Europarlament povedie tretíkrát v histórii žena a vôbec prvý Slovák

Šimečka bude prvým podpredsedom europarlamenu v slovenskej histórii. [Európsky parlament]

Do čela europarlamentu zvolili poslanci v utorok Malťanku Robertu Metsolu, ktorá v príhovore spomenula aj Jána Kuciaka. Podpredsedom sa stal Slovák Michal Šimečka, ktorý získal potrebný počet hlasov v druhom kole.

Voľba nového vedenia europarlamentu vyústila v niekoľko historických míľnikov. Šéfkou legislatívnej inštitúcie EÚ sa stala najmladšia europoslankyňa v histórii, Malťanka Roberta Metsola (EPP). A jednu zo štrnástich podpredsedníckych stoličiek získal v druhom kole hlasovania prvý Slovák, Michal Šimečka (PS, RE).

„Je to pre mňa veľká česť a veľký záväzok,“ povedal o získaní novej pozície slovenský europoslanec.

Kto je Roberta Metsola, najhorúcejšia kandidátka na vedenie europarlamentu

Maltská europoslankyňa vyhrala kandidatúru európskych ľudovcov, ktorým by malo prislúchať predsedníctvo v druhej polovici mandátu. Metsola by bola len treťou ženskou predsedníčkou v histórii, cestu jej však môže skrížiť kandidatúra súčasného predsedu Davida Sassoliho.

Výsledky neboli prekvapením

Metsola bola do pozície zvolená už ako zastupujúca predsedníčka inštitúcie. Po nečakanej smrti predsedu Davida Sassoliho, iba niekoľko dní pred koncom jeho mandátu, totiž bola najvyššie v prednostnom poradí podpredsedov.

Ako kandidátka najväčšej europarlamentnej frakcie Skupiny Európskej ľudovej strany mala pozíciu prakticky istú. Na začiatku volebného obdobia v roku 2019 totiž politické strany uzatvorili džentlmenskú dohodu, že v prvej polovici mandátu inštitúciu povedie sociálny demokrat Sassoli a frakcia vo voľbách v roku 2022 podporí kandidáta alebo kandidátku ľudovcov. Metsolu nakoniec podporilo 458 zo 705 poslancov.

Šimečkova kandidatúra nabrala na obrysoch v pondelok večer. Podľa zaužívaných pravidiel totiž mali jeho liberálnej frakcii Obnovme Európu prislúchať iba dve podpredsednícke stoličky. Posty by totiž mali byť rovnomerné k zastúpeniu frakcii v europarlamente.

Liberáli v europarlamente navrhli na tieto dve pozíciu celkovo troch europoslancov. Okrem Šimečku sa o ne uchádzali aj dve europoslankyne, ktoré v uplynulom období už podpredsedníčkami boli. Nominované boli aj Češka Dita Charanzová a Nemka Nicola Beer.

Šimečka teda zisk pozície istý nemal. V pondelok večer však jeho liberálna frakcia začala kampaň, v ktorej si chcela vyrokovať aj tretiu stoličku pre ich kandidátov. A ako portál Politico informoval v utorok ráno, táto snaha im vyšla. Aj Šimečka mal teda pred hlasovaním pozíciu viac-menej istú.

V prvom kole hlasovania sa mu však nepodarilo získať väčšinu platných hlasov. Potreboval 341 a získal 326, čo bolo najviac zo všetkých kandidátov, ktorým sa v prvom kole nepodarilo pozíciu získať. V druhom kole už ale získal 494 hlasov.

Podpredsedom europarlamentu môže byť prvýkrát Slovák

Europoslanca Michala Šimečku z Progresívneho Slovenska nominovala jeho liberálna frakcia Obnovme Európu. Slováci zatiaľ v europarlamente najvyššie dosiahli na pozíciu kvestora a kvestorky, ktorí sú členmi širšieho predsedníctva.

Európskym inštitúciám šéfujú ženy

Maltskú kandidátku podporila väčšina slovenských europoslancov. V svojom prvom prejave po zvolení sa profilovala ako silne pro-európska politička. Zdôrazňovala potrebu priblížiť Európsku úniu bližšie k mladým ľudom, ochrániť zásady právneho štátu a bojovať proti klimatickým zmenám.

„Kto sa snažíte podkopať demokraciu, právny štátu, slobodu slova a základné práva, kto sa pozeráte na ženy ako na terče a odopierate práva našim LGBT občanom – vedzte, že to tento parlament nikdy neakceptuje,“ povedala Malťanka.

Pre mnohých je symbolom centristickej umiernenej politiky, ktorou bola EPP dlho známa. Aj keď je stále najväčšou frakciou v europarlamente, v národných parlamentoch jej miesto začínajú preberať ľavicovejšie politické strany.

Aj preto druhá najväčšia frakcia, sociálny demokrati, zvažovali džentlmenskú dohodu porušiť a pokúsiť sa aj na druhý mandát pretlačiť svojho kandidáta.

„Je to pripomienka pre niektorých našich členov, že môžeme dosiahnuť víťazstvá bez toho, aby sme prešli na extrémne pravicovú rétoriku,“ povedal pre portál EURACTIV zdroj z prostredia EPP, ktorý vyjadril  znepokojenie nad pravicovým obratom francúzskej a talianskej delegácie.

Wiezik po prechode k progresívcom: Klimatické ciele ľudovcov sú len póza

Najväčia europarlamentná frakcia ho politicky blokovala, chcela udržať status quo v lesníctve. Posilnenie Spolu by bol politický zázrak. Pre členov, ktorí odmietli spájanie s PS, boli tŕňom v oku práva sexuálnych menšín a žien, hovorí v rozhovore europoslanec MICHAL WIEZIK.

Niektoré názory Metsoly však v liberálnejších frakciách vzbudzovali obavy. Metsola napríklad nehlasovala za správu Matić. Kým Malta má veľmi prísnu potratovú politiku, Európsky parlament väčšinovo podporuje reprodukčné práva žien. Metsola sa však zaviazala, že v tejto oblasti nebude vystupovať proti väčšinovému názoru europarlamentu.

Metsola sa do čela europarlamentu dostala ako najmladšia predsedníčka v histórii, vo veku 43 rokov. Hlasovanie prebehlo presne na jej narodeniny.

„Sme prvá generácia Erasmu a posledná generácia Wałęsu a Havla,“ povedala Metsola v jej prejave. Spomenula aj Jána Kuciaka a maltskú novinárku Daphne Caruana Galiziu, ktorej vražda inšpirovala snahy o prijatie celoeurópskej legislatívy na ochranu novinárov. Práve toto prepojenie so Slovenskom vyzdvihli slovenskí europoslanci.

„Roberta Metsola veľmi dobre rozumie zápasu o slobodu slova a tomu, čo sa stane, ak necháme voľný priebeh politicko-biznisovému eldorádu. Príbeh Malty a Slovenska v uplynulých rokoch tragicky spojili vraždy novinárov Daphne Caruana Galizie a Jána Kuciaka,“ povedal slovenský europoslanec Vladimír Bilčík (Spolu, EPP).

Europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová (zvolená za SaS, RE) zase vyzdvihla, že Európsky parlament bude mať iba tretíkrát v histórii ženskú predsedníčku.

Ženy tak budú v roku 2022 stáť v čele mnohých európskych inštitúcií – Európskej komisie, Európskej centrálnej banky, Úradu európskeho ombudsmana, Európskej prokuratúre, EUROPOL-u aj Európskemu centru pre kontrolu a prevenciu chorôb.

Prvý Slovák vo vedení europarlamentu

Po utorkovom (18.1.) hlasovaní sa do predsedníctva Európskeho parlamentu dostal aj historicky prvý Slovák. Je ním podpredseda frakcie Obnovme Európu aj slovenskej strany Progresívne Slovensko, Michal Šimečka.

Šimečka napĺňa svoj prvý europoslanecký mandát, v rámci ktorého sa venuje najmä ochrane právneho štátu a zahraničnej politike.

Ako podpredseda sa môže dostať k vedeniu plenárnych zasadnutí a reprezentácii inštitúcie navonok. Konkrétnu agendu si štrnásti podpredsedovia a podpredsedníčky budú rozdeľovať v najbližších dňoch.

„Som rád, že z tejto pozície budem môcť presadzovať ešte viac slovenské záujmy, že slovenský hlas bude viac počuť, lebo ako podpredseda budem mať väčší vplyv na chod celej inštitúcie, na jednotlivé politiky a na to, ako europarlament pôsobí vo vzťahu k národným parlamentom,” povedal Šimečka situáciu.

Doteraz najvyššie postavení boli europoslanci zvolení za stranu Smer-SD v pozícii kvestorov, ktorí sú členmi širšieho predsedníctva.

Okrem Šimečku bolo do predsedníctva zvolených ešte osem žien a päť mužov. Pozície získali aj zvyšné dve nominované kandidátky frakcie Obnovme Európu, Češka Charanzová dokonca hneď v prvom kole.

Najviac kresiel, päť, získali socialisti a demokrati (S&D), po tri kreslá dostali Európska ľudová strana (EPP) a liberáli z Obnovme Európu (RE) a uspel aj kandidát Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), kandidátka z frakcie Zelených a nominant Konfederatívnej skupiny zjednotenej ľavice/Nordickej zelenej ľavice (GUE/NGL).

Prvými známymi menami boli: Othmar Karas (Rakúsko), Pina Piciern (Taliansko), Pedro Silva Pereira (Portugalsko), Ewa Kopacz (Poľsko), Eva Kaili (Grécko), Evelyn Regner (Rakúsko), Rainer Wieland (Nemecko), Katarina Barley (Nemecko) a Dita Charanzová (Česká republika).

K nim sa po druhom kole pripojili Michal Šimečka, Nicola Beer (Nemecko) a Roberts Zile (Lotyšsko). Po treťom kole zoznam doplnili Dimitrios Papadimulis (Grécko) a Heidi Hautal (Fínsko).

<

Partner

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Sledujte