Europarlament po brexite: Časť kresiel sa prerozdelí, časť odloží

Britskí europoslanci v Štrasburgu. [TASR/AP/Jean-Francois Badias]

Europoslanci z výboru pre ústavné veci ukázali, ako si predstavujú rozdelenie kresiel v Európskom parlamente po odchode Spojeného kráľovstva z Únie.

Slovensko by malo získať jedno kreslo naviac, v hre je aj celoeurópska kandidátka.

Po brexite by sa podľa parlamentného Výboru pre ústavné veci (AFCO) malo 46 zo 73 britských kresiel v Európskom parlamente „zmraziť“ a zvyšných 27 prerozdeliť medzi krajiny, ktoré sú v súčasnosti mierne znevýhodnené, píše sa v tlačovej správe zo zasadnutia výborov Európskeho parlamentu.

Rozpočet EÚ po brexite: Česko, Maďarsko aj Poľsko chcú prispievať viac

Hlavnou výzvou, ktorej bude čeliť európsky rozpočet po roku 2020 je finančný výpadok spôsobený odchodom Veľkej Británie. Európska komisia napriek tomu chce, aby bol budúci Viacročný finančný rámec výšší ako jedno percento HDP celej Európskej únie.

Počet poslancov europarlamentu by podľa návrhu dočasne klesol zo 751 na 705, Slovensko by však získalo jeden mandát naviac.

Zmrazené kreslá by mohli byť neskôr pridelené krajinám, ktoré v budúcnosti vstúpia do EÚ alebo by mohli byť čiastočne obsadené kandidátmi zvolenými z celoeurópskej listiny.

Nadnárodná kandidátka?

Zriadenie nadnárodného volebného obvodu v rámci Únie by podľa poslancov posilnilo pocit občianskej príslušnosti k EÚ a európsky charakter volieb do EP.

„Dúfame, že nové zloženie Parlamentu oživí záujem občanov o účasť na európskom demokratickom procese,” uviedla spravodajkyňa návrhu a poľská poslankyňa Danuta Hübner (EPP).

EÚ v roku 2018: Pohľadom slovenských europoslancov

Portál EURACTIV.sk sa pýtal slovenských europoslancov na to, ktorým európskym témam budú v nasledujúcom roku venovať zvýšenú pozornosť. Priblížili tiež najdôležitejšiu legislatívu,  o ktorej sa bude v nasledujúcich dvanástich mesiacoch rokovať v Európskom parlamente.

Monika Smolková (Smer-SD, S&D)

Celý rok 2018 bude o …

AFCO navrhuje, aby počet poslancov volených v rámci celoeurópskeho volebného obvodu zodpovedal počtu členských štátov EÚ. Najprv je však potrebné novelizovať Akt o voľbách poslancov EP z roku 1976, čo si vyžaduje jednomyseľnú podporu ministrov v Rade EÚ a jeho ratifikáciu všetkými členskými štátmi.

 Dlhá cesta rozhodovania

„Dnešok je dôležitým dňom pre európsku demokraciu. Je to dobrý návrh: zabezpečuje spravodlivé zastúpenie občanov a navrhuje rozumné a životaschopné politické riešenie,” uviedol spravodajca Silva Pereira (S&D) z Portugalska.

O návrhu, proti ktorému boli pri hlasovaní vo výbore len štyria z 21 poslancov, bude počas februárového plenárneho zasadnutia v Štrasburgu rokovať a hlasovať Európsky parlament ako celok.

Legislatívnou iniciatívou EP sa následne bude zaoberať Európska rada, teda hlavy štátov a vlád EÚ. Ich rozhodnutie, ktoré musí byť prijaté jednomyseľne, sa potom vráti na stôl poslancom, ktorí ho môžu schváliť alebo zamietnuť.

Poslanci však zdôrazňujú, že k prerozdeleniu kresiel by sa malo pristúpiť iba za predpokladu, že Spojené kráľovstvo opustí Európsku úniu. Pokiaľ k brexitu nedôjde, v platnosti zostane aktuálne rozdelenie mandátov.

Tusk odkázal Britom: Ak si rozmyslíte brexit, Únia vás prijme späť

Predseda Európskej rady pred poslancami Európskeho parlamentu pripomenul, že demokracia môže zmeniť názor a dodal, že ostatné krajiny názor nezmenili a ich srdcia „sú stále otvorené pre Britániu“.