EÚ-turecká dohoda možno (ne)legálna

Zdroj: Turecko-EÚ Summit/ Európska rada

„Dni nelegálnej migrácie sú preč,“ povedal na pondelňajšom summite predseda Európskej rady Donald Tusk potom, čo európski lídri priali princípy nového turecko-európskeho riešenia migračnej krízy.

Čítajte aj: Lídri sa dohodli, že sa pokúsia dohodnúť

Napriek silným slovám však nová dohoda medzi európskymi krajinami a Tureckom vyvoláva viacero otáznikov o jej účinnosti či dokonca legálnosti.

Ústredným bodom dohody, ktorej konečné znenie lídri odobria na najbližšom marcovom summite, je plán na automatický návrat všetkých, ktorí na lodiach prevádzačov dorazia k brehom Grécka, späť do Turecka.

Hoci vo vyhlásení členských štátov sa uvádza, že akýkoľvek plán bude v súlade s európskym a medzinárodným právom, Vysoký predstaviteľ OSN pre ľudské práva princ Zeid bin Ra´ad naznačil, že existujú pochybnosti o zákonnosti dohody, keďže je založená na „hromadnom a arbitrárnom vyhostení“ cudzincov.

„Hraničné obmedzenia, ktoré neumožňujú posúdenie okolností každého jednotlivca porušujú medzinárodné a európske právo,“ povedal na zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva v Ženeve.

Každý jednotlivec a teda aj tí, ktorí sa doplavia k brehom Európy, majú právo na prístup k azylovému konaniu, v ktorom sa vyhodnotia ich dôvody na útek. Voči rozhodnutiu úradov je navyše možné odvolať sa.

Ako pre EurActiv.sk povedala predsedníčka Ligy za ľudské práva, Zuzana Števulová, takéto konanie sa nedá zvládnuť v priebehu niekoľkých dní alebo hodín a preto tých, čo požiadajú o azyl v Grécku nebudú môcť vrátiť do Turecka, pokým nebude o ich žiadosti rozhodnuté.

Podľa Števulovej je možné žiadateľov o azyl vrátiť do inej krajiny iba v prípade, že táto krajina prevezme zodpovednosť za ich žiadosť a poskytne záruky, že potenciálnych azylantov nevráti na miesto, kde im hrozí riziko. Vrátené osoby musia mať navyše v tretej krajine možnosť získať status utečenca. Ide o uplatnenie konceptu tzv. tretej bezpečnej krajiny. V takomto prípade bude možné expresne rýchlo rozhodnúť o žiadosti o azyl tak, že je neprípustná a nebude sa skúmať nárok na azyl.

A práve tu môže nastať problém. EÚ Turecko stále nepovažuje za bezpečnú tretiu krajinu. Ankara pri viacerých príležitostiach vrátila Sýrčanov späť do Sýrie a navyše žiadateľom z iných ako európskych krajín neudeľuje azyl v zmysle Ženevského dohovoru. Sýrčania tak nemôžu legálne získať status utečenca, ale iba tzv. „dočasnú ochranu“.  Iračanom alebo Afgancom navyše Turecko nezaručuje ani túto možnosť.

Ak sa aj formálne táto zákonná prekážka odstráni, ešte to neznamená, že Turecko bude mať okamžite pripravený systém pre spracovanie žiadostí o azyl.

Jeden za jedného

Turecko od EÚ žiada, aby za každého Sýrčana, ktorého prevezme z gréckych ostrovov presídlila iného priamo z tureckých utečeneckých táborov. Tento systém má odradiť migrantov prekračovať Egejské more a pripraviť tak prevádzačov o výnosný biznis.

Podľa Ligy za ľudské práve je výmena 1 za 1 „vysoko nemorálna“. Členské krajiny OSN sa majú na presídľovaní podieľať v rámci zdieľania zodpovednosti za pomoc a starostlivosť o utečencov, keďže podľa štatistík až 2/3 z nich ostáva v chudobných rozvojových krajinách, ktoré tak znášajú najväčšie bremeno. Ide o špeciálny program agentúry OSN pre utečencov (UNHCR), ktorý ponúka tým najzraniteľnejším utečencom z táborov možnosť  legálne sa presťahovať do inej krajiny.

„Toto ale nemôže byť naviazané na nejaké handlovanie ľudí medzi dvomi krajinami.  Problematický je tu už samotný princíp fungovania – aby sa čo najviac utečencov dostalo presídlením do Európy, muselo by ich čo najviac preplávať Stredozemné more, pretože čím viac ich bude vrátených, tým väčší počet bude musieť EÚ zobrať späť. EÚ vlastne hovorí, že bude súhlasiť s plánom, kde ľudia musia najskôr riskovať životy plavbou cez Stredozemné more, aby následne mohli byť veľké počty iných ľudí presídlené,“ povedala Števulová.

Krajiny Vyšehradskej štvorky do stanoviska z pondelňajšieho summitu presadili, aby dohoda s Tureckom nevytvárala pre členské krajiny žiadne nové povinnosti v zmysle povinných kvót. Počet utečencov, ktorých na základe dohody s Tureckom krajiny presídlia, by tak bol obmedzený len na 160 tisíc, čo zodpovedá dohodnutým kvótam zo septembra minulého roka na relokáciu žiadateľov o azyl z táborov v Grécku a Taliansku a 20 tisíc v rámci mechanizmu presídľovania z tretích krajín.

V prípade, že počet utečencov prekročí dohodnuté čísla, krajiny EÚ budú musieť vytvoriť akúsi „koalíciu ochotných“ a pokračovať v presídľovaní. Ochota aj tých najotvorenejších európskych krajín, ako je Nemecko a Švédsko, však pod tlakom verejnosti a rastúcich preferencií krajnej pravice postupne chladne.

Cyprus prístupové rokovania neumožní

Aj keby sa EÚ podarilo urovnať problematické časti dohody z právneho hľadiska, európsko-turecký plán naráža na ďalší problém.

Za opätovné prijatie migrantov a potenciálnych utečencov Turecko EÚ žiada zdvojnásobiť fondy na zlepšenie podmienok v tureckých táboroch, výrazné urýchlenie liberalizácie vízového režimu a otvorenie nových negociačných kapitol v rámci prístupového rokovania do EÚ.

Diplomatické zdroje EurActivu potvrdili, že viaceré krajiny budú trvať na tom, aby Turecko najprv splnilo všetky technické podmienky potrebné na uvoľnenie vízového režimu pre viac ako 74 miliónovú krajinu a to vrátane zavedenia biometrických pasov s odtlačkami prstov.

Ešte problematickejším sa ukazuje byť obnovenie rokovaní o členstve Turecka v únii a to najmä v čase, keď na domácej scéne Ankara zavádza viaceré demokraticky pochybné opatrenia voči opozičným médiám. Upozornili na to na stredajšom zasadnutí v Štrasburgu aj poslanci Európskeho parlamentu.

Turecko požaduje otvoriť nové prístupové kapitoly, ktoré Cyprus blokuje od decembra 2009. Podmienkou ich otvorenia je normalizácia vzťahov medzi Tureckom a Cyprom. Ankara však dodnes vládu v Nikózii neuznáva.

Cyprus sa však zo svojich požiadaviek nechystá ustúpiť. „V súvislosti s požiadavkou Turecka o otvorení kapitol, ktoré sú jednostranne zmrazené Cyperskou republikou, pričom sa odvoláva na svoju úlohu pri riešení humanitárnej krízy, ktorá postihuje najmä Grécko, prezident republiky ostáva neústupný v nadčasovej pozícii Cyperskej republiky, tj. že otvorenie akýchkoľvek kapitol predpokladá zo strany Turecka splnenie povinností plynúcich z rámca prístupových rozhovorov,“ potvrdilo EurActivu Veľvyslanectvo Cypru v Bratislave.