EÚ v roku 2018: Národné voľby

Silvio Berlusconi, bývalý taliansky premiér a líder Forza Italia. EPA-EFE/FLAVIO LO SCALZO

Tento článok je súčasťou Špeciálu: EÚ v roku 2018

V roku 2018 čaká EÚ niekoľko dôležitých volieb. Parlamentné v Taliansku pritiahnu určite širšiu pozornosť, prezidentské vo Fínsku asi nie. V hre je však aj niekoľko divokých kariet. Prinášame ich súhrnný prehľad.

Minulý rok bol pre EÚ „rokom volieb“. Francúzi volili prezidenta, Nemci federálny parlament, k urnám šli aj Holanďania, Rakúšania a ďalšie krajiny.

Obavy z úspechov nacionalistických a pravicovo-populistických strán sa úplne nenaplnili. Macron porazil Le Penovú, Geert Wilders získal v Holandsku menej hlasov, než sa čakalo. Na druhej strane, nemecká AfD vstúpila do parlamentu s viac ako trinástimi percentami hlasov, a Slobodní sa stali súčasťou rakúskej vládnej koalície.

Národná voľby budú hýbať európskou politikou aj v roku 2018. Niektoré neupútajú v zahraničí veľa pozornosti – parlamentné voľby v Slovinsku či Luxembursku, prezidentské voľby na Cypre. Parlamentné voľby v Taliansku, či Švédsku, však budú pozorne sledované aj v iných krajinách.

Prinášame stručný volebný kalendár pre rok 2018.

Ostro sledované voľby

Prím medzi ostro sledovanými prípadmi hrá Taliansko. Parlamentné voľby budú v marci a výsledok je neistý. Od leta minulého roku je v prieskumoch najsilnejšou stranou Hnutie piatich hviezd, pohybuje sa tesne pod 20 percentami. To odmieta koalíciu s ktoroukoľvek z tradičných strán, na jednofarebnú vládu však pravdepodobne nezíska dosť hlasov.

Popularita vládnej Demokratickej strany dlhodobo klesá, aj kvôli konfliktom vo vnútri strany. Vo dvoch prieskumoch v decembri 2017 sa podľa Termometro Politico dostali pod 25 percent a je nepravdepodobné, že s ľavicovými spojencami vytvoria parlamentnú väčšinu.

Berlusconi je späť a v parlamentných voľbách môže zvíťaziť

Bývalý premiér formálne ohlásil návrat na politickú scénu, hoci žiadnu oficiálnu funkciu kvôli daňovým únikom nemôže obsadiť.

Najsilnejšiu pozíciu má stredo-pravý blok. Silvio Berlusconi je späť a jeho Forza Italia má v prieskumoch nad 15 percent. Spolu s Lega Norde a nacionalistickou Fratelli d´Italia môžu získať viac ako 35 percent hlasov. Ani to však nemusí stačiť na vytvorenie vládnej väčšiny. Okrem toho, každá z týchto troch strán v minulosti spochybnila členstvo talianska v eurozóne.

V krajine sa hovorí aj o „veľkej koalícii“ Demokratickej strany a Forza Italia. Bolo by to však neľahké partnerstvo. Ďalšou možnosťou je menšinová vláda, ktorá by takmer určite priniesla ďalšie predčasné voľby.

Prví pôjdu k volebným urnám Česi. Prvé kolo prezidentských volieb sa v Českej republike bude konať 12.-13. januára, druhé o dva týždne neskôr. Najpravdepodobnejším víťazom prvého kola je Miloš Zeman. V druhom sa, podľa prieskumov, stretne s niekým z dvojice Jiří Drahoš – Michal Horáček.

Opätovné víťazstvo Miloš Zemana by bolo dobrou správou pre menšinovú vládu Andreja Babiša – súčasný prezident vyhlásil, že je udrží v úrade aj bez parlamentnej väčšiny. M. Zeman je zároveň v zahraničí známy predovšetkým kontroverznými vyhláseniami namierenými voči novinárom, utečencov, či napríklad podporou referenda o členstve Českej republiky v EÚ (hoci sám tvrdí, že by v ňom hlasoval za členstvo).

Migrácia, nízke mzdy, euro a czexit. O čom sa rozhoduje v českých voľbách?

Budúca európska politika Českej republiky bude závisieť hlavne od toho, s kým hnutie ANO vytvorí koalíciu. Po voľbách môže dôjsť k vypísaniu referenda o vystúpení Česka z EÚ, zhodujú sa odborníci, ktorých oslovil portál EurActiv.sk.

Vo Švédsku vedú v prieskumoch jasne Sociálni demokrati. Vládu môžu vytvoriť s Ľavicovou stranou a Zelenými. Ich náskok pred stredo-pravou koalíciou vedenou stranou Nya Moderaterna (Umiernení) je však len okolo jedného percenta. Do 9. septembra sa to môže ľahko zmeniť.

Dôležitý bude výsledok nacionalistických Švédskych demokratov. Strana má korene v krajnej pravici, a mnohé kontroverzné postoje. Od leta 2015 sa v prieskumoch pohybujú tesne pod 20 percentami.

Maďarsku sa žiadna zmena nechystá. Voľby na jar vyhrá Fidesz, a premiérom bude aj naďalej Viktor Orbán. Otázkou tak je len to, či Fidesz získa späť dvojtretinovú ústavnú väčšinu, o ktorú prišiel v roku 2015. Pomôcť mu má intenzívna kampaň postavená na nacionalizme a xenofóbii – od obviňovania G. Sorosa z podkopávania maďarskej vlády, po odpor voči Bruselu.

Vzhľadom na stav ľavicovej a liberálnej opozície je najvážnejším súperom krajne pravicový Jobbik.

Nenápadné hlasovania

Najzaujímavejšími z „nenápadných“ volieb budú lokálne voľby v Poľsku. Uskutočnia sa až koncom roka, a určite ich poznamená aj konflikt poľskej vlády s Európskou komisiou, ktorá koncom roka aktivovala článok 7 Lisabonskej zmluvy, pre podozrenia z porušovania princípov právneho štátu.

Na národnej úrovni má vládna strana Právo a spravodlivosť stále bezpečné postavenie. V lokálnych voľbách však môže uspieť množstvo nezávislých kandidátov, či zástupcov opozície. Politiku Poľska v EÚ to bezprostredne neovplyvní, pre vládu by to však mohol byť varovný signál, aby korigovala protieurópsky kurz.

Prezidentské voľby na Cypre sa uskutočnia už koncom januára. V prvom kole by mal vyhrať súčasný prezident Nicos Anastasiades zo stredo-pravej strany DISY (EPP), v druhom kole sa stretne s Nikolasom Papadopoulosom (Demokratická strana, SaD), alebo Stavrosom Malasom (AKEL, GUE-NGL). Prezident je na Cypre súčasne šéfom exekutívy.

EÚ v roku 2018: Ekonomika a obchod

Viacročný finančný rámec, reforma eurozóny, zdanenie nadnárodných digitálnych spoločností, či dobudovanie bankovej únie. To sú témy, ktoré budú najviac hýbať ekonomikou Európskej únie v roku 2018.

V rovnaký deň ako na Cypre, 28. januára, sa budú konať prezidentské voľby aj vo Fínsku. V prieskumoch vedie s vysokou podporou až 70% súčasný prezident Sauli Niinistö, ktorý kandiduje ako nezávislý.

V júli budú voliť nový parlament v Slovinsku. V prieskumoch dlhodobo vedie stredo-pravá Slovinská demokratická strana (EPP), tesne za ňou sa umiestňujú sociálni demokrati (SaD). Liberáli premiéra Miro Cerara (SMC, ALDE) sú v prieskumoch väčšinou na treťom mieste. V roku 2014 získali viac ako 30 percent, dnes sa pohybujú pod desiatimi. Rozloženie síl napovedá, že Slovinsko povedie po tomto roku koaličná vláda.

V októbri pôjdu k urnám Lotyši (6. október) a obyvatelia Luxemburska (17. október). V Lotyšsku vedie prieskumy s asi 20 percentami Sociálnodemokratická strana „Harmónia“ (SaD). Sociálni demokrati vyhrali s tesným náskokom aj voľby v 2014. Nedokázali však vytvoriť parlamentnú väčšinu, do vlády tak zasadla stredo-pravá koalícia strán Jednota, Únia zelených a farmárov a Národnej aliancie.

Takýto scenár by sa však už nemal opakovať. Po sérii škandálov a vnútorných bojov sa vládne strany, s výnimkou Únie zelených a farmárov, dostali hlboko pod 10 percent.

Opačná situácia bola v Luxembursku. Voľby v októbri 2013 vyhrali kresťanskí demokrati (CSV, EPP), vládu však vytvorili menšie strany: Demokratická strana (ALDE), Socialistická strana pracujúcich (SaD) a Zelení (Zelení). CSV, z ktorej pochádza aj Jean-Claude Juncker, sa tak dostala do opozície prvý krát od roku 1979.

Podľa prieskumov by dnes premiér Xavier Bettel post neobhájil. Do volieb však ešte ostáva asi trištvrte roka.

Poslednými tohoročnými voľbami v EÚ by mali byť prezidentské voľby v Írsku v novembri. Očakáva sa opätovná kandidatúra súčasného prezidenta Michaela D. Higginsa, hovorí sa aj o bývalom premiérovi Bertie Ahernovi. Prezident má v Írsku ceremoniálne postavanie, nemá ani právomoc vetovať zákony.

Divoké karty

Vývoj v EÚ môžu ovplyvniť aj voľby, ktoré sa jej priamo netýkajú. Prvou „divokou kartou“ sú prezidentské voľby v Rusku. Nejde o výsledok – vyhrá Vladimír Putin – ale spôsob, akým prebehnú.

Putin má v prieskumoch podporu 80 percent Rusov. Hlavný protikandidát Alexej Navaľnyj bol z boja odstavený rozhodnutím ústrednej volebnej komisie a svojich podporovateľov vyzval na bojkot hlasovania. Vo volebnom ringu tak prakticky ostala len Xenia Sobčak, ktorá sa síce označuje za opozičnú kandidátku, v Rusku však kolujú informácie, že je len nastrčená Putinom.

Ak by prezidentské voľby v Rusku sprevádzali príliš veľké nejasnosti, či dokonca násilnosti, niektorí politici v EÚ by mohli reagovať kriticky. Ešte viac by to skomplikovalo vzťahy medzi Európskou úniou a Ruskom, narušené ruskou anexiou Krymu, a angažovaním sa vo vojne na východe Ukrajiny.

EÚ v roku 2018: Zahraničie a bezpečnosť

Hoci zásadné rozhodnutia v smerovaní spoločnej zahraničnej a obrannej politiky EÚ, ktoré by mohli významne zmeniť nastavený kurz v tomto roku pravdepodobne nepadnú, Únia si bude chcieť uzurpovať silnejšie postavenie na miestach, ktoré boli doteraz americkou dominantou.

Ďalšou neznámou sú Spojené štáty. V roku 2018 budú Američania voliť tretinu Senátu a nových členov Snemovne reprezentantov. Veľkou otázkou je, či sa Republikánom podarí udržať väčšinu v oboch komorách.

V Senáte príde Republikánska strana o väčšinu, ak stratí viac ako jedno miesto. V Snemovni reprezentantov by museli Demokrati zlepšiť výsledok až o 25 mandátov. Vzhľadom na volebný systém je výsledok ťažšie predpovedať, väčšina prieskumov však dáva lepšie šance Demokratom. Prezident Donald Trump tak môže po tomto roku čeliť Kongresu s Demokratickou väčšinou.

To však zďaleka neznamená, že bude musieť meniť politiku v oblasti boja proti klimatickým zmenám, v medzinárodnom obchode, či vo vzťahu k NATO a angažovaniu sa USA v európskej obrane.

Trochu inou „divokou kartou“ je Nemecko. Parlamentné voľby sa konali v septembri 2017 a väčšinu získali znova kresťanskí demokrati vedení Angelou Merkelovou. Problém je však s vytváraním vládnej koalície.

Pokusy o spoluprácu CDU/CSU, FDP a Zelených – tzv. jamajská koalícia – boli neúspešné. CDU/CSU tak začalo rokovať o obnovení „veľkej koalície“ so sociálnymi demokratmi. Líder SPD Martin Schultz ju bezprostredne po voľbách odmietol, dnes je však už opatrnejší. Členovia strany, ktorí budú musieť prípadnú koaličnú dohodu schváliť, sú ale stále proti.

Ak sa vytvorenie „veľkej koalície“ nepodarí, Nemecku ostane len menšinová vláda, alebo predčasné voľby – obe možnosti sú v povojnovej histórii bezprecedentné. Politickú nestabilitu v najväčšej krajine a ekonomike by určite pocítil aj zvyšok Európskej únie.

V Nemecku sa začali úvodné rokovania o obnovení „veľkej koalície“

Kancelárka Angela Merkelová verí, že sa konzervatívci a sociálni demokrati (SPD) dohodnú na obnovení koalície, ktorá Nemecku vládne od roku 2013.