Európania sa viacrýchlostnej integrácii nebránia, potvrdzuje prieskum

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Väčšine respondentov už nestačí Únia, založená na voľnom trhu a chcú od nej viac. Aktívnejšia by mala byť EÚ v otázkach migrácie, klimatických zmien a ekonomických záležitostí, naopak „ubrať“ by podľa opýtaných mala napríklad v energetike, vzdelávaní alebo daňovej problematike.

Rozsiahly prieskum spoločnosti YouGov naprieč štrnástimi európskymi krajín ukazuje, akú EÚ by si väčšina Únie priala.

O princípe „viacrýchlostnej“ či „dvojrýchlostnej“ európskej integrácie sa diskutuje dlhodobo, a to predovšetkým po rozšírení EÚ do východnej časti Európy. Jej základom je, aby sa spoločný cieľ v rámci Únie dosahoval v rôznych časových horizontoch a aby tak niektoré štáty mohli postupovať v prehlbovaní rôznych politík rýchlejšie ako iné. Výsledkom by mala byť EÚ, ktorá lepšie reflektuje rôzne potreby svojich členských štátov a situáciu v nich. Myšlienka má svojich zástancov aj kritikov.

Nový prieskum spoločnosti YouGov sa pýtal 21 tisíc ľudí zo 14 európskych krajín (bez Slovenska či Česka) na to, akú Európsku úniu by si do budúcnosti želali. Jedna z otázok sa venovala práve tomu, či by mala byť Únia vo svojej ďalšej integrácii „flexibilnejšia“ a umožniť členským štátom napredovať rôznym tempom.

„Výsledky ukazujú, že ľudia zo skúmaných krajín sa dvojrýchlostnej Európe takmer vôbec nebránia. Najviac odporcov princípu sa nachádza v Grécku (21 percent), čo je však omnoho menej ako tých, ktorí by v Grécku tento spôsob privítali (37 percent),“ píše YouGov. Odporcov v ďalších krajinách je od päť do 14 percent.

Pri porovnaní údajov s výsledkami prieskumu Eurobarometra zo septembra 2018, ktorý zahŕňal všetky členské štáty EÚ, je posun zrejmý. Respondenti boli vtedy v otázke viacrýchlostnej integrácie zdržanlivejší – 43 percent opýtaných chcelo počkať dovtedy, kým bude mať Únia jednotný názor, a až potom pokračovať v integrácii. Vtedajšie dáta navyše dokazujú, že sa náklonnosť k princípu viacrýchlostnej Európy postupne znižovala. Dnes to už podľa prieskumu YouGov neplatí, napriek tomu, že sa prieskumu nezúčastnili všetky krajiny.

Viacrýchlostná EÚ je už realitou

„Do istej miery tu už viacrýchlostná Európa je, máme eurozónu aj Schengen,“ vyhlásil v rozhovore pre server E15.cz vtedajší kandidát na nového predsedu Európskej komisie Manfred Weber s odkazom na to, že nie všetky krajiny Únie sú súčasťou spomínaných celkov. Viacrýchlostná Európa teda nie je obyčajnou ideou, ale v mnohých oblastiach je už aj realitou.

Pokiaľ ide o samotnú eurozónu, ľudia z väčšiny dopytovaných krajín súhlasia s tým, že členské štáty by skôr alebo neskôr mali prijať euro. K názoru sa dokonca prikláňajú aj Maďari a Rumuni, ktorí zatiaľ eurom neplatia. Svoju vlastnú menu majú tiež v Dánsku a Švédsku, tu sa však potvrdzuje silný odpor voči budúcemu vstupu do eurozóny. Poliaci sú na vážkach – tretina je za a tretina proti.

Špeciálnym prípadom, ktorý je spojený okrem iného aj s eurom, je tzv. opt-out, čiže uplatnenie výnimky zo spoločných cieľov alebo pravidiel. Práve Dánsko má výnimku zo zavedenia spoločnej meny, zachovanie opt-outov pritom podporuje 52 percent Dánov. Nemci sú naopak viac proti (31 percent) ako za (21 percent). Oslovení Európania sa väčšinovo postavili za zachovanie týchto výnimiek.

Slovensko už má zástupcu na Európskej prokuratúre

Rada EÚ odobrila slovenský výber zástupcu v novovytvorenej Európskej prokuratúre, ktorú od roku 2019 vedie bývalá rumunská generálna prokurátorka Laura Codruța Kövesi.

Viacrýchlostná integrácia existuje aj v konkrétnych politikách. Príkladom môže byť stály rámec pre užšiu spoluprácu v obrane a bezpečnosti PESCO, ktorého sa zúčastňujú 25 z 27 členských štátov (bez Dánska a Malty). Ani vznikajúca Európska prokuratúra (EPPO) nie je záležitosťou celej Únie, ale zatiaľ na nej participuje iba 22 členských krajín.

Rôzne tempo integrácie umožňujú aj pravidlá fungovania EÚ, nazývané posilnená spolupráca. Ide o postup, pri ktorom sa najmenej deviatim krajinám EÚ umožní spoločne pracovať na prehlbovaní integrácie v určitej oblasti a v rámci štruktúr Únie, no bez nutnosti zapojiť do nej aj ostatné členské krajiny. „Tento postup má umožniť prekonať paralýzu v čase, kedy je určitý návrh blokovaný buď jednotlivými krajinami alebo malou skupinou krajín, ktoré nechcú byť súčasťou iniciatívy. Táto spolupráca však neumožňuje rozšírenie právomocí nad rámec toho, čo povoľujú zmluvy EÚ,“ vysvetľuje definícia pojmu.

Vyšehradské krajiny a viacrýchlostná Európa: vnímanie, pozície, stratégie

Štúdia sa pozerá na vnímanie „viacrýchlostnej integrácie“ vo Vyšehradských krajinách a postoje politických aktérov, i verejnosti.

Trh nám nestačí, hovoria Gréci, Maďari aj Nemci

Prieskum YouGov skúmal pohľad respondentov na EÚ a jej fungovanie aj v celom rade ďalších otázok. „Všeobjímajúca“  bola otázka, či by EÚ mala byť „ochrannou Európou“, ktorá európsky spôsob života a životnú úroveň chráni pred vnútornými i vonkajšími hrozbami, „globálnou Európou“, ktorá je svetovým lídrom v otázke klímy, ľudských práv a mieru, alebo „trhovou Európou“ a zameriavať sa najmä na hospodársku integráciu, konkurenciu na trhoch a fiškálnu disciplínu.

„V desiatich zo 14 krajín ľudia preferovali možnosť „ochrannej Európy“, najviac v Grécku (57 percent). Iba v štyroch krajinách častejšie vyberali respondenti variant „globálna Európa“, a to v Nemecku (37 percent) a Spojenom kráľovstve (40 percent). Najvyššiu podporu mala táto možnosť vo Švédsku, a to 42 percent. Žiadna z krajín nemala na prvom mieste ideu Európy, zameranej na trh. Najvyššie skóre dosiahol tento koncept v Taliansku s 25 percentami,“ píše YouGov.

Presvedčenie niektorých euroskeptikov, ktorí by chceli EÚ nahradiť spoluprácou čisto na základe voľného obchodu, teda podporu medzi Európanmi (minimálne tými zo 14 krajín v prieskume) príliš nemá.

Jedna z oblastí prieskumu sa venovala aj tomu, či a v akých politikách by mala byť EÚ aktívnejšia. Respondenti sa vyslovili za aktívnejšiu úlohu Únie v otázkach migrácie, klimatických zmien a ekonomických záležitostí, naopak „ubrať“ by podľa opýtaných mala Únia napríklad v energetike, vzdelávaní alebo daňovej problematike.

Autori štúdie sa respondentov pýtali aj na to, komu verí viac, pokiaľ ide o zlepšenie situácie v jedenástich konkrétnych oblastiach – či svojej národnej vláde, alebo EÚ. Výsledky ukazujú, že konkrétne Poliaci a Rumuni veria vo všetkých vybraných oblastiach viac EÚ. Tie zahŕňajú aj zdravotníctvo, migráciu, kvalitu potravín, obranu, klimatické zmeny alebo dôchodky.