EÚ v roku 2019: Európa dokončí nové reaktory, Nord Streamu 2 sa prispôsobí

Dominik Skutecký: Požiar v Radvani (1920), Slovenská národná galéria. [Webumenia.sk]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: EÚ v roku 2019

V Európskej únii vstúpi do prevádzky prvá nová atómka po 12 rokoch – na Slovensku. Stavba Nord Streamu 2 pokračuje, riziká pre Európu sa však znížia. Európska legislatíva sa premietne do obnoviteľnejšej a účinnejšej slovenskej energetiky.

Začínajúce rumunské predsedníctvo v Rade EÚ sa o energetike nezmieňuje medzi svojimi prioritami ani jedným slovom.

Nie je to úplne prekvapujúce. V roku 2018 sa Európska komisia, parlament a Rada EÚ dohodli na konečnom znení ôsmich legislatívnych návrhov z balíčka Čistá energia pre všetkých Európanov. Konkrétne ide o nariadenie a smernicu o trhu s elektrinou, ďalej o smernice o obnoviteľných zdrojoch, energetickej účinnosti a o energetickej hospodárnosti budov, a napokon o nariadenia o spravovaní energetickej únie, pripravenosti na riziká a o Agentúre pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky. Európska únia tak výrazne pokročila v budovaní energetickej únie.

V rokoch 2019 a 2020 čaká členské štáty vrátane Slovenska transpozícia smerníc z tohto balíčka. Až do jesene 2019 ustane nápor európskych legislatívnych diskusií, v máji sú totiž eurovoľby a po nich sa bude formovať nová Európska komisia.

To však neznamená, že diskusie o regulovaní európskej energetiky sa skončili. Rumunské predsedníctvo bude polroka hľadať kompromis medzi členskými štátmi a s ďalšími európskymi inštitúciami o energetickej legislatíve so silným politickým rozmerom. Rada EÚ sa stále nedohodla na návrhoch Európskej komisie s cieľom podriadiť plynovod Nord Stream 2 európskym pravidlám. Európska komisia bude mať zase za úlohu doviesť Rusov a Ukrajincov k dohode na novej zmluve o preprave zemného plynu po roku 2019. Medzitým bude pokračovať aj stavba plynovodov s cieľom zvýšiť diverzifikáciu dodávok do Európy vrátane jej východnej časti.

V jadrovej energetike budú v roku 2019 pokračovať práce na reaktoroch III. generácie vo Francúzsku a Fínsku, dokončenia by sa mal dočkať aspoň ich zaostalejší bratranec na Slovensku – tretí reaktor v Mochovicach. Na cestu do jadrového klubu nastúpi Poľsko, ktoré začne hľadať dodávateľa pre svoju prvú atómku. Zásadné rozhodnutie pre európsku jadrovú energetiku možno príde z Luxemburgu – Súdny dvor Európskej únie rozhodne o rakúskej sťažnosti na nový maďarský projekt Paks 2.

Obnoviteľnejšia a účinnejšia energetika

Podľa európskej legislatívy má Slovensko do roku 2020 dosiahnuť 14-percentný podiel obnoviteľných zdrojov na konečnej hrubej spotrebe energie. Európska environmentálna agentúra odhadla, že tento podiel dosiahol 11,8 percenta v roku 2017. Už druhý rok po sebe tak podiel obnoviteľných zdrojov na Slovensku klesol.

Ich potenciál má od roku 2019 uvoľniť nový zákon o obnoviteľnej energii schválený vlani. Hlavnou novinkou je prechod od výkupných cien k aukciám v prípade nových zdrojov. „Pre nové väčšie výkony nad 500 kW sa podľa nových pravidiel zavedie aukcia, kde si štát vyberie zariadenie pre výrobu elektriny z OZE, ktoré podporí. Konečná cena bude výsledkom súťaže,“ vysvetlil nový systém predkladateľ – ministerstvo hospodárstva. Aukcie majú byť na rozdiel od výkupných cien nákladovo efektívnejším budovaním kapacít a umožniť tak zrušenie stop stavu trvajúceho od roku 2013. Už tento rok možno ukáže, kde, za koľko a v akom objeme sa budú nové obnoviteľné zdroje stavať.

Slovensko stále nevie, koľko obnoviteľných zdrojov môže ešte pripojiť

Parlament schválil nový zákon o zelených energiách, odborná diskusia však trpí nedostatkom technických dát. Ani novej štúdii výrobcov sa nepodarilo zistiť, aký je aktuálny slovenský potenciál.

Podľa opozície si však ministerstvo prisvojilo príliš veľa právomocí. „Nevieme, čo sa má súťažiť, v akom objeme a za akých podmienok,“ upozorňoval Karol Galek (SaS). V zákone vidí „tunel“, ktorý umožní ďalší rast cien elektriny. Jeho pozmeňovacie návrhy k zákonu vládna väčšina odmietla.

Skúsenosti s aukciami, ktoré prinesie rok 2019, bude možné zužitkovať v ďalšej novele. Či už je to pre energetický sektor dobré alebo zlé, Slovensko bude musieť tento alebo budúci rok opäť novelizovať zákon o zelenej energii, aby transponovalo európsku smernicu. Tá má za cieľ dosiahnuť do roku 2030 celoeurópsky podiel obnoviteľných zdrojov na úrovni 32 percent.

V roku 2019 by mali byť transponované aj ďalšie dve nové európske smernice – o energetickej účinnosti a energetickej hospodárnosti budov. Podľa plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2019 by mali ministerstvo dopravy a hospodárstva predložiť príslušný zákon v máji. Podľa európskej legislatívy sa musí energetická efektívnosť do roku 2030 zvýšiť o 32,5 percenta. Nové a výrazne rekonštruované budovy s viac ako desiatimi parkovacími miestami budú musieť mať aspoň jednu nabíjačku na elektromobil. Ako presne to bude vyzerať na Slovensku, ukáže v máji novela zákona.

Menšie riziká od Nord Streamu 2

Plynovod, ktorý má zdvojnásobiť prepravnú kapacitu na priamej trase medzi Ruskom a Nemeckom, sa bude v roku 2019 ďalej stavať. Dokončenie je naplánované na koniec roka, môže sa však oddialiť pod tlakom národnej a európskej regulácie. Navyše sa znížili šance na naplnenie jeho pôvodného cieľa – obísť Ukrajinu a vyhnúť sa európskej regulácii. To je dobrá správa aj pre Slovensko a Poľsko, ktoré Nord Stream 2 tiež odchádza.

Ruský projekt stále nezískal posledné národné povolenie na stavbu – od Dánska. Buď mu ho krajina udelí alebo pôjde plynovod alternatívnou trasou, čakanie či zmena však môžu spôsobiť spomalenie výstavby. Posledné slovo nepovedalo ani Poľsko, ktorého protimonopolný úrad začal vyšetrovať spoluprácu západoeurópskych firiem s Gazpromom ako podozrenie z ohrozenia domácej hospodárskej súťaže. Na národnej šachovici sa môže posunúť aj nemecká figúrka – od konflitku v Kerčskom prielive silnejú vo vládnej koalícii hlasy volajúce po stiahnutí politickej podpory pre Nord Stream 2.

Analytik: Energetická politika Nemecka zlyháva, Nord Stream 2 sa nepostaví podľa plánu

Keby Európska únia vo výrobe elektriny nahradila uhlie plynom, splnila by cieľ COP21 už dnes, hovorí francúzsky energetický expert THIERRY BROS.

Európsky parlament odsúdil Nord Stream 2 naposledy v decembri ako hrozbu pre Ukrajinu aj Úniu. Európska komisia však vkladá nádeje najmä do rumunského predsedníctva. V Rade EÚ totiž čakajú na schválenie dva jej návrhy na zníženie rizík vyplývajúcich z Nord Stramu 2. Prvým je smernica o plyne, ktorá by naňho uvalila európske pravidlá hospodárskej súťaže a obmedzila tok ruského plynu, ktorý má dnes v Únii dominantnú pozíciu. Druhým návrhom Komisie je mandát pre priame rokovania o plynovode medzi ňou a ruskou vládou. Rokovania medzi členskými štátmi však počas posledného, rakúskeho predsedníctva stagnovali. Dôvod je pochopiteľný – rakúska OMV sa na Nord Streame 2 podieľa. Program súčasného predsedníctva, ktorý má byť zverejnený 15. januára, napovie, ako veľmi na tejto silne politickej téme záleží Rumunom.

Šance, že plyn bude z Ruska do Únie aj naďalej prúdiť cez Ukrajinu, však každopádne rastú. Za zachovanie ukrajinského tranzitu sa vyslovilo Nemecko, za istých podmienok ho pripustilo aj Rusko. Medzi tie podmienky patrí aj cena a kvalita ukrajinských prepravných služieb. Preto Európska komisia tlačí na unbundling Naftogazu, ktorá by mala spolu s dozorom západných firiem a výhodnejšou cenovou ponukou pre Gazprom pomôcť obnoviť dôveru medzi Ukrajinou a Ruskom. Rozhodujúcim bude práve tento rok – v decembri totiž vyprší zmluva medzi Gazpromom a Naftogazom. Dohodu na novej sa snaží sprostredkovať práve Európska komisia. Hrozba, že Nord Stream 2 sa ako alternatívnu trasu nepodarí spustiť do konca roka znamená v rokovaniach výhodu pre ukrajinskú stranu.

V roku 2019 bude pokračovať výstavba Transjadranského plynovodu, ktorý má od nasledujúceho roku priviesť do Únie po prvýkrát kaspický plyn. Pre Slovensko sú dôležitejšie práce na plynovom prepojení s Poľskom, ktoré by mu mal od roku 2021 otvoriť cestu k potenciálnym dodávkam skvapalneného zemného plynu z poľského terminálu Świnoujście.

Prvá nová atómka po 12 rokoch

V decembri 2018 vstúpil do plnej komerčnej prevádzky prvý z dvoch reaktorov III. generácie EPR s kapacitou 1 750 MW v Taišane na juhu Číny. Pre Európu je to dôkaz, že francúzska technológia EPR môže fungovať. Nasadená má byť vo francúzskom Flamanville, vo fínskom Olkiluoto a britskom Hinkley Point.

Reaktory vo Francúzsku a Fínsku sú už takmer hotové, ich spustenie sa však neustále posúva. V roku 2018 boli ohlásené nové termíny komerčnej prevádzky, ktoré tentoraz spadajú na prelom rokov 2019 a 2020. Reaktory v Číne začali pritom Francúzi stavať neskôr ako tie doma a vo Fínsku. Teraz tvrdia, že stavba v Taišane bola rýchlejšia vďaka ponaučeniam z Flamanville a Olkiluoto a zrelosti čínskeho trhu, kde reaktory rastú ako huby po daždi. EPR vo Francúzsku bude podľa PRIS prvým reaktorom zapojeným do siete v západnej Európe po 20 rokoch. V roku 1999 vstúpil do prevádzky francúzsky Civaux 2.

Šéf Foratomu: V Európe sa pomer síl nakláňa v neprospech jadra

V4 má k jadrovej energii pozitívny vzťah. Čakáme, či sa Poľsko rozhodne vybudovať svoju prvú jadrovú elektráreň, hovorí generálny riaditeľ Foratomu, YVES DESBAZEILLE. Dodáva však, že to môže byť práve Varšava, kto zablokuje uhlíkovú daň presadzovanú jadrovým sektorom.

Prvý nový reaktor v Európskej únii v roku 2019 bude pravdepodobne spustený v slovenských Mochovciach. Z údajov PRIS vyplýva, že to bude prvá nová atómka v Únii od roku 2007, keď bola v Rumunsku zapojená Cernavoda 2. Pri júlovej návšteve premiéra Petra Pellegriniho (Smer-SD) v Mochovciach bol pre tretí blok avizovaný termín druhý kvartál 2019. Štvrtý blok by mal byť spustený o rok neskôr. Podobne ako v prípade EPR, aj stavba Mochoviec 3 a 4 s ruskou technológiou sa predražuje a naťahuje. Oba majú kapacitu 471 MW a pokryjú spolu štvrtinu spotreby elektriny na Slovensku. Už tento rok by sa preto Slovensko mohlo stať čistým vývozcom elektriny.

Vysoký podiel spaľovaného uhlia chce sčasti nahradiť jadrovou energiou Poľsko. Jeho vláda to oznámila v novembri 2018, tender začne pripravovať v roku 2019. Poradiť sa chce s Francúzskom, Spojenými štátmi, Japonskom a Južnou Kóreou, teda so všetkými technologickými lídrami s výnimkou Ruska. Prvá nová atómka s kapactiou 1 000 – 1 500 MW má vstúpiť do prevádzky v roku 2033, ďalšie rozširovanie jadrových kapacít až na 6 000 – 9000 MW má pokračovať do roku 2043. Najväčší obhajca jadrovej energie v Únii, Vyšehradská skupina, sa tak v tomto roku posilní. Dôležité to bude v súvislosti s pripomienkovaním návrhu európskej klimatickej stratégie s výhľadom do roku 2050, ktorý predložila Európska komisia.

Radosť môže zástancom jadra a zvlášť V4 pokaziť rozhodnutie Súdneho dvoru EÚ. Rakúsko totiž pred rokom zažalovalo Maďarsko pre výstavbu novej atómky Paks 2. Štátna pomoc podľa Viedne nie je v súlade s záujmami Európskej únie a zmluvou o Euratome, ktorou ich Budapešť ospravedlňuje. Stavbu dvoch blokov s kapacitou po 1 200 MW financuje ruská vláda, dokončená by mala byť v roku 2026.

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU

Sledujte

Mediálny partner