočuť, sme príliš zahľadení do seba, prízvukoval na podujatí #MYSMEEÚ v Banskej Bystrici štátny tajomník ministerstva zahraničia František Ružička.

Podľa správy zaznievala v diskusiách aj téma rozdielov medzi členskými štátmi a to najmä v menších krajinách, kde ľudia vnímajú neférovosť a dvojité štandardy, resp. že sa spoločné pravidlá neuplatňujú rovnako na každého. Deliace čiary ľudia vnímajú medzi malými a veľkými, medzi starými a novými ako aj geografické delenia. V niektorých miestach únie zaznieva potreba rešpektovať národné a kultúrne rozdiely.

Ako úlohy pre Úniu rezonujú ekonomická a sociálna konvergencia, schopnosť únie držať krok resp. udávať tempo pri technologickom pokroku a byť hráčom na medzinárodnom poli; ideálne s jedným hlasom a presadzovaním normatívnej zahraničnej politiky.

Macronove zhromaždenia a slovenské MYSMEEÚ

Podujatí z ktorých závery sa premietli do správy sa v EÚ za minulý rok uskutočnilo okolo 1700. S nápadom organizovať demokratické zhromaždenia s verejnosťou prišiel v septembri 2017 novozvolený francúzsky prezident Emmanuel Macron. V prejave na parížskej Sorbonne hovoril o občianskych diskusiách, z ktorých chce získavať konkrétnejšie impulzy do debaty o reforme EÚ.

Na Slovensku už v tom čase bežala séria znovu obnoveného Národného konventu o EÚ pod značkou #MYSMEEÚ. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí organizovalo v krajských mestách podujatia na vysokoškolskej pôde. Chodili na neho štátny tajomník MZVaEZ a ďalší pozvaní hostia. Súčasťou posledného kola podujatí v roku 2017 a 2018 boli aj debaty so zástupcami študentov.

„Mám pocit, že Slovensko je jednou z prvých krajín, ktorá ide do niečoho masívnejšieho a ideme do toho preto, lebo to tak vnútorne cítime. Je úplne v poriadku, že sa to prekrýva s ideou, ktorú prezentoval prezident Macron,“ povedal pre EURACTIV Slovensko v marci 2018 vtedajší štátny tajomník Ivan Korčok.

Ivan Korčok: Národný konvent o EÚ nie je kampaň

Konventom chceme preniesť debaty zo summitov do slovenských miest, hovorí štátny tajomník ministerstva zahraničia IVAN KORČOK. Vysvetľuje tiež, prečo pre Slovensko naďalej nie je výhodné, aby sa únii rozhodovalo medzivládnym spôsobom.

„Vidím tu istú synergiu, ale zároveň trvám na tom, že keďže má ísť o debatu s našimi občanmi, musí odrážať naše národné očakávania a formu, ktorú si zvolíme.“

Macron sa v októbri 2018 na podobnom diskusnom formáte zúčastnil aj v Bratislave. Sekundoval mu pri tom slovenský premiér Peter Pellegrini.

Členské štáty EÚ sa vo februári 2018 po impulze francúzskeho prezidenta dohodli, že budú občianske konzultácie organizovať. Ich konkrétna podoba bola pri rešpektovaní základných princípov na rozhodnutí jednotlivých krajín.

Európska komisia paralelne urobila vlastnú občiansku konzultáciu, verejné podujatia v členských krajinách organizoval aj Výbor regiónov. Jedno z nich sa na jar uskutočnilo aj na Slovensku, v Prešove.