Euroúradníci: EÚ je v pretrvávajúcej kríze

foto: sídlo Komisie v Bruseli, zdroj: flickr, autor: TPCOM

Prieskum na základe rozhovorov s 231 zamestnancami Komisie, realizoval stredoľavý think-tank Nadácia pre európske progresívne štúdia (FEPS). Iba 23 % opýtaných si myslí, že za posledných desať rokov sa integrácia „vyvýjala pozitívne“, zatiaľ čo 43 % si myslelo opak.

Zároveň je iba 24 % euroúradníkov je toho názoru, že Lisabonská zmluva mala „výrazný a pozitívny efekt“ a iba 25 % sa domnieva, že stratégia 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast „má väčšiu šancu byť úspešnejšia ako Lisabonská zmluva“.

Volanie po lepšom vedení

S narastajúcim euroskepticizmom by mali podľa euroúradníkov bojovať v prvom rade národné štáty a „obhajovať európsky projekt“.

Na tomto názore sa zhodlo až 84 % opýtaných. Členské štáty boli v posledných rokoch zdržanlivé pri propagovaní európskej integrácie. Jedinou výnimkou je Poľsko, ktoré teraz predsedá Európskej únii.

Poďla Massima d´Alemu, bývalého talianskeho premiéra a šéfa FEPS, ukazuje tento prieskum na všeobecný pocit bezmocnosti u zamestnancov Európskej únie. „Európski úradníci majú pocit, že európska moc je v rukách národných štátov – tento dlhodobý stav poukazuje na element slabosti v európskych inštitúciách, od ktorých sa očakávalo, že prevezmú túto rolu“, tvrdí d´Alema.

Až 69 % zamestnancov Komisie si myslí, že EÚ by mala mať viac charizmatickejších lídrov. Reagovali tým pravdepodobne na to, že po prijatí Lisabonskej zmluvy boli na posty ako predseda Európskej rady alebo Vysoký predstaviteľ pre zahraničnú politiku vybraní politici, ktorí neboli verejnosti známi.

Hra na obvinenia

Viac ako 40 % opýtaných obvinilo z narastajúceho euroskepticizmu nacionalizmus, rozšírenie EÚ, ekonomickú recesiu, stratu dôvery v politikov a nezrozumiteľnosť európskeho projektu. Iba 27 % dávalo terajšiu situáciu za vinu médiám.

Trošku prekvapivo iba 26 % zamestnancov Komisie uviedlo, že za zvýšenú mieru euroskepticizmu môžu opatrenia na záchranu eura, a to aj napriek tomu koľko kontroverzií vyvolali v členských štátoch.

Vlády, ktoré dohadovali s EÚ a Medzinárodným menovým fondom úsporné balíčky, zaznamenali v najbližších voľbách drvivé porážky. To bol prípad vlády v Portugalsku aj v Írsku. Vo Fínsku zaznamenala euroskeptická strana Praví Fíni v aprílových voľbách obrovský úspech. Jadrom ich programu bolo odmietanie európskych mechnizmom záchrany eura.

Posledný prieskum Eurobarometru z novembra 2010, iba pár mesiacov po tom, čo Grécko prijalo prvú pôžičku, poukázal na prudký pokles podpory pre EÚ zo strany gréckeho obyvateľstva. Európskej komisii neverí až 64 % Grékov, Európskej centrálnej banke až 65 %. Podľa 71 % opýtaných EÚ nedokázala reagovať na krízu „efektívne“. Na každú z týchto otázok mali Gréci najpesimistickejší názor spomedzi všetkých členských krajín EÚ.