EÚ v roku 2019: Únia musí zrýchliť diskusie o rozpočte a reforme eurozóny

Marinus Van Reymerswaele - Zmenárnik a jeho žena. [Wikimedia / Public domain]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: EÚ v roku 2019

Želanie Komisie, aby sa Únia na dlhodobom rozpočte pre roky 2021 až 2027 dohodla ešte pred eurovoľbami, sa nenaplní. Reformu eurozóny bude opäť brzdiť brexit, voľby do Európskeho parlamentu a rozpočtové plány Talianska.

Tak ako celý svet, aj Európska únia sa pripravuje na spomalenie globálnej ekonomiky, ktoré začalo už v roku 2018.

V roku 2017 európska dvadsaťosmička zaznamenala hospodársky rast na úrovni 2,7 percenta HDP, čo je najsilnejšie tempo od štartu finančnej krízy spred desiatich rokov. Rok 2018 sa ale niesol v znamení postupného spomaľovania ekonomického rastu.

Tento trend by podľa predpovedí medzinárodných inštitúcií mal pokračovať aj v nasledujúcich dvanástich mesiacoch. Európska komisia vo svojej jesennej prognóze revidovala predošlé optimistickejšie predpovede a odhaduje zvýšenie výkonu hospodárstva celej EÚ v roku 2019 o 1,9 percenta a o 1,8 percenta v roku 2020.

Ekonomický výhľad podľa Bruselu zahmlieva hlavne obchodné napätie medzi USA a Čínou, nejasný priebeh brexitu a pochybnosti ohľadom udržateľnosti verejných financií vo vysoko zadlžených členských štátoch.

Reforma eurozóny: krôčik po krôčiku

Oproti uplynulým dvanástim mesiacom sa tak treba pripraviť na častejšie skloňovanie slova „recesia“ prípadne „kríza“.

Hoci Komisia vyzývala členské štáty, aby postúpili v rokovaniach o inštitucionálnych reformách, ktoré eurozónu lepšie pripravia na ďalšie krízové obdobie, tie postupovali len veľmi pomaly. Slovenský minister financií Peter Kažimír ich tempo v polovici roka prirovnal k páreniu dikobrazov.

Dôležitý politický impulz do rokovaní o reforme eurozóny v lete priniesla Meseberská dohoda francúzsko-nemeckého tandemu. Napriek tomu reformné snahy počas celého roka ostali v tieni brexitu a oživenej témy migrácie.

Krajiny eurozóny sa na poslednom summite Európskej rady dohodli na reforme trvalého eurovalu (Európsky stabilizačný mechanizmus, ESM), pričom v priebehu tohto roka by mali pracovať na jeho konkrétnej legislatívnej podobe.

Maratón rokovaní dal zelenú reforme eurozóny. Na čom sa (ne)dohodli financmajstri EÚ?

Devätnásť ministrov financií sa po dlhých rokovaniach dohodlo na nových nástrojoch, ktoré eurozóne dajú viac možností brániť sa pred budúcimi hospodárskymi krízami. 

Posun nastal aj v otázke samostatného rozpočtu pre eurozónu, hoci nie v podobe, akú si predstavoval francúzsky prezident Emmanuel Macron. Devätnásť krajín platiacich eurom sa zatiaľ dohodlo len na tom, že eurozóna svoj vlastný rozpočet mať bude, jeho rozsah a funkcie zatiaľ nie sú známe. Čo však dnes už vieme, je, že bude súčasťou rozpočtu EÚ. To znamená, že jeho výsledná podoba bude do veľkej miery závisieť od výsledkov rokovaní o ďalšom Viacročnom finančnom rámci, teda sedemročného rozpočtu EÚ.

Naopak, rok 2018 eurozónu veľmi nepriblížil k dobudovaniu bankovej únie. Po decembrovom summite EÚ je na svete rámcová dohoda o novej kreditnej linke z ESM, ktorá bude Jednotnému rezolučnému fondu (2. pilier bankovej únie) pomáhať s reštrukturalizáciou bánk v problémoch. Dobudovanie tretieho piliera bankovej únie, európskeho systému ochrany vkladov (EDIS), sa v záveroch posledného summitu nespomína vôbec.

Viacero dôležitých rozhodnutí tak lídri členských krajín opäť odložili na tento rok. Minimálne v prvom polroku ale ďalší posun v tomto ohľade bude limitovať brexit a májové voľby do Európskeho parlamentu. Zo svojich pozícií nebude chcieť ustúpiť ani severská skupina krajín „nová Hanza“, ktorá sa na akékoľvek ďalšie prehlbovanie hospodárskej a menovej únie nepozerá s veľkým nadšením.

Rozpočtová disciplína bude rozdeľovať eurozónu

Z úst ich vrcholných predstaviteľov tak určite budeme opäť počuť volanie po fiškálnej zodpovednosti členských krajín a ďalšom odstraňovaní rizík v bankovom sektore. To sa bude týkať predovšetkým Talianska, ktoré od nástupu populistickej vlády Hnutia piatich hviezd a Ligy vyvoláva obavy o udržateľnosti tamojších verejných financií.

Okrem toho, že Taliansko zostáva najpomalšie rastúcim členom euroregiónu, s dlhom 136 percent HDP je tiež po Grécku druhou najzadlženejšou krajinou celej EÚ. V druhej polovici minulého roka sa k tomu pridal aj spor s Európskou komisiou ohľadom jeho rozpočtu pre rok 2019, ktorý porušuje fiškálne pravidlá EÚ. Rím sa ale nakoniec vyhol disciplinárnemu konaniu, keď predložil nový návrh s plánovaným rozpočtovým schodkom 2,04 percenta HDP.

Moscovici: Situácia okolo rozpočtov Francúzska a Talianska je neporovnateľná

Zvýšenie miezd najchudobnejším robotníkom a zníženie daní pre dôchodcov, avizované francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, povedú k nárastu verejných výdavkov o 8 až 10 miliárd eur.

To však neznamená, že sa spory medzi Rímom a Bruselom skončili. Situáciu bude komplikovať aj fakt, že rozpočtové pravidlá EÚ prekročením trojpercentného limitu rozpočtového deficitu s pravdepodobne poruší aj Francúzsko. V jeho prípade ale Komisia nehrozila sankciami, čo jej Rím pri najbližšej možnej príležitosti nezabudne pripomenúť.

Európska komisia, či už v súčasnom alebo budúcom zložení, sa opäť ocitne medzi mlynskými kameňmi. Na jednej strane si bude musieť dať pozor, aby neznižovalo dôveru finančných trhov voči Taliansku a neposilňovalo populistickú antibruselskú rétoriku na Apeninskom polostrove. Na druhej strane bude čeliť tlaku „severu“, aby zachovala jednotný meter pri vynucovaní dodržiavania fiškálnych pravidiel. To, či v tom nakoniec bude úspešná, priamo ovplyvní aj ďalšie snahy o posilnenie architektúry hospodárskej a menovej únie.

Reforma či kolaps WTO?

Európska komisia, ale aj Európska centrálna banka (ECB) za jednu z hlavných príčin spomalenia ekonomického rastu EÚ považuje narastajúce obchodné spory medzi svetovými veľmocami.

Protekcionistické opatrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa minulý rok zaskočili aj Európsku úniu.

Jeho administratíva totiž v máji začala uplatňovať clá vo výške 25 percent na oceľ a 10 percent na hliník, čo odôvodňovala ochranou národnej bezpečnosti. Z rovnakého dôvodu Trump neskôr plánoval uvaliť nové clá na dovoz európskej automobilovej výroby. Svoje rozhodutnie zmenil až po tom, čo Biely dom navštívil predseda Komisie Jean-Claude Juncker, ktorý aspoň na krátky čas odvrátil ďalšie stupňovanie napätia medzi dlhoročnými obchodnými partnermi.

Necelý mesiac od dohody s Úniou sa Trump opäť vyhráža zvýšením ciel na autá

Amerického prezidenta neodrádzajú ani jeho predošlé sľuby, protesty najväčších amerických automobiliek či fakt, že ministerstvo obchodu ešte nezistilo, či dovoz európskych áut ohrozuje národnú bezpečnosť USA. 

Už vo februári bude ale americké ministerstvo obchodu rozhodovať o tom, či dovoz automobilovej produkcie z Európy ohrozuje národnú bezpečnosť. Bez ohľadu na verdikt je však pravdepodobné, že Trump bude o clách na autá z EÚ tweetovať aj naďalej a eurokomisárka pre obchode Cecilia Malmströmová bude navštevovať Biely dom ešte častejšie ako doteraz.

Z tohto pohľadu bude tiež dôležité, ako sa americký prezident postaví k Svetovej obchodnej organizácii (WTO), ktorá mu už dlhšie leží v žalúdku. Trump na stretnutí s šéfom Komisie Junckerom prisľúbil, že Spojené štáty priložia ruku k potrebnej reforme WTO. Následne však neváhal pohroziť vystúpením z inštitúcie, ktorú Spojené štáty zakladali.

Blokovaním vymenovania nových sudcov odvolacieho orgánu WTO na riešenie obchodných sporov, ktorý podľa neho poškodzuje Spojené štáty, môže Trump dokonca paralyzovať celý globálny obchodný systém. Členské štáty WTO preto budú rokovať o takzvanom „pláne B“, aby zabránili kolapsu odvolacieho orgánu a umožnili mu pokračovať v činnosti.

Dohoda o rozpočte až po eurovoľbách

Nasledujúcich dvanásť mesiacov bude kľúčových aj z pohľadu budúcnosti európskych financií. V roku 2021 štartuje nový Viacročný finančný rámec (VFR), teda sedemročný rozpočet EÚ. Vo VFR sa stanovujú výdavkové priority a maximálne sumy, ktoré EÚ môže počas siedmich rokov minúť v jednotlivých oblastiach.

Európska komisia jeho návrh predstavila v máji. Definitívnu dohodu o rozpočte na roky 2021 až 2027 chce mať hotovú ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu, teda najneskôr za 12 mesiacov od uvedenia svojej predstavy o rozpočtovom výhľade.

Na súčasnom sedemročnom rozpočte sa EÚ dohadovala dlhých 29 mesiacov. Z prvotných reakcií hlavných miest na návrh európskej exekutívy sa zdá, že dĺžka rokovaní bude bližšia tomuto číslu ako ambicióznemu plánu Komisie.

Únia potrebuje väčší rozpočet, ako navrhuje Komisia, zhodli sa europoslanci

Európsky parlament bude v ďalších rokovaniach o Viacročnom finančnom rámci po roku 2020 bojovať proti navrhovaným škrtom v politike súdržnosti. S pozíciou europarlamentu sa stotožnila väčšina slovenských europoslancov.

O budúcom finančnom rámci tak s najväčšou pravdepodobnosťou budú hlasovať už novozvolení europoslanci. Naznačuje to aj rumunské predsedníctvo v Rade EÚ, ktoré si v prioritách vytýčilo iba vágny cieľ „posunúť sa v rokovaniach o VFR pre roky 2021 až 2027“. Za úspech sa tak bude považovať, ak dohoda vznikne v druhej polovici roka, keď predsednícku štafetu preberie Fínsko.

Celý proces rokovaní môže pribrzdiť hneď niekoľko sporných bodov. Členské štáty v prvom rade musia nájsť zhodu ohľadom objemu rozpočtu. Brusel navrhuje rozpočet v hodnote 1,11 percenta HDP vyprodukovaného EÚ. Európsky parlament na jeseň prijal uznesenie, v ktorom požaduje jeho navýšenie na 1,3 percenta HDP. Jeho výsledná hodnota pravdepodobne bude niekde medzi obidvoma číslami.

Čistí prijímatelia vs. čistí prispievatelia

Návrh európskej exekutívy už tradične rozdelil členské krajiny do dvoch skupín. Na jednej strane sú prevažne severské štáty uprednostňujúce úspornejšiu podobu rozpočtu a efektívnejšie využívanie jeho prostriedkov. Na druhej strane je Európsky parlament a „priatelia kohézie“, teda skupina štátov, ktoré navýšením národných príspevkov chcú dosiahnuť vyšší rozpočet, ako navrhuje Komisia vedená Jeanom-Claudeom Junckerom. Týmto krokom chcú predísť avizovaným škrtom v dvoch tradičných politikách EÚ: politike súdržnosti a spoločnej poľnohospodárskej politike.

Ambície vs. zdroje: Viacročný rozpočet EÚ 2021-2027

ŠPECIÁL / Slovensko sa pripravuje na škrty vo finančných tokoch z EÚ a na nové podmienky. Debata o európskom rozpočte na ďalších 7 rokov oficiálne začala.

Krajiny, ktoré dnes zo spoločnej pokladnice čerpajú viac peňazí, ako do nej odvádzajú, budú tiež trvať na tom, aby sa podmienky čerpania peňazí z Európskych štrukturálnych a investičných fondov menili čo najmenej. Ide predovšetkým o zachovanie súčasnej miery spolufinancovania zo strany EÚ, blokovanie nových kritérií na prerozdeľovanie eurofondov.

Dohoda ale môže zamrznúť aj na otázke nového systému vlastných zdrojov európskeho rozpočtu, podmieňovaní čerpania európskych finančných prostriedkov dodržiavaním zásad právneho štátu, rozpočte Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex), či nových rozpočtových nástrojoch určených pre 19 krajín eurozóny.

Voľba šéfa Európskej centrálnej banky

Nadchádzajúci október bude tiež posledným mesiacom Maria Draghiho vo funkcii šéfa Európskej centrálnej banky.

Doposiaľ mali v čele ECB po jednom zástupcovi Holandsko, Francúzsko a Taliansko. S určitosťou si tak tentokrát na najvyšší post banky EÚ bude brúsiť zuby Berlín. Špekuluje sa, že Draghiho nástupcom bude Jens Weidmann. Súčasný šéf nemeckej centrálnej banky v roku 2015 hlasoval proti programu nákupu vládnych dlhopisov, ktorý ECB ukončila na konci minulého roku. Aj preto by Weidmannovo meno mohlo naraziť na nesúhlas krajín z juhu EÚ.

Šéf rákúskej centrálnej banky: ECB by mala zdvihnúť kľúčovú úrokovú sadzbu

Európska centrálna banka nezvyšovala úrokové sadzby od roku 2011. Depozitná sadzba sa nachádza na úrovni -0,4 percenta. 

Obsadenie postu prezidenta ECB bude ale závisieť aj o rozdelenia najdôležitejších postov v inštitúciách EÚ po májových voľbách do Európskeho parlamentu. Tieto skutočnosti môžu otvoriť dvere kompromisnému kandidátovi prijateľnému aj v štátoch ako Taliansko či Francúzsko. Tým by mohol byť bývalý guvernér fínskej národnej banky Erkki Liikanen.

Nástupca Maria Draghiho bude rozhodovať o tom, ako rýchlo eurozóna opustí mimoriadne uvoľnenú menovú politiku. Pod jeho vedením sa tiež bude rozhodovať, ako sa ďalej budú vyvíjať úrokové sadzby. ECB na decembrovom zasadnutí totiž potvrdila, že minimálne do konca leta sadzby zostanú na súčasných rekordných minimách

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU

Sledujte

Mediálny partner