Európa stojí pred ďalšou migračnou krízou a jej nový pakt môže problémy zhoršiť

Skríningy pred príchodom do EÚ môžu obmedziť slobodu žiadateľov o azyl takmer na celý rok. [EP/Dominique Hommel]

Nový pakt o migrácii a azyle mal napraviť zlyhania z roku 2015. Nová štúdia ale návrh kritizuje za to, že krajinám vstupu negarantuje skutočnú pomoc a žiadateľov o azyl obmedzí na slobode. 

V Európe sa po šiestich rokoch znovu hovorí o migračnej kríze. Ministri vnútra EÚ tak označili „vyvíjajúcu“ sa situáciu v Afganistane, obavy v nich vyvolávajú aj nelegálne prechody na bieloruskej hranici.

Na takúto situáciu mal Európsku úniu pripraviť Nový pakt o migrácii a azyle, ktorý eurokomisia predstavila koncom minulého roka. Miesto „ad hoc“ riešení mal priniesť predvídateľný a spoľahlivý systém.

Nová štúdia think tanku Európskeho parlamentu ale hovorí, že návrh viac uškodí než pomôže. V predstavených nástrojoch solidarity majú totiž členské štáty možnosť vyhnúť sa prevzatiu zodpovednosti za ľudí prichádzajúcich do Európy.

„Možno by sme sa nemali snažiť zúfalo presvedčiť všetky členské štáty,“ myslí si nemecká europoslankyňa Birgit Sippel (S&D). „Možno sa bude dať posunúť ďalej iba s 15 až 20 krajinami, ktoré to berú vážne.“

Taliban v Afganistane postupuje. Európske štáty trvajú na deportáciách migrantov

Šesť európskych krajín vyzvalo Európsku komisiu, aby im napriek zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácii v Afganistane umožnila pokračovať v nútených návratoch afganských migrantov. Holandsko a Nemecko svoj názor neskôr zmenili.

Spoločný problém, ale nie spoločné riešenie

Nový pakt podľa výskumníkov môže ešte viac zhoršiť podmienky, v ktorých sa žiadatelia o azyl v EÚ nachádzajú. Zdravotné aj administratívne skríningy, ktorými by mali po novom prejsť, totiž znamenajú, že budú na hraniciach obmedzení na slobode.

V časoch krízy, keď počty žiadateľov výrazne prevyšujú počty pracovníkov, pritom takéto zadržanie na hraniciach môže trvať až 290 dní.

Veľkým problémom krízy z roku 2015 pritom boli neúmerné tlaky na krajiny prvého vstupu migrantov do EÚ. Povinnosť zabezpečovať tieto skríningy ale tiež zostane na nich.

Pomôcť týmto krajinám má solidarita ostatných členských krajín, ktorá bude v časoch krízy povinná. Štáty si ale budú môcť zvoliť aj inú formu solidarity, než prevzatie zodpovednosti za žiadateľov o azyl.

Miesto toho môžu zaplatiť za návrat neúspešných žiadateľov do ich pôvodnej krajiny, alebo poskytnúť bližšie neurčenú „formu operačnej podpory“.

Podľa výskumníkov teda nič negarantuje, že dôjde k „výrazným relokáciám“. Tvrdia, že pakt neprináša „skutočne spoločné riešenie spoločného problému“.

Situáciu krajín vstupu k tomu ešte zhorší rozšírenie ich zodpovednosti aj za ľudí, ktorí sa na ich územie dostanú napríklad po záchrane z mora.

Slovensko: Sponzorované návraty migrantov sú maskované relokácie

Slovensko má vážne výhrady ku kľúčovým aspektom nového migračného paktu EÚ. Odmieta napríklad nechať Komisiu rozhodnúť, čo prestavuje krízovú migračnú situáciu, ktorá spúšťa solidaritu.

Chýba politická vôľa

„Myslím, si že niektoré zo záverov štúdie sú prehnané,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko švédsky europoslanec a predseda rozvojového výboru Tomas Tobé (EPP). Hovorí, že je rád, že je reformný balíček na stole a že jeho ambíciou je hľadať kompromisy.

„Potrebujeme ale skutočný pohyb v Rade, čo je tá problematická časť,“ hovorí Tobé.

Za dobrý znak považuje, že sa cez leto podarilo europarlamentu a členským štátom dosiahnuť politickú dohodu na vzniku Agentúry EÚ pre azyl.

Tento nový orgán má zrýchliť a skvalitniť administratívne procesy a členským štátom bude pomáhať 500 nových expertov.

„Na harmonizovaný postup ale dlhodobo chýba akákoľvek politická vôľa a nič na tom nezmenila ani migračná kríza z roku 2015 a ani predstavený Nový pakt o migrácii a azyle,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko europoslankyňa Monika Beňová (Smer-SD, S&D).

Návrhy súvisiace s konceptom prerozdeľovania podľa nej spôsobili „jeden z najzásadnejších konfliktov medzi členskými štátmi vôbec“.

Pracovná migrácia do Únie: Europoslanci z výboru pre občianske slobody chcú spoločné pravidlá

Nová iniciatívna správa chce zjednotiť pravidlá, podľa ktorých štáty prijímajú pracovníkov z tretích krajín. Návrh ale čaká ťažká cesta cez Komisiu a členské štáty. Tým sa nedarí nájsť konsenzus ani v otázke modrej karty, aj keď platí len pre kvalifikovaných. 

Nechcete sa zapojiť? Dostanete menej peňazí

Prezident Európskeho parlamentu David Sassoli v stredu (18. augusta) volal po tom, aby boli azylanti prichádzajúci z Afganistanu „rovnomerne rozdelení“ medzi členské štáty.

To je však v ostrom kontraste s tým, že niektoré členské štáty už mesiace blokujú prijatie aj flexibilnej formy solidarity v novom pakte.

Slovensko má napríklad problém s jednou z navrhovaných možností, sponzorovaním návratov neúspešných žiadateľov. Považuje to za „variant“ povinných relokácií. Títo migranti by sa totiž dočasne dostali na Slovensko, kým by im krajina poskytla dopravu do pôvodnej krajiny.

Slovensko tiež napríklad nesúhlasí s tým, že by Komisia mala rozhodnúť o tom, čo sa považuje za krízovú situáciu. Aj v takom prípade si krajiny budú môcť vybrať spôsob pomoci, ale nejaká asistencia bude povinná.

„Nechcem predpovedať budúcnosť Nového paktu o migrácii a azyle,“ hovorí Beňová s tým, že sa podľa nej situácia z roku 2015 nezopakuje.

Považuje ale za dôležité, „aby si lídri jednotlivých členských krajín dostatočne uvedomovali, že s riešením súčasných bezpečnostných výziev, vrátane tej spojenej s migráciou, si žiaden z nich nedokáže poradiť sám.“

Keďže dohoda na pakte kvôli nezhode krajín momentálne stojí, podľa europoslankyne Sippel je čas pokúsiť sa dosiahnuť aspoň o nejaký výsledok, aj keď v menšom formáte.

Krajinám, ktoré odmietnu, by z toho ale podľa nej mali plynúť finančné dôsledky.

„Nechcete sa zapojiť? V poriadku, ale dostanete menej peňazí z fondov,“ hovorí nemecká europoslankyňa.

<

Partner

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Sledujte

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Aktuálne informácie

Obsahový partner