Europarlament chce radikálnejšie znižovanie emisií, slovenskí europoslanci sú rozdelení

Študenti protestovali minulý týždeň aj priamo v Európskom parlamente. [EPA-EFE/Patrick Seeger]

Európsky parlament prijal rezolúciu, v ktorej žiada znížiť emisie medzi rokmi 1990 a 2030 o 55 percent. Do roku 2050 chce uhlíkovo neutrálnu ekonomiku.

Europoslanci prijali na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu vo štvrtok (14. marca) nezáväznú rezolúciu k dlhodobej klimatickej stratégii Európskej únie. Podporili návrh Európskej komisie na budovanie uhlíkovo neutrálnej ekonomiky do roku 2050 nazvaný „Čistá planéta pre všetkých“. Rovnaký cieľ žiadajú aj od národných lídrov. Práve tí budú mať posledné slovo ku klimatickej stratégii.

V uznesení volajú europoslanci aj po zvýšení emisného cieľa pre rok 2030. Žiadajú zníženie emisií skleníkových plynov o 55 percent v porovnaní s rokom 1990. Dnes je v platnosti cieľ 40 percent. Volanie po jeho sprísnení sa ozýva od zverejnenia správy Medzivládneho panelu OSN pre klimatické zmeny vlani v októbri.

Údaje Európskej komisie z minulého roku hovoria, že Únia za súčasných podmienok do roku 2030 zníži emisie oxidu uhličitého, metánu a iných skleníkových plynov o približne 45 percent.

Rozdelení slovenskí europoslanci

Za štvrtkovú rezolúciu hlasovalo 365 poslancov, proti bolo 116, zdržalo sa 40. Slovenskí členovia Európskeho parlamentu nezaujali jednotnú pozíciu.

Iba 4 z 13 hlasovali za. Ide o Vladimíra Maňku a Moniku Smolkovú zo Smeru-SD (obaja v skupine S&D), Pála Csákyho z SMK a Annu Záborskú z Kresťanskej únie (obaja v EPP). Hlasovali pritom rovnako ako väčšina ich frakcií.

Proti rezolúcii boli Richard Sulík z SaS a Branislav Škripek z Kresťanskej únie (obaja v ECR) a tiež Eduard Kukan (EPP). Jana Žitňanská (Nova, ECR) sa zdržala. Konzervatvíci a reformisti (ECR) hlasovali väčšinou proti rezolúcii, takže Sulík a Škripek zostali svojej frakcii lojálni.

Monika Beňová zo Smeru-SD, Ivan Štefanec a Miroslav Mikolášik z KDH, József Nagy z Mostu-Híd a Boris Zala nehlasovali.

Iba dva vhodné scenáre

Na nedávnom zasadnutí ministrov pre energetiku bývalý luxemburský europoslanec a súčasný minister pre energetiku Claude Turmes varoval, že z ôsmich Komisiou navrhnutých scenárov pre zníženie emisií by k naplneniu parížskych cieľov viedli iba dva.

Európske vlády sa nedohodli, ako dosiahnuť nulové emisie, ktoré chce Macron

Členské štáty zaujali pozície k dlhodobej európskej stratégii pre znižovanie emisií. Päť krajín žiada scenár so 100-percentnou obnoviteľnou energiou, V4 vidí cestu v jadre.

Parlamentná rezolúcia taktiež potvrdila, že iba dva najambicióznejšie scenáre sú vhodné pre novú európsku legislatívu očakávanú v rokoch 2022-2024.

Ministri pre energetiku, životné prostredie a ekonomiku už o plánoch Komisie diskutovali s verejnosťou. Premiéri a hlavy štátov by sa mali vyjadriť na tohtotýždňovom zasadnutí Európskej rady a na summite v rumunskom Sibiu 9. mája.

Hádka medzi výbormi

Návrh klimatickej stratégie začiatkom tohto roka spustil hádku medzi výbormi Európskeho parlamentu pre životné prostredie a energetiku. Oba trvali na tom, že práve oni sú v najlepšej pozícii, aby vypracovali návrh rezolúcie celého Parlamentu.

Parlament sa napokon zhodol na predložení spoločnej rezolúcie, ktorá je kombináciou postojov rôznych skupín s výnimkou Európskej skupiny konzervatívcov a reformistov.

Eurokomisár pre energetiku Miguel Arias Caňete v Parlamente povedal, že nadchádzajúce klimatické plány Únie sa musia stať súčasťou kampane do májových volieb. Cieľom je zvýšiť tlak na národných lídrov pred rumunským summitom.

Klimatické protesty

Europoslanci v rezolúcii podporili školské štrajky a pochody za klímu, ktoré sa minulý týždeň konali vo viacerých európskych mestách vrátane Bratislavy.

Mladá klimatická aktivistka: Chceme len to, aby politici začali počúvať vedcov

„Nemáme čas čakať, kým naša generácia vyrastie a získa moc veci meniť,“ povedala v Bruseli švédska 16-ročná klimatická aktivistka Greta Thunbergová.

Švédska klimatická aktivistka Greta Thunbergová, ktorá sa postavila na čelo štrajkov nedávno vo svojom prejave v Bruseli volala po zvýšení emisného cieľa pre rok 2030 na 80 percent.

Thunbergovej úsilie tento týždeň ocenila Nobelova komisia, ktorá ju nominovala na Nobelovu cenu za mier. Klimatické demonštrácie sa od leta konajú v mestách naprieč celým svetom pravidelne v piatok. Tie minulotýždňové patrili medzi najväčšie klimatické protesty v histórii.

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU

Sledujte

Mediálny partner