EÚ v roku 2019: Ukáže sa cena boja proti plastom a emisiám

Zolo Palugyay: Dievča v bielom s továrenskými komínmi a s kvetmi, 1932, SNG. [Webumenia.sk]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: EÚ v roku 2019

Na základe novej európskej legislatívy sa členské štáty vrátane Slovenska púšťajú do zápasu s plastovým odpadom, špinavým ovzduším a emisiami. Ten budú sprevádzať vyššie ceny výrobkov a energií, ale aj väčší dôraz na elektromobilitu.

Životné prostredie a klíma patria spolu s energetikou k tým oblastiam európskej politiky, o ktorej sa nastupujúce rumunské predsedníctvo nezmieňuje medzi svojimi politickými prioritami ani slovom. Napriek tomu sa v Bruseli za pol roka nevyhne diskusiám o emisných limitoch pre ťažkú nákladnú dopravu, o dlhodobej klimatickej a energetickej stratégii Európskej únie či o spoločnej pozícii členských štátov na klimatických summitoch.

Voľby do Európskeho parlamentu pribrzdia v roku 2009 práce na novej európskej legislatíve. To neplatí pre vývoj trhu s emisnými povolenkami, nízkoemisnými osobnými autami, na ktorých sa nová legislatíva začne prejavovať, či pre dokončovacie práce na národných energetických a klimatických stratégiách.

Slovenskí zákonodarcovia budú v tomto roku diskutovať o viacerých plánoch a zákonoch iniciovaných z európskej úrovne. Patria medzi ne stratégia a zákon o ovzduší, plán o podpore elektromobility,  zákon o zálohovaní plastových fliaš a plechoviek, opätovná novelizácia zákona o odpade, zákon o emisných kvótach, ako aj štúdia nízkouhlíkovej ekonomiky.

Čistejšie ovzdušie a doprava

V Únii zomiera predčasne pre znečistené ovzdušie 400 tisíc ľudí ročne. Na Slovensku je to päťtisíc ľudí ročne, pričom hlavným dôvodom je vykurovanie.

Potvrdzuje to aj Akčný plán pre životné prostredie a zdravie obyvateľov Slovenskej republiky, ktoré na svojom prvom januárovom zasadnutí schválila vláda. „Ako vyplynulo zo Správy Európskej environmentálnej agentúry za rok 2017, vystavenie obyvateľov expozícii PM2,5, NO2 a O3 spôsobilo v Slovenskej republike 5 420 predčasných úmrtí v roku 2014, z toho najviac bolo zapríčinených vystaveniu sa jemným prachovým časticiam (PM2,5),“ píše sa v pláne. Správa o stave životného prostredia v Slovenskej republike za rok 2017, ktorú minulý mesiac zverejnilo ministerstvo životného prostredia, konštatuje, že v roku 2016 pochádzalo 86 percent prachových častíc z domácností, teda z vykurovania. Doprava sa nich podieľa len necelými 5 percentami. Hoci žalobe zo strany Európskej komisie pre porušovanie smernice o kvalite vzduchu sa Slovensko vyhlo, právne konanie voči nemu pre jej porušenie bude pokračovať aj v roku 2019.

Minister László Sólymos (Most-Híd) v správe svojho rezortu avizuje Stratégiu ochrany ovzdušia, ktorá má riešiť práve problém jemných prachových častíc. V máji 2019 by malo ministerstvo predložiť aj nový zákon o ovzduší. „Dôvodom predloženia návrhu zákona je potreba zadefinovania kompetencií pre samosprávu v kvalite ovzdušia a úprava vyplývajúca z aplikácie platného znenia zákona v praxi,“ uvádza legislatívny plán vlády. Jedným z konkrétnych predložených opatrení môže byť aj kotlíková dotácia. „Kotlíková dotácia môže byť prvým nástrojom, aby sa ľudia dostali od zastaralých systémov vykurovania k nízkouhlíkovým alebo bezemisným,“ avizoval štátny tajomník envirorezortu Norbert Kurilla (nom. Most-Híd) na decembrovej konferencii EURACTIV.sk. Spresnil, že spolufinancovanie zo strany štátu môže dosiahnuť až 90 percent ceny nových kotlov. Téme znečistenia ovzdušia bude venované európske Clean Air Forum, ktoré 28. a 29. novembra organizujú v Bratislave Európska komisia a slovenské ministerstvo životného prostredia.

Dnes je okrem salašov a štítov všade. Aká je budúcnosť zemného plynu na zelenom Slovensku?

Ministerstvo životného prostredia chce z európskych prostriedkov financovať modernizáciu vykurovacích sietí. V individuálnom vykurovaní plánuje kotlíkovú dotáciu s až 90-percentnou spoluúčasťou štátu.

V oblasti cestnej dopravy, ktorá svojou závislosťou na rope nepriaznivo vplýva na ovzdušie aj klímu sa európske inštitúcie dohodli vlani na viacerých opatreniach. Emisie skleníkových plynov sa musia u nových osobných vozidiel medzi rokmi 2021 a 2030 znížiť o 37,5 percenta, u ľahkých úžitkových vozidiel o 31 percent. Európski zákonodarcovia ešte stále rokujú o emisiách ťažkých nákladných vozidiel, pre ktoré momentálne žiadne emisie neplatia. Rumunské predsedníctvo chce za pol roka podľa svojho programu rokovania s Európskou komisiou a parlamentnom „dokončiť“. Rada EÚ sa počas rakúskeho predsedníctva dohodla na 30-percentnom znížení emisií nových vozidiel do roku 2030 v porovnaní s rokom 2019. Slovensko je s touto úrovňou spokojné, europoslanci však žiadajú viac – 35-percentné zníženie medzi rokmi 2021 a 2030.

Ako nedávno uviedol Zväz automobilového priemyslu SR, schválená európska legislatíva pre osobné vozidlá v praxi znamená, že v roku 2030 bude na Slovensku 30 percent novopredaných áut bezemisných, veľmi pravdepodobne elektrických. V prepočte na dnešný predaj by to bolo asi 30 tisíc vozidiel. Slovensko si pred dvoma rokmi stanovilo, že do roku 2030 chce mať na cestách celkovo 35 tisíc elektromobilov. Európsky cieľ je oveľa ambicióznejší, keďže približne tento počet sa má podľa neho predávať ročne, takže – za predpokladu postupného nábehu – by mala byť celá slovenská flotila elektromobilov v roku 2030 niekoľkonásobne väčšia.

S cieľom naplniť slovenský cieľ predložilo vlani v novembri ministerstvo hospodárstva plán pre podporu elektromobility. Rok 2019 bude rokom diskusie o ňom, možno aj rokom jeho schválenia. Závisieť to bude najmä od ministerstva financií. Plán totiž popri špeciálnych (autobusových) jazdných pruhoch a ŠPZ pre elektromobily, počíta aj s 5 miliónmi eur na ďalšiu dotačnú schému na nákup vozidiel, 1 miliónom na stavbu nabíjačiek a 30 tisícami na informačnú kampaň. Tieto a ďalšie opatrenia by sa pritom mali začať realizovať už v tomto roku.

Boj proti plastu a zálohovanie

Podľa najnovších štatistík si Slovensko v manažmente odpadu opäť polepšilo, stále však zostáva v rámci Únie na spodných priečkach. Údaje, ktoré Eurostat zverejnil v januári, ukazujú, že v roku 2017 sa na Slovensku recyklovalo 29,8 percenta komunálneho odpadu. V prechádzajúcom roku to bolo 23 percent. Horšie dopadli len Cyprus, Estónsko, Chorvátsko, Malta, Portugalsko a Rumunsko (hoci údaje za niektoré členské štáty ešte chýbajú). Priemer európskej dvadsaťsedmičky bol v roku 2017 46,6 percenta, v roku 2016 to bolo 46,2 percenta.

Európska legislatíva o jednorazových plastoch a plastových obaloch bola takisto schválená už vlani. Práve na ňu sa slovenské ministerstvo životného prostredia odvoláva pri zavádzaní zálohovania plastových fliaš a plechoviek. Záloha za nádobu z plastu má byť podľa práve navrhnutého zákona 12 centov, v prípade kovu je to 10 centov. Celkové investičné náklady za zavedenie zálohovania odhaduje envirorezort na 80 miliónov za 10 rokov. „Ak by sa plne premietli zvýšené náklady výrobcov do cien výrobkov, tak by to predstavovalo zvýšenie výdavkov približne o dve eurá za rok na obyvateľa,“ konštatuje ministerstvo v priloženej doložke vplyvov. Na Slovensku má byť zálohovanie plne funkčné podľa návrhu zákona od roku 2022.

Plastové fľaše a plechovky bude Slovensko zálohovať od roku 2022

Ministerstvo životného prostredia zverejnilo návrh zákona o vratných nápojových obaloch z plastu a kovu. Kritici podľa neho nepredložili konštruktívne návrhy, ani vlastné analýzy nákladov.

Diskusia na Slovensku však nebude žiť len zákonom o zálohovaní plastových fliaš a plechoviek, ale aj zálohovaním tetrapakov. V roku 2022 chce mať ministerstvo pripravenú príslušnú analýzu a možno očakávať, že výrobcovia a odpadári sa do diskusie zapoja skôr ako v prípade PET a plechoviek.

Na zmenu sa v roku 2019 bude každopádne pripravovať celý odpadový systém. Dôkazom je aj legislatívny plán vlády, ktorý pod vplyvom európskej legislatívy počíta s opätovnou novelizáciou odpadového zákona. Nové znenie chce ministerstvo životného prostredia predložiť v auguste. „Dôvodom (…) je transpozícia smerníc o vozidlách po dobe životnosti, o batériách a akumulátoroch (…),o odpade z elektrických a elektronických zariadení, o skládkach odpadov, o odpade a o obaloch a odpadoch z obalov,“ píše sa vo vládnom pláne.

Dlhodobé klimatické plánovanie

Vlaňajšia správa Európskej environmentálnej agentúry konštatuje, že v roku 2017 sa emisie skleníkových plynov v porovnaní s rokom 2016 zvýšili o 0,6 percenta. „Toto obmedzené zvýšenie znamená, že od EÚ možno stále očakávať dosiahnutie redukčných cieľov do roku 2020, aj keď s menším rozdielom,“ píše sa v správe.  Do roku 2020 sa Únia zaviazala znížiť svoje emisie o 20 percent v porovnaní s rokom 1990. Pre rok 2030 žiadny formálny záväzok nemá, splnenie vlani schválených cieľov pre obnoviteľné zdroje a energetickú efektívnosť však bude podľa Komisie znamenať 45-percentné zníženie. Vo svojej klimatickej stratégii z roku 2018 tiež Komisia počíta so znížením emisií do roku 2050 o 80 percent a viac.

S ohľadom na klimatické ciele európske inštitúcie už reformovali Systém EÚ pre obchodovanie s emisiami (ETS). Výsledkom je neustály rast cien povoleniek pre vypúšťanie emisií skleníkových plynov. Tie zdražujú výrobu tepla a elektriny z ropných produktov, zemného plynu a samozrejme z uhlia. Pred pár rokmi boli ceny povoleniek na úrovni 5 – 7 eur za tonu CO2, vlani sa zdvojnásobili na približne 20 eur. Analytici, ktorých v októbri 2018 oslovila agentúra Reuters, predpokladajú v roku 2019 nárast na 23 eur a v roku 2020 na takmer 27 eur. Počas vlaňajška sa pritom prognózy na ďalšie roky zvyšovali. Ceny ropy, významný faktor pri celkovej energetickej cenotvorbe v Európskej únii, pritom od roku 2016 tiež rastú pod vplyvom rôznych geopolitických vplyvov a rastúcej svetovej ekonomiky, teda z dôvodov, ktoré nepominú pravdepodobne ani v tomto roku. Tento mix preto obsahuje všetky ingrediencie pre zvýšenie cien energií na veľkoobchodných trhoch, ktoré sa môže prejaviť aj v maloobchode.

EÚ v roku 2019: Európa dokončí nové reaktory, Nord Streamu 2 sa prispôsobí

V Európskej únii vstúpi do prevádzky prvá nová atómka po 12 rokoch – na Slovensku. Stavba Nord Streamu 2 pokračuje, riziká pre Európu sa však znížia. Európska legislatíva sa premietne do obnoviteľnejšej a účinnejšej slovenskej energetiky.

Európska únia sa na energetickú transformáciu bude v roku 2019 pripravovať v rámci pomocných fondov a spravovania energetickej únie. Európska komisia bude pripravovať modernizačný fond, ktoré krajinám ako Slovensko ponúknu financovanie zelených projektov v hodnote niekoľko miliárd eur na členský štát. Ako chce tieto prostriedky čerpať Slovensko a či využije aj derogačný mechanizmus, by malo byť známe v marci. Vtedy plánuje ministerstvo životného prostredia predložiť podľa legislatívneho plánu vlády zákon o obchodovaní s emisnými kvótami, ktorý transponuje európsku reformu.

Do konca minulého roka mali členské štáty predložiť prvú verziu národných energetických a klimatických plánov s výhľadom do roku 2030. EURACTIV.com napísal, že sedem štátov vrátane Česka, Maďarska či Španielska tento termín nedodržalo. Slovensko medzi ne nepatrí, verejnosť však jeho predbežný plán nepozná. Tento rok budú štáty spolu s bruselskými úradníkmi pripravovať konečné verzie energeticko-klimatických plánov. Slovenský plán bude určite vychádzať aj zo štúdie nízkouhlíkovej ekonomiky, ktorá by takisto mala byť predstavená už tento rok.

Európa a Slovensko sa svojimi ambicióznymi klimatickými plánmi budú chcieť pochváliť na klimatických summitoch. Keďže na COP24 v Katoviciach nedosiahli krajiny dohodu na viacerých bodoch vrátane dlhodobého financovania rozvojových krajín, budú o nich diskutovať na špeciálnom summite v New Yorku v septembri. Pred tym sa stretnú na prípravnom stretnutí pre COP25 v júni v Bonne, potom na samotnej COP25 v novembri v Čile.

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU

Sledujte

Mediálny partner