EURACTIV analýza: Európska agenda v slovenských voľbách 2020

Ilustračný obrázok. Jozef Hanula: Politici (1937), Slovenská národná galéria, SNG [webumenia.sk]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Parlamentné voľby 2020

VOĽBY 2020 | Názorové konflikty v európskych politikách zďaleka nenachádzame len medzi koalíciou a opozíciou. Všeobecne deklarované proeurópske nastavenie väčšiny politických strán má, pokiaľ ide o konkrétnosti, veľmi rôznorodé podoby.

Podľa aktuálneho prieskumu agentúry Focus, je proeurópska orientácia pri voľbe politickej strany je dôležitá pre viac ako polovicu voličov. Väčšina slovenských politických strán túto proeurópskosť deklaruje. EURACTIV.sk sa snaží dlhodobo pozerať na to, aký presný obsah má u jednotlivých politických strán tento deklarovaný postoj.

EURACTIV.sk pripravuje analýzu programov a postojov politických strán a hnutí v európskych témach pred každými európskymi aj národnými voľbami od roku 2009. V prípade aktuálnych volieb do NR SR (február 2020) sme sa rozhodli rozšíriť záber analýzy nad rámec tradične chápanej kapitoly „európskej politiky“ a slovenských pozícií k dianiu na úrovni EÚ. Tentokrát sme sa zamerali na viacero ďalších tém, pri ktorých je vplyv európskych politík na národné prostredie veľmi silný a zároveň nie vždy pomenovaný.

Analýza obsahuje kapitoly: slovenské pôsobenie v EÚ, energetika a klíma, eurozóna, pôdohospodárstvo, regionálny rozvoj, digitalizácia, spravodlivosť a vnútro, rodové témy, zahraničná politika, bezpečnosť a obrana.

V každej z nich sme sa sústredili na vybrané špecifické otázky, vyplývajúce z aktuálnej EÚ agendy. Zmapovanie vyššie spomínaných tém v celej ich šírke nebolo preto našou ambíciou.

Tematické kapitoly v tomto dokumente sú zhutnenou verziou spracovania pozícií strán. Každá z kapitol bude v nasledujúcich dňoch zverejnená aj samostatne na portáli EURACTIV.sk v rozšírenej verzii. Výnimkou je oblasť Energetika a klíma, ktorá už bola zverejnená.

Analyzovali sme postoje tých strán a hnutí, ktoré dosahujú podľa posledných prieskumov  (Fokus, december 2019, január 2020, AKO november 2019, január 2020) podporu aspoň päť percent a preto majú reálnu šancu na zastúpenie v Národnej rade SR: Smer-SD, Kotlebovci – ĽS Naše Slovensko, koalícia PS/Spolu, Za ľudí, OĽaNO, Sme rodina, KDH, SaS, SNS.

Programové dokumenty zverejnili ku dňu finalizácie tejto verzie analýzy všetky skúmané strany a hnutia s výnimkou strán Smer-SD, Kotlebovci – ĽSNS a OĽaNO (tu vychádzame z pracovnej verzie, ktorú EURACTIV.sk strana poskytla). Strana ĽSNS nereagovala ani na zaslané otázky, a preto nie je v tejto analýze nijako zohľadnená.

Okrem programových dokumentov vychádzame aj z pološtruktúrovaných osobných rozhovorov, prípadne mailovej komunikácie s gestormi pre jednotlivé témy v politických stranách a hnutiach. Preferenciou bolo komunikovať s garantmi tém, ktorí zároveň kandidujú vo februárových voľbách do Národnej rady SR. V niektorých prípadoch a čiastkových témach sme oslovili aj poslancv Európskeho parlamentu. Výnimočne využívame aj iné zdroje, napríklad medializované postoje strán k skúmaným témam. Analýza EURACTIV.sk do istej miery v záujme stručnosti a syntézy postoje schematizuje.

Zhrnutia

1/ Slovenské pôsobenie v EÚ: U časti slovenských politických strán je chuť preniesť koordináciu európskej agendy z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR na Úrad vlády SR. Opozičné strany hovoria o rezervách v slovenskom výtlaku na európskej scéne a v niektorých prípadoch ponúkajú nové prístupy. Vládna strana kreslí priaznivejší obraz výsledkov Slovenska v EÚ. V4 ostáva vo vnímaní strán prvým spojencom, hoci u niektorých strán s väčšou ochotou vyhraniť sa a hľadať spojencov inde. (Celá analýza tu.)

2/ Energetika a klíma: Slovenské politické strany a hnutia v oblasti energetiky a klímy dosahujú jednoznačnú zhodu na rozvoji obnoviteľných zdrojov a dostavbe jadrovej elektrárne Mochovce. Nejednotný názor majú na záväzok dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v roku 2050, zavedenie uhlíkového cla na hraniciach EÚ, zemný plyn ako prechodný zdroj a na vyššie tempo obnovy budov. Názorový konflikt majú strany a hnutia v otázke dotačnej schémy pre výmenu kotlov, nového jadrového zdroja a boja proti energetickej chudobe. (Celá analýza tu.)

3/ Budúcnosť eurozóny: Medzi stranami sa objavuje požiadavka zjednodušiť pravidlá Paktu stability a rastu, no výrazne sa líšia v miere ochoty vybaviť eurozónu novými nástrojmi, väčšina strán je skôr opatrná. Menšina žiada zakotviť možnosť bankrotu pre členské krajiny. Strany delí aj názor na európsku minimálnu mzdu. (Celá analýza tu.)

4/ Pôdohospodárstvo: Slovenské politické strany a hnutia majú v oblasti pôdohospodárstva nejednotný názor na hlavné priority strategického plánu na roky 2021 až 2027 a výšku podpôr zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky na zelené opatrenia. Názorový konflikt majú čiastočne v otázke povinného stropovania priamych platieb. Jednoznačnú zhodu naopak dosahujú v názore na presúvanie finančných prostriedkov z priamych platieb na rozvoj vidieka, zlepšenie prístupu k štátnej pôde a k financovaniu pre začínajúcich farmárov. (Celá analýza tu.)

5/ Regionálny rozvoj: Strany majú v oblasti politiky súdržnosti EÚ nejednotný názor na hlavné účely, na ktoré sa majú využiť prostriedky z fondov EÚ v budúcom programovom období. Rozdielne názory sa ukazujú aj v prípade spôsobu zefektívnenia a zjednodušenia čerpania peňazí z fondov EÚ. Jednoznačnú zhodu majú na neznižovaní spolufinancovania eurofondových projektov zo strany EÚ a neskracovaní obdobia čerpania eurofondov.

6/ Digitalizácia: Slovenské politické strany medzi najväčšie výzvy digitalizácie radia uplatňovanie v štátnej správe (eGovernment, eZdravie, a pod.) a netransparentnosť pri obstarávaní systémov. Z pohľadu eurokomisie však budú členské štáty čeliť v najbližších rokoch omnoho strategickejším výzvam, na ktoré sa bude potrebné pripraviť. Medzi nimi bude budovanie 5G sietí, riešenie nelegálneho obsahu na internete, či regulácia internetových platforiem. (Celá analýza tu.)

7/ Spravodlivosť a vnútro: Ochota vybaviť EÚ novými nástrojmi na ochranu právneho štátu je u politických strán relatívne slabá. Žiadna dnes už ale nevystupuje proti Úradu európskeho prokurátora, viaceré by súhlasili s novými kompetenciami. O reforme azylového systému EÚ nad rámec odmietania povinných kvót zväčša strany nemajú jasnú predstavu

8/ Rodové témy: Špecifickej situácii žien sa väčšina politických strán venuje len cez rodinné politiky, motiváciu k rodičovstvu a jeho podpore. Rodové rozdiely v odmeňovaní riešia len dve strany. Istanbulský dohovor o predchádzaní násilia na ženách sa medzi stranami stále neteší veľkej obľube, ratifikovali by ho dve strany, jedna s výhradou.

9/ Zahraničná politika: Skúmané slovenské strany nespochybňujú európsku a proatlantickú orientáciu Slovenska. Najmä v oblasti budúcej spolupráce so Spojenými štátmi americkými sú však strany omnoho opatrnejšie ako kedykoľvek v minulosti. Prechod na rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou v zahraničnopolitických témach strany skôr odmietajú. (Celá analýza tu.)

10/ Bezpečnosť a obrana: Spoločnou prioritou väčšiny strán v oblasti bezpečnosti je zvýšenie transparentnosti v obranných nákupoch, no v prvom rade rozsiahla dohoda naprieč politickým spektrom o základných stratégiách Slovenska v bezpečnosti a obrane. Rozdielne prístupy majú k téme kyberbezpečnosti. (Celá analýza tu.)

Celé znenie analýzy tu:

Analyza Volby 2020_online

Analýzu si môžete stiahnuť aj tu

 

Partneri

Analýza mohla vzniknúť vďaka partnerom: Friedrich Ebert Stiftung, kancelária v Bratislave, Zastúpeniu Európskej komisie na Slovensku a Slovenskej klimatickej iniciatíve.

Kapitola Pôdohospodárstvo a Regionálny rozvoj je spolufinancovaná zo zdrojov Európskej únie.