Europarlament navrhuje prvotne posudzovať žiadosti o azyl mimo EÚ. Za hlasovali traja slovenskí europoslanci

Spravodajca uznesenia Európskeho parlamentu o humanitárnych vízach Juan Fernando López Aguilar (S&D) [Európsky parlament / Christian Creutz]

Europoslanci schválili uznesenie, ktoré žiada bezpečnú a legálnu cestu k medzinárodnej ochrane v EÚ formou vydávania takzvaných humanitárnych víz.

Jediný spôsob, ako môže dnes človek požiadať o azyl alebo inú formu medzinárodnej ochrany v EÚ je, že musí fyzicky prísť na územie členského štátu. Výsledkom je, že 90 % ľudí, ktorým takáto ochrana bola priznaná, sa do Únie dostalo nezákonnými prostriedkami.

Ľudia na ceste podstupujú vysoké riziko, živia obchodný model pašerákov a ešte pred svojim príchodom sa s nimi v očiach verejnej mienky spája stigma.

Jedným z riešení tejto situácie sú humanitárne víza. Niektoré členské štáty ho poznajú, európske právo však nie. „Je naliehavo potrebný právny rámec únie“, píšu poslanci Európskeho parlamentu.

Európsky parlament dlho žiadal, aby sa takáto možnosť do európskeho práva zaviedla. U členských štátov aj Komisie však narazil na neochotu. Napriek tomu, že europarlament nemá klasické právo legislatívnej iniciatívy, jeho poslanci schválili uznesenie, ktoré vyzýva Európsku komisiu predložiť legislatívy návrh.

Podoba Európskeho humanitárneho víza, ako ho uznesenie popisuje, vznikala v spolupráci s odborníkmi. Uznesenie je podložené aj takmer 200-stranovou štúdiou o pridanej hodnote takéhoto riešenia od interného think-tanku europarlamentu.

Humanitárne víza nebudú istou cestou k azylu

Súdny dvor EÚ povedal, že rozhodnutie, či udeliť humanitáre víza ľuďom, ktorí chcú následne žiadať o azyl, nie je otázkou práva EÚ.

Európske humanitárne vízum by ľuďom v núdzi umožnilo legálny spôsob pricestovania do krajiny, ktorá vízum vydala a kde by následne aj požiadali o medzinárodnú ochranu. Rozhodnutie o vydávaní tohto typu víz by malo zostať výhradnou právomocou členských štátov, podobne ako vydávanie schengenských víz.

Žiadosti o ochranu by sa tak predbežne posudzovali mimo územia únie. Pre ľudí, ktorým by bolo humanitárne vízum zamietnuté, by to tiež mohol byť signál, že je menšia šanca, že by ochranu dostali po nelegálnom prekročení hranice.

Uznesenie však tiež píše, že zamietnutie víza nemá žiaden vplyv na právo požiadať o azyl na území Únie a žiadateľovi nebráni vo vstupe do iných dostupných systémov ochrany.

Žiadosti by sa podávali elektronicky alebo písomne na konzuláte alebo veľvyslanectve daného štátu. Žiadateľ by museli poskytnúť svoje biometrické údaje a podložiť dôvody pre svoje obavy z prenasledovania alebo vážnej ujmy. Rozhodnúť o takýchto vízach by sa malo do 15 dní s možnosťou odvolania.

Pre štáty, ktoré by takéto víza vydali, by vznikal nárok a príspevok z Fondu pre azyl a migráciou a integráciu EÚ, rovnaký aký dostáva členský štát ak realizuje presídľovanie. Časť nákladov na tento nástroj by sa tak mala platiť zo všeobecného rozpočtu EÚ.

Navrhovaný nástroj má potenciál zmierniť krízu v Stredozemnom mori, kde napriek výrazne nižším číslam príchodov, ako v kritickom roku 2015, stúpa počet obetí na životoch. Od roku 2020 sa európskych hraniciach zomrelo asi 30 tisíc ľudí.

Uznesenie Parlamentu sa špeciálne venuje ženám ako zvlášť ohrozenej skupine. Podľa textu sa ženy a dievčatá v dôsledku ekonomickej a iných závislostí často dostávajú do situácie, kedy je pre nich v porovnaní s mužmi omnoho ťažšie v bezpečí požiadať o azyl. „(…) ženy sú obzvlášť zraniteľné a teda viac vystavené sexuálnemu a rodovo motivovanému násiliu na trasách a v prijímacích centrách.“

Uznesenie prešlo v Európskom parlamente 429 hlasmi za. 194 hlasovalo proti a 41 poslancov sa hlasovania zdržalo. Zo slovenských europoslancov uznesenie podporili len Ivan Štefanec z KDH, Miroslav Mikolášik, tiež z KDH a Eduard Kukan (nezávislý).

Proti  boli József Nagy (Most-Híd), Richard Sulík (SaS), Anna Záborská (KDH) a Branislav Škripek (OĽaNO). Medzi tými, čo sa zdržali sú europoslanci za SMER-SD Monika Beňová, Vladimír Maňka a Monika Smolková. Nehlasovali Boris Zala (Smer-SD), Jana Žitňanská (NOVA) a Pál Csáky (SMK).

Europoslankyňa Anna Záborská pre EURACTIV Slovensko uviedla, že hlasovala proti vytvoreniu tohto nového typu víz, pretože verí, že súčasný systém udeľovania víz je dostačujúci. Argumentuje tiež, že navrhovaný systém by bol rezignovaním na princíp prvej bezpečnej krajiny.

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU

Sledujte

Mediálny partner

Denník N

Partneri / Europoslanci