Eurokomisia brzdí aj poľský plán obnovy, chce vidieť zlepšenie právneho štátu

Maďarský premiér Viktor Orbán aj poľský premiér Mateusz Morawiecki čelia možnému neschváleniu ich plánov obnovy. [EPA-EFE/Andrzej Grygiel]

Európska komisia už deväť mesiacov odmieta Poľsku a Maďarsku za ovplyvňovanie súdnictva zastaviť eurofondy. Miesto toho volí cestu, ktorá aj podľa odborníkov môže zabolieť viac – neschválenie miliardových reformných balíčkov.

Keď sa členské štáty minulý rok dohadovali na 750 miliardovom fonde obnovy, pripojili k nemu aj nový kontrolný nástroj. Mechanizmus podmienenosti právnym štátom znamená, že Európska komisia bude môcť krajine zastaviť prúd európskych peňazí. A to v prípade, že ich jej inštitúcie nedokážu ochrániť napríklad pred korupciou.

Maďarsko a Poľsko ale pohrozili právom veta a vyžiadali si oddialenie jeho uplatňovania. Eurokomisia teda tento nástroj za deväť mesiacov vôbec nevyužila, napriek tomu, že sa jej europoslanci opakovane vyhrážajú žalobou za nečinnosť.

Aj samotná legislatíva fondu obnovy však obsahuje podmienku, že pred schválením musí krajina zabezpečiť ochranu týchto peňazí. Maďarsko aj Poľsko mali tiež v reformných plánoch ukázať, ako vyriešia problémy s nezávislosťou súdnictva a médií.

„Požadujeme od Poľska a Maďarska dodatočné objasnenie,“ povedal eurokomisár zodpovedný za euro Valdis Dombrovskis. „Uisťujeme sa, že všetky podmienky nariadenia sú splnené. Tieto istoty musíme dostať ešte predtým, než v tejto veci pozitívne rozhodneme.“

Disciplinárny senát hrozí sudcom väzením. Komisia Poľsko karhá listom

Poľský disciplinárny senát vystavuje sudcov trestnému stíhaniu. Európsky súdny dvor pritom už minulý rok nariadil, aby pozastavil všetky konania. Kým Komisia čaká na odpoveď od poľskej vlády, europoslanci volajú po rýchlejšej reakcii a sankciách.  

Korupcia, závislé súdy a podradené európske právo

V Poľsku aj Maďarsku sú dlhodobo závažné podozrenia z ovplyvňovania súdnictva politikmi. To ohrozuje právo občanov EÚ domôcť sa spravodlivosti, ale aj prípadné vyšetrovanie zneužívania európskych peňazí.

V oboch krajinách navyše vlády aktívne bojujú proti kritickým médiám, ktoré vo fungujúcich demokraciách na korupciu poukazujú. Poľské súdy budú tiež v septembri rozhodovať o tom, či má európske právo vôbec väčšiu moc ako to poľské. To by spochybnilo základný princíp európskej integrácie a signalizovalo, že Poľsko sa ani naďalej nechystá dodržiavať európske pravidlá.

Prvý náznak poľského ústupku prišiel až potom, čo Komisia v rámci takzvaného konania o porušení povinnosti (infringement) krajine pohrozila sankciami za nevyhovenie rozsudku Súdneho dvora EÚ.

V reakcii poľská vláda sľúbila upraviť fungovanie disciplinárnej komory, ktorá vystavovala sudcov politickému stíhaniu. Aj keď sľub prišiel s dodatkom, že komora v nejakom formáte bude fungovať aj naďalej, signalizuje to, že hrozba finančných následkov môže v sporoch o právny štát zafungovať.

Žaloba za nečinnosť Komisie v otázke právneho štátu sa posúva, proti okamžitej akcii boli ľudovci

Komisia nesplnila júnový termín na spustenie mechanizmu na ochranu rozpočtu pred porušeniami právneho štátu. Europarlament sa vyhrážal, že ju v takom prípade zažaluje za nečinnosť, v novej rezolúcii ale iba vyjadruje sklamanie a „prípadný“ súd odkladá o ďalšie dva týždne.

Nie až tak očividné prípady

S rovnakou logikou pracuje aj mechanizmus podmienenia európskych financií dodržiavaním zásad právneho štátu.

Komisia ale Poľsku a Maďarsku prisľúbila vypracovanie usmernení, ktorými sa bude pri jeho uplatňovaní riadiť. Tiež chce počkať na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, na ktorom tieto dve krajiny nástroj napadli.

Ani jedna z týchto podmienok sa zatiaľ nestihla naplniť a Komisia teda žiadnej krajine nenavrhla eurofondy stopnúť. A to napriek tomu, že zákonne je tento nástroj platný už od začiatku roka.

Európsky parlament od začiatku túto dohodu kritizoval a opakovane sa Komisii vyhráža, že ak nepredloží prvé prípady, sám ju zažaluje za nečinnosť v rámci článku 265 Zmluvy o fungovaní EÚ.

V tomto procese jej poslal už oficiálnu žiadosť o začatie konania v „najočividnejších prípadoch“. Komisia na list od predsedu parlamentu Davida Sassoliho zareagovala s tým, že keďže parlament žiadnu krajinu explicitne nepomenoval, nedokáže jeho požiadavke vyhovieť.

Politické skupiny v europarlamente sa dohodli, že o žalobe nechajú rozhodnúť Výbor pre právne veci. Lenže takéto hlasovanie môže prísť až v decembri.

„Znepokojuje ma, že sa z toho stáva komplikovaná procedúra, ktorá bude trvať mesiace a mesiace,“ povedala pre portál EURACTIV holandská europoslankyňa Sophie in ‘t Veld (RE).

Portál POLITICO tiež informoval, že právnické oddelenie europarlamentu samo skonštatovalo, že šanca uspieť na na Súdnom dvore EÚ je „veľmi nízka“.

Poľsko v spore o disciplinárnu komoru jedným dychom sľubuje zmeny aj spochybňuje európske právo

Varšava mala v liste Európskej komisii oznámiť, že rozhodnutie Súdneho dvora EÚ bude rešpektovať. Namiesto toho Komisiu informovalo, že činnosť nelegálnej disciplinárnej komory zastaviť nemôže a znovu spochybnilo, či má na krajinu súdny dvor vôbec dosah.

Stopka pre oba plány

Odborníci na európske právo už snahu europarlamentu spochybňujú.

„Úprimne si nemyslím, že by sa mali europoslanci sústrediť práve na článok 265,“ povedal pre portál EURACTIV John Morijn, holandský profesor práva na University of Groningen.

Morijn s kolegami v rámci iniciatívy The Good Lobby Profs argumentujú, že Európska komisia by mala podmieniť samotné schválenie poľského a maďarského plánu obnovy systémovými zmenami.

Smernica, cez ktorú boli plány obnovy do európskeho práva vložené, totiž tiež obsahuje podmienku, že prispejú k „prevencii, zisťovaniu a náprave korupcie, podvodov a stretom záujmu pri využívaní zdrojov“.

Plány obnovy tiež mali adresovať odporúčania pre krajiny, ktoré im EÚ pravidelne odkazuje cez európsky semester. A odporúčania pre Poľsko a Maďarsko sa týkali aj zlepšenia nezávislosti súdnictva a boja s korupciou.

Podľa odborníkov je teda podmienečné „zamknutie“ plánov obnovy z krátkodobého pohľadu tou najefektívnejšou cestou na zlepšenie ochrany právneho štátu.

Maďarsko má z tohto balíčka dostať viac ako sedem miliárd eur, kým Poľsko očakáva 23 miliárd eur v dotáciách a ďalších 34 miliárd v lacných pôžičkách.

Orbán: Komisia odložila prijatie maďarského plánu obnovy o dva mesiace

Podľa Orbána vedú európske inštitúcie voči Maďarsku ideologickú vojnu. Európska komisia ale hovorí najmä o hrozbe korupcie.

Vláda kritizuje, opozícia využíva

Napriek tomu, že v odpovedi europarlamentu Komisia tvrdila, že nevie ktoré krajiny porušujú právny štát „najočividnejšie“, schválenie poľského aj maďarského plánu obnovy práve z týchto dôvodov pozastavila.

Eurokomisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni potvrdil, že pri zdržaní poľského plánu ide aj o spochybňovanie nadradenosti európskeho práva.

Poľská aj maďarská vláda voči tomuto rozhodnutiu už protestujú. Poľský minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro to označil za „skorumpované vydieranie“.

Maďarský premiér Viktor Orbán zase povedal, že v prípade neschválenia zafinancuje plánované investície zo štátneho rozpočtu.

Spor ale môže nahrať politickej opozícii v oboch krajinách, ktoré čakajú v najbližších dvoch rokoch voľby.

„Európska únia zadržiava milióny eur, ktoré naša krajina potrebuje, pretože Právo a spravodlivosť ničí poľský právny štát a európsky právny poriadok,“ povedal Donald Tusk, bývalý poľský premiér a bývalý predseda Európskej rady.

„Za Kaczynského posadnutovať platia všetci Poliaci. Musíme to za každú cenu zastaviť,“ povedal Tusk.

<

Partner

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Sledujte

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Aktuálne informácie

Obsahový partner