Európa podľa von der Leyen: Istanbulský dohovor aj európska minimálna mzda

Ursula von der Leyen v Európskom parlamente. [EPA-EFE/Patrick Seeger]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Noví lídri Únie

Možná šéfka Európskej komisie prišla s konkrétnymi návrhmi pre klimatickú a sociálnu politiku. Málo hovorila o jednotnom trhu, vôbec nespomenula rozširovanie Európskej únie a vzťahy s jej susedmi, čo sú priority Vyšehradskej skupiny.

Napriek tomu, že pochádza z nemeckej Kresťanskej demokratickej únie (CDU), snaží sa Ursula von der Leyen priblížiť európskym socialistom a zeleným. Práve odmietnutie ich europoslancov predstavovalo najväčšie riziko pre jej zvolenie za šéfku Európskej komisie.

Von der Leyen sa v prejave pred hlasovaním v europarlamente v utorok (16. júla) vyslovila za ambicióznejšie znižovanie emisií do roku 2030, ako tvrdila pôvodne. Vyjadrila podporu zavedeniu minimálnych miezd naprieč Európou aj európskemu poisteniu v nezamestnanosti. Pod jej vedením by Európska únia pristúpila k Istanbulskému dohovoru a zaradila násilie na ženách medzi trestné činy. Nemecká politička žiadala spravodlivé zdanenie digitálnych gigantov a dokončenie únie kapitálových trhov. Nepriamo sa zastala článku 7 na ochranu právneho štátu a sľúbila dvojročnú konferenciu o demokracii v Európskej únii. Navrhne nový pakt o migrácii a azyle a bude bojovať proti nelegálnej migrácii napriek tomu, že hranice Únie majú byť podľa nej humánne. V zahraničnej politike sa vyjadrila za hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v Rade EÚ, NATO je podľa nej naďalej kľúčové pre bezpečnosť Európy, ktorá však musí byť sama aktívna.

Chceme záväzný proces špitzenkandidátov, odkázali skupiny von der Leyen

Lídri európskych politických rodín reagovali v pléne na vystúpenie a sľuby nádejnej šéfky Európskej komisie. Hlasovať o jej nominácii budú europoslanci ešte dnes o 18:30.

Viaceré oblasti kandidátka na predsedníčku európskej exekutívy obišla, v iných bola málo konkrétna. Vôbec nespomenula eurozónu ani dlhodobý európsky rozpočet, hoci o oboch témach sa v Únii práve vedú vyhrotené diskusie. Málo konkrétna bola v oblastiach energetiky a digitálnej ekonomiky a vôbec celého jednotného trhu, čo sú priority Vyšehradskej skupiny. Ani slovkom sa nezmienila o rozširovaní a vzťahmi s východnými susedmi Únie, čo sú tiež dôležité témy pre V4. Takisto chýbala zmienka o južnom susedstve a celkovo o vzťahoch s globálnymi hráčmi ako Spojené štáty a Čína. Vágne boli jej vyjadrenia o obrane. Europoslanci sa nedozvedeli ani je jej názor na migračné kvóty. Konkrétnostiam sa napokon vyhla aj v ďalšej kontroverznej európskej téme v oblasti spravodlivosti a vnútra: ochrane právneho štátu v Maďarsku a Poľsku.

Životné prostredie a klíma

  • Európa ako prvý klimaticky neutrálny kontinent v roku 2050
  • zníženie emisií do roku 2030 „o 50 percent, ak nie o 55 percent“ (oproti roku 1990)
  • predstavenie „prvého európskeho klimatického zákona“ do 100 dní od nástupu do úradu predsedníčky Komisie
  • Green Deal for Europe ako „investičný plán pre udržateľnú Európu“
  • transformovanie časti Európskej investičnej banky na európsku klimatickú banku s cieľom investovať z verejných a súkromných zdrojov jeden trilión eur
  • zníženie emisií v leteckej a námornej doprave:, „Každý sektor musí prispieť.“
  • zavedenie „jasnej cenovky“ pre emisie a „uhlíkovej hraničnej dane“ na hraniciach Únie
  • zriadenie fondu spravodlivej transformácie: „Nikoho nenechávame pozadu a ponúkame perspektívu.“

Zelení nepodporia von der Leyenovú za predsedníčku Európskej komisie

Hoci nominantka na šéfku európskej exekutívy podporila cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v roku 2050 a zvýšenie klimatických ambícií do roku 2030, štvrtá najväčšia frakcia v Európskom parlamente za ňu nebude hlasovať. 

Sociálna Európa 

  • zvedenie európskej minimálnej mzdy: „Chceme zabezpečiť, aby sa práca oplatila. Každý jeden človek, ktorý pracuje na plný úväzok, by mal zarobiť minimálnu mzdu, ktorá mu garantuje dôstojný život.“
  • schéma záruky pre mladých bez zamestnania
  • oživenie Európskeho pilieru sociálnych práv: „Potrebujeme záruku pre deti. Musíme zabezpečiť, aby každé dieťa ohrozené chudobou malo prístup k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti.“.
  • európska schéma poistenia v nezamestnanosti – podpora členských krajín v prípade asymetrických šokov, ako napríklad skokový nárast nezamestnanosti: „Áno, sú aj domáce národné systémy poistenia v nezamestnanosti, ale takáto schéma je potrebná na úrovni celej Európy.“

Rodová rovnosť

  • plná rodová rovnosť v kolégiu komisárov: „Ak členské štáty nenavrhnú dostatok ženských kandidátok, nebudem váhať aby som si vypýtala ďalšie mená. (…) Predstavujeme polovicu populácie, chceme svoj spravodlivý podiel. (…)  Od roku 1985 bolo 183 komisárov. Len 35 z nich boli ženy (menej ako 20 percent).“
  • zaradenie násilia páchaného na ženách do zoznamu trestných činov, ktoré sú definované v zmluvách EÚ
  • pristúpenie k Istanbulskému dohovoru: „Ak jedna z piatich žien v Európe utrpela fyzické alebo sexuálne násilie a až 55 percent Európaniek bolo sexuálne obťažovaných, toto rozhodne nie je len problémom žien.“

Daňové a finančné záležitosti

  • spravodlivé zdanenie digitálnych gigantov: „Ak veľké technologické firmy obrovsky v Európe zarábajú, je to v poriadku pretože sme otvoreným trhom a povoľujeme hospodársku súťaž. Ale ak tieto obrovské zárobky získavajú z nášho systému vzdelávania, na našej zručnej pracovnej sile, na našej infraštruktúre a na našom systéme sociálneho zabezpečenia, je v takom prípade neakceptovateľné, aby zarábali a pritom neplatili žiadne dane, pretože obchádzajú náš daňový systém.“
  • dokončenie únie kapitálových trhov: „Naše malé a stredné podniky si to zaslúžia.“

Právny štát a demokracia

  • zavedenie nových nástrojov popri článku 7, ktoré však k nemu nebudú alternatívou, ale budú ho dopĺňať: „Nesmieme robiť žiadny kompromis, keď hovoríme o právnom štáte.“
  • využitie „plnej sady nástrojov“ pre ochranu demokracie: „Spravodlivosť je slepá a musí obhajovať právny štát všade tam, kde sa naň útočí.“

Francúzska ministerka: Prístup k eurofondom chceme podmieniť európskou minimálnou mzdou

Prístup k eurofondom chceme podmieniť zavedením európskej minimálnej mzdy prispôsobenej každej krajine, ale aj rešpektovaním demokratických hodnôt, hovorí AMÉLIE DE MONTCHALIN v rozhovore pre EURACTIV.sk. Plnohodnotný rozpočet eurozóny by podľa nej pomohol Slovensku aj Francúzsku.

Migrácia

  • „nový pakt o migrácii a azyle“ vrátane opätovného spustenia dublinskej reformy: „Takýmto spôsobom sa dokážeme vrátiť k plne funkčnému schengenskému priestoru slobodného pohybu, ktorý je kľúčovým hnacím motorom našej prosperity, bezpečnosti a slobody.“
  • boj  proti nelegálnej migrácii, prevádzačom a obchodníkom s ľuďmi: „Počas posledných piatich rokov viac ako 17 tisíc ľudí zahynulo v Stredozemnom mori – jedna z najsmrteľnejších hraníc na svete. Máme povinnosť zachraňovať životy na mori. V našich zmluvách a dohovoroch je zároveň jasný a morálny princíp rešpektovať dôstojnosť každej jednej osoby. EÚ potrebuje humánne hranice. Ochraňovať hranice nestačí. Musíme znižovať nelegálnu, bojovať proti prevádzačom a obchodníkom s ľuďmi. Zároveň musíme brániť právo na azyl a zlepšiť situáciu utečencov. Prostredníctvom humanitárnych koridorov v rámci úzkej spolupráce s UNHCR. Potrebujeme empatiu a rozhodné kroky.“
  • posilnenie Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (FRONTEX) a navyšenie personálu na 10-tisíc strážcov do roku 2024
  • modernizácia spoločného azylového systému: solidarita, „nový systém prerozdeľovania bremena“, podpora krajín pôvodu a tranzitu

Zahraničná a bezpečnostná politika

  • silnejší a zjednotený hlas vo svete: „Svet volá po Európe, svet potrebuje viac Európy. (…) Musíme nanovo objaviť našu jednotu, ak bude zjednotení zvnútra, nikto nás nebude deliť zvonku.“
  • kvalifikovaná väčšina v Rade EÚ pre rozhodovanie o otázkach európskej zahraničnej politiky
  • multilateralizmus a spravodlivý svetový obchod: „Niektorí sa obracajú smerom k autoritatívnym režimom, iní zase kupujú svoj globálny vplyv a vytvárajú závislosti tým, že investujú do prístavov a ciest, a ďalší sa zase obracajú na cestu protekcionizmu. Ani jedna z týchto alternatív nie je alternatívou pre nás.“
  • NATO naďalej ako kľúčový prvok európskej obrany, Únia však musí byť aktívna: „Zostávame transatlantickými, no zároveň sa musíme stať aj európskejšími. (…) Stabilizácia vždy prichádza cestou diplomacie, zmierovania a rekonštrukcie.“

Deľba práce a pozícií v Európskom parlamente: Výbory a slovenskí europoslanci

Podľa zaradenia do výborov, slovenských europoslancov najviac zaujíma životné prostredie, zahraničie a spravodlivosť. Slovensko získalo v opakovanej voľbe predsedníctvo jedného výboru Európskeho parlamentu – výboru pre zamestnanosť (EMPL) bude šéfovať Lucia Ďuriš Nicholsonová. 

Inštitucionálne reformy 

  • konferencia o budúcnosti Európskej únie otvorená všetkým občanom EÚ so štartom v roku 2020 a trvaním dvoch rokov.
  • zlepšenie systému spitzenkandidátov: „Potrebujeme sa vysporiadať s témou nadnárodných kandidátskych listín ako doplňujúcim nastroj európskej demokracie.“
  • právo legislatívnej iniciatívy pre európsky parlament: „Ak väčšina europoslancov  príjme uznesenie, ktoré bude žiadať Komisiu, aby predložila legislatívne návrhy, zaväzujem sa, že odpoviem jeho prípravou pri plnom rešpektovaní proporcionality, subsidiarity a princípov lepšej tvorby legislatívy.“

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU

Sledujte

Mediálny partner