Eurofondy sa presunú na juh Európy

Eurokomisár pre rozpočet, Gunther Oettinger, obhajoval Selmayerovo povýšenie počas dvojhodinovej výpovede. [European Parliament]

Reforma politiky súdržnosti presunie financie zo strednej a východnej Európy do krajín na juhu kontinentu, postihnutých hospodárskou krízou, píše denník Financial Times.

Politika súdržnosti tvorí približne tretinu výdavkov európskeho rozpočtu a je dôležitým zdrojom verejných financií v chudobnejších členských krajinách. V návrhu viacročného finančného rámca na roky 2021-2027, ktorého návrh zverejní Komisia na budúci mesiac, ju čaká viacero výrazných zmien.

Podľa denníka Financial Times plánuje Komisia zmeniť spôsob distribúcie fondov. Doteraz bola takmer jediným kritériom výška HDP na hlavu. Po roku 2020 majú byť peniaze distribuované podľa mixu kritérií, od nezamestnanosti mladých, cez vzdelávanie, životné prostredie, po migráciu či mieru inovatívnosti.

Okrem toho sa má sprísniť kondicionalita pomoci – čerpanie peňazí má byť podmienené aj plnením kritérií v oblasti právneho štátu. Prísnejšie pravidlá budú regulovať aj použitie európskych peňazí. Podľa denníka sú výdavky politiky zaradené do kapitoly „súdržnosť a hodnoty“, čo má signalizovať, že s pomocou sú viazané prísnejšie požiadavky.

Čím podmieniť čerpanie eurofondov?

Pridať sa k európskej prokuratúre by mala byť základná požiadavka na krajiny, ktoré čerpajú európske fondy, píše maďarský europoslanec zo skupiny Zelených, BENEDEK JÁVOR.

Komisia reviduje aj pravidlá národného spolufinancovania. Po roku 2020 by tak museli členské krajiny prispievať na financovanie projektov vyšším percentom.

Škrty výdavkov

O zmenách financovania politiky súdržnosti sa hovorí už dlhšie. Takmer isté sú škrty výdavkov. V súčasnosti ide na túto oblasť približne 350 miliárd eur. Komisár Günther Oettinger pred časom naznačil, rokoch 2021-2027 to bude o päť a desať percent menej.

Dôvodom je odchod Spojeného kráľovstva – kvôli brexitu príde EÚ asi o desatinu príjmov do rozpočtu. Únia však potrebuje financovať aj nové priority: ochranu hraníc a riadenie migrácie, aktivity v oblasti bezpečnosti, hovorí sa o samostatnej rozpočtovej kapitole pre eurozónu.

Krajiny, ktoré financovali z politiky súdržnosti veľkú časť verejných investícií, vrátane Slovenska, zásadné škrty odmietajú. Odmietajú tiež podmieňovanie pomoci politickými kritériami.

Europoslanci chcú zvýšiť spoločný rozpočet na 1,3 percenta HDP

Dodatočné prostriedky sa majú použiť na financovanie nových priorít a na premenu poľnohospodárskych a kohéznych politík, na ktoré sa vynakladá prevažná časť finančných prostriedkov Únie.

Presun peňazí

Škrty v politike súdržnosti pocítia všetky členské krajiny. Kombinácia navrhovaných zmien – zmena výpočtu príspevku pre jednotlivé regióny, prísnejšia kondicionalita, a nové priority – však podľa Financial Times spôsobia, že financovanie sa presunie zo strednej a východnej Európy na juh kontinentu.

Krajiny ako Španielsko, Grécko, či Taliansko boli najhoršie postihnuté hospodárskou a finančnou krízou. Zároveň nesú veľkú časť bremena migrácie.

Ťažké rokovania

Pozorovatelia očakávajú, že rokovania o finančnom rámci na 2021-2027 budú zložité. Dokončí ich možno až budúca Komisia, ktorá nastúpi na jeseň budúceho roku, po voľbách do EP, ktoré sa budú konať koncom mája 2019.

Európsky parlament hlasoval o reforme spoločného rozpočtu v polovici marca, žiadal, aby bola jeho výška na úrovni 1,3 percenta HDP. Komisár Oettinger to označil za ambiciózne. Komisia si želá rozpočet vo výške 1,1-1,2 percenta HDP.

Podobný scenár sa opakoval pri rokovaní o súčasnej finančnej perspektíve. Nakoniec rozhodli vyjednávania v Rade, a najmä tlak krajín, ktoré sú čistými prispievateľmi do spoločného rozpočtu. V 2014-2020 tak je na úrovni  približne jedného percenta HDP.

Mnoho členských krajín tentokrát vyhlásilo, že sú pripravené zvýšiť národný príspevok. Iné, ako Rakúsko, či Holandsko, uprednostňujú škrty vo výdavkoch.

V marci, na margo hlasovania v EP, označila zvýšenie národných príspevkov za logické aj z pohľadu Slovenska aj poslankyňa EP Monika Beňová (Smer-SD, S&D), „ak chce ďalej participovať na štrukturálnych fondoch a chce, aby boli k dispozícii na rozvoj krajiny a dobiehanie rozdielov, ktoré tu ešte nesporne stále sú.“

Poslanec Ivan Štefanec vtedy upozornil aj na potrebu zabezpečenia financovania ďalších dôležitých programov EÚ: „Pokiaľ chceme, aby študenti stále mohli chodiť na výmenné stáže, pokiaľ chceme, aby sa zabezpečili priority vedy, výskumu a inovácií z európskeho rozpočtu, tak ho musíme nejakým spôsobom naplniť a po odchode Británie sa to dá jednoznačne len tak, že sa zvýšia príspevky.“