Europarlament sa chce biť o svoje miesto na slnku

zdoj: wiki

Pozadie

Lídri EÚ sa dnes schádzajú na summit v Bruseli. Má dať odpoveď na otázku, či hlavy štátov a vlád formálne nominujú Barrosa na druhé volebné obdobie, alebo mu zatiaľ len vyjadria politickú podporu. Inštitucionálny chaos, na základe ktorého bude možno predseda EK nominovaný podľa pravidiel zmluvy z Nice a zvyšok Komisie podľa pravidiel Lisabonu, stavia Európsky parlament do nevýhodnej pozície. Podľa novej zmluvy by mal väčšiu slobodu výberu najmä pokiaľ ide o šéfa Komisie.

Otázky

„Musíme Barrosa zastaviť“, vyhlásil líder francúzskych zelených a skupiny európskych zelených v EP Daniel Cohn-Bendit na stretnutí s novinármi. Podľa neho v novozvolenom Parlamente existuje dostatočná väčšina na zablokovanie nominácie José Manuela Barrosa.

Namiesto diktátu Európskej rady chce Cohn-Bendit otvorenú diskusiu, v ktorej budú cirkulovať aj iné mená. Ako možní vyzývatelia cirkulujú dve mená: bývalý dánsky premiér a šéf Strany európskych socialistov Poul Nyrup Rasmussen a bývalý belgický premiér Guy Verhofstadt.

Pre Parlament je v stávke veľa. Ak lídri EÚ formálne nominujú Barrosa už na tohtotýždňovom summite, bude to podľa pravidiel zmluvy z Nice. Parlament sa tak snaží aby procedúra výberu prebehla už podľa pravidiel Lisabonu, ktorý volenému orgánu priznáva väčšie slovo a hlavne výber z viacerých nominácií.

„Nie je žiadny relevantný dôvod, prečo by malo formálne rozhodnutie o nominácii padnúť teraz“, dodal Cohn-Bendit. Pohrozil, že ak nominácia napriek tomu príde, Parlament by ju mohol na svojej prvej schôdzi 14. júla jednoducho zamietnuť. Dodal, že ak sa Parlament nepostaví za svoje práva, členské štáty a Komisia ho v podobných otázakch nebudú brať vážne počas celé volebné obdobie.  

„Európania musia vidieť, že Európsky parlament splní svoju demokratickú povinnosť a odmietne v júli akúkoľvek rýchlokvasnú nomináciu“. Okrem tohto má verejnosť podľa neho dosť zákulisných machinácií a dohôd za zavretými dverami.

„Barrosove politiky zlyhali v oblasti ekonomiky, životného prostredia a demokracie. Nemôžeme si dovoliť mať ho ďalších päť rokov“. Pripomenul, že pred piatimi rokmi bol Barroso posledným kompromisným riešením v hodine dvanástej a okrem toho podporoval vojnu v Iraku.

Švédsko, ktoré 1. júla preberie predsedníctvo Únie by bolo radšej, keby mal Barroso druhý mandát istý, aby malo v osobe predsedu Komisia partnera, s ktorým sa dá pracovať. Cohn-Bendit tento argument odmieta a tvrdí, že Komisia sa aj tak bude do novembra zaoberať len zostatkovou agendou.

Nemecko a Francúzsko sa tiež zdráhajú dať dať Barrosovi zelenú už teraz, pretože to posilňuje ich páky na rozdelenie portfólií ako aj programové priority Európskej komisie na nové obdobie.