EÚ v roku 2019: Digitálny trh v Únii porastie, potrápia otázky etiky nových technológií

Albert Robida - Noc v opere v roku 2000 (1882) [Wikimedia / Commons]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: EÚ v roku 2019

Smernica o copyrighte, zlepšovanie kyberbezpečnostných štandardov, rozvoj 5G sietí, či nepravdepodobné zavedenie celoeurópskej digitálnej dane: Únia chce v novom roku dokončiť zjednotenie digitálneho trhu. Diskusiám o budúcnosti technologického vývoja budú ale dominovať otázky etiky.

Rok 2018 bol pre jednotný digitálny trh v Európskej únii pomerne úspešný. Podarilo sa dotiahnuť témy ako zavedenie GDPR, ukončiť presmerovanie pri online nákupoch zo zahraničia, zlepšiť prístup k platenému obsahu ako filmy, hry, či hudbe, zastropovať ceny zahraničných hovorov a správ a (hoci na druhý pokus, ale predsa) rozdeliť aj prvé poukazy na WiFi na verejných miestach zdarma.

Z 30 legislatívnych iniciatív jednotného digitálneho trhu, ktoré chce Európska komisia do konca svojho mandátu dokončiť, ostáva ale ešte 12 posledných. V rýchlo sa transformujúcom digitálnom svete Únia nebude chcieť nič zameškať.

Kyberbezpečnosť, GDPR aj copyright: Aký bol rok 2018 na európskom digitálnom trhu?

Rýchlosť technologického rozvoja vo svete musela v roku reflektovať intenzívnejšie aj EÚ. Odchádzajúci rok priniesol na kontinent mnohé novinky v oblasti digitálnej legislatívy, no nie všetky boli prijaté s pochopením.

V roku 2019 bude mať podľa Medzinárodnej telekomunikačnej únie, agentúry OSN, prístup k internetu už viac ako polovica sveta. Internet sa v tomto roku stane väčším ako televízia. Používatelia pri ňom majú po prvý krát v histórii stráviť viac času.

Technologické magazíny zase predpovedajú návrat skladacích telefónov a rozvoj najmä takých, kde sa zložiť dokáže aj samotná obrazovka. Predpokladaná globálna mobilná webová návštevnosť sa má rovnať 16 exabajtom.

Dôležitým trendom, ktorý bude pokračovať v roku 2019, sú kvantové výpočty na cloud-och. Aj vďaka nim totiž spoločnosti získavajú prístup k systémom prostredníctvom internetu.

Spoločným menovateľom zostávajúcich európskych plánov v oblasti jednotného digitálneho trhu ale ostane etika nových technológií.

Autorské práva

Vyjednávanie o legislatíve sa do svojej poslednej fázy dostalo v prípade autorskej smernice. Snahou iniciatívy je zabezpečiť, aby boli autori tvorivého obsahu spravodlivo odmeňovaní. Celoeurópska legislatíva o copyright-e sa naposledy menila v roku 2001 a nutnosť jej aktualizácie si uvedomujú všetky zainteresované strany.

Zhoda je v cieli, rozdielnosť v tom, ako by ho zainteresované strany chceli dosiahnuť. Zástancovia plánovanej legislatívy považujú navrhované opatrenia za spôsob ochrany budúcnosti kreatívneho priemyslu, zatiaľ čo oponenti tvrdia, že smernica vo forme, akú ju schválil Európsky parlament, môže ohroziť slobodu internetu. Nariadenie o autorských právach sa dotkne online správ, súkromia, kreatívneho priemyslu, či príspevkov do internetových encyklopédií nekomerčného charakteru, ako Wikipédia.

Už v januári budú diskusie pokračovať a celú legislatívu by malo do kompromisného záveru dotiahnuť rumunské predsedníctvo.

Únia nejde zakazovať meme, ale kvôli autorským právam môže transformovať internet

Europoslanci majú na stole novú smernicu o autorských právach. Kritici hovoria o ohrozovaní tradičného využívania internetu a proti sú aj slovenské organizácie ako Sapie, či europoslankyňa Monika Beňová. Brusel dohady odmieta a pripomína napríklad výnimky, týkajúcej sa paródie.

Kyberbezpečnosť

Celosvetový objem kyberbezpečnostného trhu dnes predstavuje 600 miliárd eur. Navyše, v nasledujúcich piatich rokoch bude rásť v priemere o 17 percent, a to z hľadiska predaja, počtu spoločností, ale aj zamestnanosti. Aj v novom roku budú preto európske inštitúcie pokračovať v ďalších krokoch, ktoré majú naplniť cieľ z digitálneho summitu v Talline v roku 2017: vytvoriť z Únie do roku 2025 globálneho lídra v kyberbezpečnosti.

Začiatkom decembra minulého roka sa našla politická zhoda pre nariadenie, ktoré má zaviesť rámec pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti a zároveň posilniť význam Agentúry pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA). Nariadenie by mohlo byť v europarlamente schválené ešte pred jeho rozpustením.

Niekoľko europoslancov žiadalo ešte na jar minulého roka o rýchly posun v rokovaniach o návrhu smernice o ochrane súkromia v elektronickej komunikácii (ePrivacy). Diskusie o tomto kontroverznom návrhu sú zatiaľ napäté, keďže obsahuje prísne záruky ochrany súkromia, ktoré by sa vzťahovali aj na telekomunikačné spoločnosti, či na digitálne služby a sociálne siete. Rozšíriť rozsah regulácie ochrany súkromia tak, aby zahŕňala aj oblasti, ako sú cookies a metadáta je jednou z priorít rumunského predsedníctva v EÚ.

Europoslanci o ochrane osobných údajov: GDPR je iba začiatok

Europoslanci sa zhodli, že je nutné zabrániť ďalšiemu rozsiahlemu zneužitiu osobných údajov. GDPR je podľa viacerých len začiatok. Niektorí spomenuli aj kontroverzný legislatívny návrh ePrivacy.

Europarlament bude v novom roku postupovať aj v rokovaniach o vytvorení Európskeho centa odvetvových, technologických a výskumných kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti a siete národných koordinačných centier. Viac ako 660 organizácií z celej EÚ sa v nedávnom mapovaní eurokomisie zaregistrovalo ako odborné centrum pre kybernetickú bezpečnosť a Brusel chce túto expertízu zúročiť.

Kompetenčné centrum má pomôcť koordinovať prácu siete, podporovať technologickú agendu v oblasti počítačovej bezpečnosti a uľahčovať prístup k odborným znalostiam. Rovnako by sa centrum malo stať hlavným orgánom správy finančných zdrojov EÚ, venovaných na kybernetickú bezpečnosť v rámci navrhovaného programu Digitálna Európa a programu Horizon Europe.

5G siete

V oblasti, ktorá súvisí nielen s bezpečnosťou internetu, ale aj rozvojom 5G sietí, bude v tomto roku dôležité sledovať vývoj situácie okolo čínskej spoločnosti Huawei. Čínsky gigant s telekomunikačnou technológiou je dnes už súčasťou kľúčových západných trhov.

Hoci Spojené štáty a Austrália už fungovanie spoločnosti na svojich trhoch obmedzili, európske krajiny ako Spojené kráľovstvo, Nemecko a Francúzsko, pravdepodobne tiež presadia čiastkové obmedzenia. Mohlo by ísť napríklad o zablokovanie prístupu spoločnosti Huawei k dodávkam zariadení pre svoje základné 5G siete, tak, ako to po Novom roku ohlásilo napríklad Nórsko.

Únia bude v roku 2019 diskutovať o tom, akým spôsobom 5G siete nastaviť a implementovať do existujúcej infraštruktúry. Teoreticky by 5G siete mali byť schopné poskytovať rýchlosti sťahovania až 1000 krát rýchlejšie ako 4G LTE siete, a to vďaka technológiám, ako sú milimetrové vlny, masívne MIMO (bezdrôtová sieť, ktorá umožňuje vysielanie a prijímanie viac ako jedného dátového signálu súčasne cez ten istý rozhlasový kanál), full duplex, či tvarovanie lúča (beamforming). Tieto siete podporia rozvoj aj ďalších nových technológií, ako sú autonómne vozidlá, virtuálna realita a internet vecí.

Vo fáze výskumu a vývoja je stále spôsob, ako by mohli byť autonómne vozidlá dostupné pre širšie využitie a trhy. V roku 2019 sa má Únia rozhodnúť, či pre ich používanie podporí technológie 5G sietí alebo WiFi.

Rýchlejšiu výstavbu 5G sietí chce Brusel, členské štáty aj operátori, no každý po svojom

Do roku 2025 by mali podľa Európskej komisie mať všetky európske domácnosti prístup k internetu v rýchlosti sťahovania najmenej 100 Mbps. Navyše, všetky mestské oblasti, vrátane hlavných ciest a železničných spojení by mali byť pokryté 5G sieťou.

Na svetový trh sa majú vďaka spolupráci firiem Intel, HP, Lenovo a Dell dostať v novom roku aj laptopy, ktoré umožnia pripojenie na 5G siete.

Umelá inteligencia

Globálny trh s technológiou umelej inteligencie, ktorý v minulom roku predstavoval objem 18,72 miliárd dolárov, by mal podľa odhadov do roku 2025 narásť až na objem 166,3 miliardy eur. Hoci by na celom svete do roku 2030 mohol eliminovať až 73 miliónov pracovných miest, analytici predpokladajú, že podobné množstvo pracovných príležitostí nová technológia prinesie.

Koordinovaný plán rozvoja umelej inteligencie v Európe začal nelegislatívnou iniciatívou koncom minulého roka. V správe EÚ, ktorú v decembri zverejnila skupina odborníkov na vysokej úrovni, zriadená Európskou komisiou, upozorňuje na otázky identifikácie, bodovacích systémov pre občanov, či robotov zabijakov. Správa bude dokončená v marci a očakáva sa, že uvedené odporúčania – hoci nemajú záväzný charakter pre členské štáty – budú mať významný vplyv na to, ako nastavená politika obmedzí vývoj technológie.

Etika a umelá inteligencia: Experti formulovali „kritické výzvy“ novej technológie

Expertná skupina na vysokej úrovni pre umeleckú inteligenciu, ktorú zriadila Európska komisia, uverejnila dlho očakávanú správu o umelej inteligencii. Upozorňuje na otázky identifikácie, bodovacích systémov pre občanov, či robotov zabijakov.

Digitálna daň

V roku 2019 bude pokračovať aj diskusia o spôsobe zdaňovania digitálnej ekonomiky. Európska komisia v marci predstavila návrh dočasnej trojpercentnej dane z obratu veľkých internetových firiem. Jej zavedenie, hoci ešte v ambicióznejšej podobe, na konci minulého roka odobril aj Európsky parlament.

Napriek veľkej snahe francúzskeho ministra financií Bruna Le Maira, ktorý ešte v roku 2018 avizoval zavedenie digitálnej dane, ale návrh Komisie zamrzol v Rade EÚ.

Viaceré členské štáty preto stratili trpezlivosť a rozhodli sa konať na vlastnú päsť. Vlastnú daňovú legislatívu už avizovalo v súvislosti s požiadavkami protestného hnutia „Žltých viest“ Francúzsko. Prípravy sa rozbehli v Španielsku a vo Veľkej Británii. Ak sa členské štáty nedohodnú ani do marca, vlastnou cestou sa vyberie aj Rakúsko, ktoré počas svojho predsedníctva v Rade EÚ za nové pravidlá zdaňovania digitálneho sektora aktívne lobovalo.

Zhodu na zdaňovaní digitálnych gigantov komplikuje fakt, že hlasovanie o daňových záležitostiach vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých členských krajín. Eurokomisár pre hospodárske a finančné záležitosti Pierre Moscovici preto na začiatkom nového roka predstaví návrh, aby sa v tejto oblasti prešlo na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. Návrh Bruselu ale nemá veľkú šancu na úspech, nakoľko členské štáty si chcú svoju daňovú suverenitu naďalej strážiť.

Dezinformácie

Komisia a vysoká predstaviteľka predložili na sklonku minulého roka spoločný akčný plán na riešenie šírenia online dezinformácií, ktoré podkopávajú dôveru Európanov v demokratické procesy a inštitúcie, ako aj v nezávislé a slobodné médiá. Téma je osobitne dôležitá pri riešení bezpečnosti a korektnosti kapane pred eurovoľbami.

Súčasťou opatrení je aj novo navrhnutý kódex správania proti dezinformáciám, podpísaný skupinou technologických gigantov, vrátane spoločností Facebooku, Google a Twitter. Tento samoregulačný rámec sa snaží zvýšiť požiadavky na zmiernenie a zvládnutie dezinformácii voči online platformám. Preskúmanie účinnosti kódexu je naplánované na január.

Komisia chce proti „fake news“ zasahovať tvrdo, rady si pýta od občanov

Proti falošným správam chce európsku spoločnosť Komisia „zaočkovať“.

Europoslanci  budú diskutovať aj o tom, ako by mala EÚ čeliť propagande, prichádzajúcej spoza hraníc. Únia sa chce zamerať na opatrenia, súvisiace so zvyšovaním mediálnej gramotnosti, povedomia a podpory nezávislej a investigatívnej žurnalistiky.

Ďalšie digitálne témy

Koncom januára bude Európsky parlament diskutovať o zmenách pri spravovaní domény .eu. Nakoľko jej existenciu koordinovala legislatíva z roku 2002, nový návrh chce odstrániť neaktuálne právne a administratívne požiadavky, či zjemniť súčasné kritériá oprávnenosti na registráciu domény .eu, ktoré občanom Únie umožnia zaregistrovať ju nezávisle od miesta bydliska.

Pokračovať sa má aj pri schvaľovaní smernice o digitálnom zmluvnom práve.

Komisia tiež predloží odporúčanie na vytvorenie jednotného formátu na účely výmeny európskych elektronických zdravotných záznamov. To má uľahčiť cezhraničnú výmenu údajov o pacientoch a prispieť k celkovému pokroku v medicíne, prostredníctvom digitalizácie zdravotníckych služieb.

Európska komisia si v tomto roku bude musieť posvietiť aj na kryptomeny a kryptoaktíva. Podľa najnovšej správy Európskeho orgánu pre bankovníctvo sú totiž práve kryptoaktíva na európskom trhu nebezpečne neregulované, čo môže viesť k nárastu trestnej činnosti v tomto odvetví. Podľa EBA by sa Komisia mala začať zaoberať zmiešaným charakterom regulácie podobných oblastí na trhu.

Únia potrebuje pravidlá regulácie kryptoaktív

Nové pravidlá na to, aby Európska únia lepšie chránila spotrebiteľov pred rizikami spojenými s kryptoaktívami a zabránila praniu špinavých peňazí budú zrejme potrebné, tvrdí agentúra Európskeho bankového dohľadu.

Európsky parlament rozbehne v tomto roku aj diskusiu o budúcnosti programu Digitálna Európa. Na roky 2021 až 2027 plánuje Únia vyčleniť na program, ktorý je ústredným prvkom plánov Komisie v súvislosti s digitálnou transformáciou, vyše 9 miliárd eur. Európska exekutíva navrhuje, aby sa budúci program venoval primárne vysokokapacitným výpočtom a technológiám, umelej inteligencii, kybernetickej bezpečnosti, pokročilým digitálnym zručnostiam a zavádzaniu digitálnych kapacít a interoperability.

Centrami budúceho európskeho digitálneho rozvoja sa majú stať digitálne inovačné hub-y, ktoré vyberú jednotlivé členské štáty. Hub-y v každej krajine budú potom slúžiť ako prístupové body k najnovším výdobytkom digitálnej techniky. O návrhu Komisie sa v Európskom parlamente začína prvým čítaním a konečný program preto schvália pravdepodobne až noví europoslanci a europoslankyne.

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU
This Time I'm Voting

Sledujte

Mediálny partner