Európa 2020: Slovensko potrebuje intenzívnejšiu podporu výskumu a inovácií

Pozadie

Európska komisia predstavila Stratégiu Európa 2020 v marci minulého roku ako odpoveď na hospodársku krízu. Vo štvrtok 10. marca 2011 odštartovali Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku a Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť projekt Európa 2020 – inteligentná, udržateľná a inkluzívna Európa. Na úvodnej konferencii sa zúčastnili vládni predstavitelia, zástupcovia Európskej komisie, zahraniční veľvyslanci, predstavitelia verejného, podnikateľského, neziskového i akademického sektora.

Ciele stratégie Európa 2020 sú:

  • Zamestnanosť ľudí vo veku 20 až 64 rokov by mala do roku 2020 dosiahnuť 75 % (Slovensko 71 – 73 %).

  • Investície do vedy a výskumu by mali do roku 2020 dosiahnuť 3 % HDP EÚ (Slovensko 0,9 – 1,1 %).

  • Počet žiakov, ktorí predčasne ukončia školskú dochádzku by sa do roku 2020 mal znížiť pod 10 % (Slovensko 6 %) a 40 % ľudí vo veku 30 – 34 rokov by malo mať vysokoškolské alebo rovnocenné vzdelanie (Slovensko 30 %).

  • Počet ľudí žijúcich v chudobe alebo ohrozených chudobou by mal do roku 2020 klesnúť o 20 miliónov (Slovensko – vymaniť z rizika chudoby 170 tisíc ľudí).

  • V oblasti klímy/energie by sa mali dosiahnuť – obmedzenie emisií CO2 o 20 % (Slovensko – znížiť nárast emisií mimo schémy obchodovania s emisiami tak, aby nepresiahol úroveň z roku 2005 o viac ako 13 %) a zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie na 20 % (Slovensko 14 %) a zároveň zníženie spotreby energie o 20 % (Slovensko – zvýšenie energetickej efektívnosti úsporou 11 % konečnej spotreby v porovnaní s priemerom v rokoch 2001 – 2005).

Zámerom projektu Európa 2020 – inteligentná, udržateľná a inkluzívna Európa je predovšetkým iniciovať odbornú diskusiu o stratégii Európa 2020, jej prioritách a záveroch, ktoré z nej vyplývajú pre Slovensko. Záštitu nad projektom prevzal predseda výboru NR SR pre európske záležitosti Ivan Štefanec. V priebehu roka bude nasledovať sedem odborných workshopov venovaným jednotlivým kľúčovým iniciatívam a v novembri záverečná hodnotiaca konferencia.

Mikloš: Niektoré ciele už dosahujeme

„Kľúčový projekt je v tejto súvislosti Národný plán reforiem, ktorý máme predložiť Európskej komisii (EK) do konca apríla 2011. Ten bude obsahovať všetky priority a ciele, ktoré v oblasti reforiem súvisia so Stratégiou Európa 2020 a ktoré Slovensko chce a bude napĺňať," uviedol minister financií Ivan Mikloš, ktorý sa zúčastnil konferencie.

Dodal, že vo viacerých z prioritných oblastiach už Slovensko dosahuje cieľové limity. Ide napríklad o podiel ľudí, ktorí získajú vysokoškolské vzdelanie, alebo nízky počet tých, ktorí neukončia základné vzdelanie. Podobne aj podiel ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením na Slovensku je v porovnaní s ďalšími novými členskými štátmi EÚ nízky, dokonca porovnateľný so starými členskými štátmi EÚ.

„V iných oblastiach, ako je napríklad zamestnanosť, ešte tieto parametre nedosahujeme, ale postupujeme. Za kľúčové považujem, aby sme naplnili ciele z programového vyhlásenia vlády, pretože tie sú plne v súlade s cieľmi stratégie,“ vysvetlil minister.

Šefčovič: Druhé zlyhanie si nemôžeme dovoliť

Podpredseda Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a administratívne záležitosti Maroš Šefčovič zdôraznil, že „poučenie z Lisabonskej stratégie je to, že pokiaľ sa s celoeurópskym úsilím nestotožnia členské štáty, pokiaľ opatrenia na úrovni národnej, regionálnej a často aj lokálnej nebudú mať toto úsilie na pamäti, znova môže toto úsilie skončiť tak, že zostane ďaleko za očakávanými výsledkami“.

Upozornil, že „druhé takéto zlyhanie si nemôžeme dovoliť“. Pokiaľ sa Európe nepodarí udržať tú konkurencieschopnosť, ktorú mala v rámci globálnej ekonomiky, základné atribúty európskeho spôsobu života môžu byť o 10 rokov vážne ohrozené.

Podľa vlastných slov sa snaží využiť čas do konečného vypracovania jednotlivých národných plánov reforiem a presvedčiť ministrov zahraničia z jednotlivých členských krajín, aby vyvíjali intenzívnejšie úsilie. Po spočítaní doteraz odsúhlasených národných cieľov totiž „zatiaľ nie sme tam, kde by sme chceli byť z pohľadu celkových celoeurópskych cieľov“, dodal Šefčovič.

Predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Ivan Štefanec, pod záštitou ktorého sa projekt Európa 2020 na Slovensku realizuje, zdôraznil, že pre úspech stratégie je nevyhnutná úzka spolupráca medzi parlamentom, vládou a Komisiou.

Podpora vedy a výskumu na Slovensku je podpriemerná

Z hľadiska stanovených cieľov je na Slovensku najhoršia situácia v oblasti investícií do výskumu a vývoja. Výdavky do tejto oblasti totiž predstavujú 0,48 % HDP, čo je najmenej spomedzi krajín V4 a hlboko pod európskym priemerom. V tejto oblasti si Slovensko za cieľ do roku 2020 stanovilo zvýšiť výdavky na 1% HDP, pričom nižší podiel si zadefinovali len Malta a Cyprus.

Stanislav Sipko z organizácie SOVVA, ktorý vystúpil v rámci panelu o inteligentnom raste, upozornil, že podpora vedy a výskumu má na Slovensku skôr charakter verbálny ako reálny. Kritizoval tiež, že napriek koordinácii výskumných aktivít na európskej úrovni politika v tejto oblasti stále zostáva v kompetencii členských štátov, pričom rozdielna národná podpora vedy, výskumu a inovácií „v konečnom dôsledku oslabuje silu EÚ ako celku v tejto oblasti“.

V rámci diskusie zaznel názor, že je potrebné podporovať predovšetkým také projekty, ktoré majú potenciál vygenerovať ďalšie projektové spolupráce, rovnako ako väčšie zapojenie súkromného sektora do výskumu či už zo strany slovenského priemyslu alebo zahraničných firiem pôsobiacich v SR.

V rámci ďalšieho panelu venovanému udržateľnému rastu odznela  prezentácia na tému "Európa efektívne využívajúca zdroje", čo je zároveň jedna z vlajkových iniciatív stratégie Európa 2020. Tatiana Kluvánková-Oravská zo Slovenskej akadémie vied tvrdí, že okrem technologických inovácií musí nevyhnutne dôjsť aj k zmenám v spoločenských normách a pravidlách, modeloch rokovania, plánovania a rozhodovania (tzv. inštitucionálne inovácie). Podľa nej je potrebné do praxe zaviesť nové nástroje, ktoré zmenia správanie výrobcov i spotrebiteľov, ako napríklad motivačné stimuly pre využívanie alternatívnej energie, ekolabelling a pod.

Jednotlivým iniciatívam a témam Stratégie Európa 2020 (t.j. Inovácia v Únii, Európa efektívne využívajúca zdroje, Mládež v pohybe, Digitálna agenda pre Európu, Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta, Priemyselná politika vo veku globalizácie a Európska platforma pre chudobu) sa budú podrobnejšie venovať ďalšie odborné semináre.

Europa 2020 from Pavol Harum on Vimeo.

EurActiv.sk bude ich mediálnym partnerom, sledujte sekciu Európa 2020 alebo sa zaregistrujte do nášho newslettra