Európa premýšľa, ako bude fungovať dvojrýchlostne

ilustračné foto, zdroj: flickr, autor: Nic´s events

Európski lídri ešte 26. októbra požiadali Hermana van Rompuya, aby identifikoval možné kroky k prehĺbeniu ekonomickej integrácie v eurozóne „vrátane preskúmania možnosti obmedzenej zmeny Zmluvy“.

Táto formulácia sa objavila v záveroch summitu na naliehanie nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktorá sa obáva, že prehlbovanie integrácie bez opory v zmluve by mohlo naraziť na nemecký ústavný súd.

Berlín vždy trval na udržiavaní „jednorýchlostnej Európy“, najmä z obavy, že opak by mohol oslabiť jednotný trh a lukratívne exportné trhy pre nemecký priemysel. Pre Merkelovú sa ale postupne stala kríza príležitosťou zosilniť rozpočtový dohľad v eurozóne.

Merkelovej strana CDU dokonca založila pracovnú skupinu pre zmenu európskych zmlúv, informuje EurActiv.de. Návrh CDU, ktorý získal podporu novembrového kongresu, hovorí o vývoji smerom k „politickej únii“ v eurozóne a podporuje „ďalší prenos právomocí na európsku úroveň“.

Medzi nápadmi, s ktorým sú nemeckí kresťanskí demokrati stotožnení, je vytvorenie portfólia v Európskej komisii, ktorý bude mať na starosti užší rozpočtový dohľad v eurozóne a transformáciu EFSF (dočasného eurovalu) na Európsky menový fond.

Zatiaľ nie je jasné, ako by tieto návrhy mali byť rozpracované v novej zmluve. Ťažkou úlohou bude predovšetkým zabezpečiť, aby členovia aj nečlenovia eurozóny mali pocit, že ich záujmy sú chránené rovnomerne. „Nemôžeme si dovoliť stať sa podradným druhým prúdom,“ povedal diplomat z krajiny, ktorá nepoužíva euro pod podmienkou anonymity.

Takéto obavy pomenoval aj britský euroskeptický think-tank  Open Europe: „Kríza v eurozóne núti jej 17 členov užšie spolupracovať, čo so sebou prináša riziko, že tieto krajiny začnú konať a hlasovať ako užší politický výbor (caucus) aj v oblastiach, ktoré sa priamo netýkajú hospodárskej vlády v eurozóne.“

„Toto by mohlo mať za následok, že Británia bude konštantne prehlasovaná v opatreniach, ktoré majú zásadný vplyv na jej ekonomiku, vrátane legislatívy o jednotnom trhu a sociálnej politike“, pokračuje Open Europe.

Hlavy štátov a vlád eurozóny sa budú po novom pravidelne schádzať za zatvorenými dverami.

Skupina štátov mimo eurozóny však tiež nie je homogénna. Pre 12 krajín, ktoré vstúpili do EÚ v rokoch 2004 a 2007 je prijatie eura povinnosťou vyplývajúcou z prístupovej zmluvy. Aj v tejto skupine sa postoje k euru líšia. Kým Poľsko by ho za svoju menu rado prijalo čo najskôr, Česká republika sa tomu bráni. Británia a Dánsko majú na jednotnú menu tzv. opt-out.

„Je tu stále veľa vecí, čo nás rozdeľujú“, uvádza diplomatický zdroj. „Je to do veľkej miery o tom, diskutovať, čo sú naše priority a hľadanie spoločného základu“.

Ich najzákladnejším spoločným cieľom však je zabrániť vzniku „bloku“ eurozóny, ktorý by pretláčal vlastné záujmy v rámci EÚ.

Napätie medzi dvoma skupinami na poslednom  summite vyvrcholilo, keď francúzsky prezident Nicolas Sarkozy britskému premiérovi Cameronovi odporučil nech „drží hubu“. „Máme po krk toho, že nás stále kritizujete  a hovoríte, čo máme robiť. Hovoríte, že nenávidíte euro, a teraz chcete zasahovať do našich stretnutí“, mal povedať Sarkozy.

Francúzsky minister pre európske záležitosti Jean Leonetti sa vyjadril jemnejšie: „Nemožno byť mimo eurozóny a zároveň sa podieľať na rozhodovaní. Povedal som môjmu britskému kolegovi, ktorý má veľký zmysle pre humor, že v záujme toho, aby vedeli o eurozóne čo najviac by mali vstúpiť“.

Podľa Van Rompuya by všetkých 27 krajín „malo byť informovaných a zaangažovaných“, ale v žiadnom prípade by všetci nemali zasahovať do rozhodovania o eurozóne.

„Nech je jedna vec jasná, nechceme oklieštiť eurozónu na selektívnejší klub“, povedal Van Rompuy 11. novembra. „To by bolo v rozpore s textom a duchom európskeho politického paktu ako je stelesnený zmluvami EÚ.“

„Ak nebude zachovaná integrita eurozóny nemali by sme považovať fungovanie jednotného trhu za zaručené“, uviedol stály predseda Európskej rady v snahe upokojiť britské obavy.

Plán zmeny zmluvy v decembri

Lídri EÚ budú diskutovať o prvých orientačných plánoch na zmenu zmluvy na stretnutí v decembri. Finálny návrh by sa mal odsúhlasiť v marci alebo júni 2012. Ako ďaleko budú štáty ochotné ísť v ďalšom oklieštení suverenity bude pravdepodobne záležať aj od toho, do akej miery sa prehĺbi kríza.

Tiež nie je zatiaľ jasné, či sa zmeny v zmluve majú týkať len členov eurozóny alebo celej 27-čky. Nasledovať bude musieť klasický ratifikačný proces so všetkými rizikami, ktoré to odnáša (napr. referendum v Írsku).