Europarlament sa dohodol na pozícii k zákonu o digislužbách. Priniesol zásadné zmeny

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy prišli na poslednú chvíľu a zaviedli dôležité zmeny v texte. Europoslanci napríklad nechcú, aby online platformy obmedzovali služby pre používateľa, ktorý odmietne dať súhlas na spracovanie údajov. Zakázať by však chceli cielenie online reklamy aspoň na maloletých.

Veľká väčšina poslancov Európskeho parlamentu vo štvrtok (20. januára) hlasovala za zákon o digitálnych službách, tzv. Digital Services Act (DSA). Ide o horizontálnu legislatívu pre jednotný digitálny trh, ktorá sa týka transparentnosti, ale aj nových, proporčne nastavených povinností pre prevádzkovateľov digitálnych služieb, či platforiem, v závislosti od ich veľkosti a vplyvu.

Najvýznamnejší pozmeňujúci a doplňujúci návrh predložila koalícia Tracking-free Ads Coalition. Ide o  skupinu poslancov, ktorá presadzuje zákaz cielených reklám. Keďže pokus o ich úplný zákaz nebol úspešný, došlo ku kompromisu, podľa ktorého by sa malo zakázať aspoň cielenie na maloletých.

Poslanci a poslankyne v pléne schválili aj pozmeňujúce návrhy, ktoré rozšíria súčasné obmedzenia zberu osobných dát o citlivé osobné údaje, akými sú politické a náboženské presvedčenie, či sexuálna orientácia.

Online platformy by podľa europarlamentu nemali komplikovať, sťažovať, či dokonca odmietať poskytnúť služby, ak používateľ odmietne potvrdiť súhlas so spracovaním osobných údajov.

Digipolitika Únie v roku 2022: Veľké finále regulácie platforiem, aj novinky pre gig ekonomiku

Hoci Únia stále nie je svetovým lídrom v digitálnej oblasti, darí sa jej nastavovať normy, ktoré formujú celosvetovú prax. V novom roku má mnoho plánov pri regulácii techgigantov a umelej inteligencie. Pribudnúť majú zákony o dátach, kyberbezpečnosti aj o čipoch.

Médiá a základné práva

Zásadná diskusia v pléne prebiehala aj v oblasti odstraňovania redakčného obsahu od vydavateľov z online platforiem. Pôvodný návrh na takzvanú výnimku pre médiá bol zamietnutý s tým, že by ju mohli média zneužívať ako dezinformačný prostriedok.

Ustanovenie, ktoré vydavateľom umožňovalo napadnúť rozhodnutia platforiem o moderovaní obsahu, však bolo zamietnuté. Poslanci naopak podporili zmenu požiadaviek v užívateľských podmienkach. Podľa ich návrhu by sa od platforiem do budúcnosti požadovalo napríklad zváženie prijatia zásad Charty základných práv, vrátane slobody médií.

Ďalší pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý predložil Výbor pre občianske slobody (LIBE), spresňuje, že ak podmienky porušujú základné práva, nemali by byť pre používateľov záväzné.

Legislatíva o digitálnych službách: V4 chce rozlišovať medzi nelegálnym a škodlivým obsahom na internete

Maďari chcú „cenzúru svojich občanov“ na internete kontrolovať sami. Slováci by privítali databázu online politickej reklamy. Česi sa obávajú nahrávacích filtrov platforiem a Poliaci aj profitu techgigantov z podnecovania agresie.

Výboru LIBE sa tiež podarilo europarlamentom pretlačiť aj niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, týkajúcich sa anonymity v online priestore. Ustanovenia vyžadujú, aby platformy umožnili používateľom anonymne využívať služby a dokonca za ne aj anonymne platiť „vždy, keď to primerané úsilie umožní“.

Právna zodpovednosť

Ďalším dôležitým bodom diskusie počas rokovaní o DSA bolo, do akej miery by mali byť online trhy zodpovedné za nelegálne produkty, ktoré sú  distribuované na ich platformách.

Tento prístup je založený na princípe „poznaj svojho zákazníka“. Platformy totiž nie sú priamo zodpovedné za nelegálne produkty, ale musia vynaložiť „najlepšie úsilie“ na overenie identity poskytovateľov služieb na to, aby sa zaistil rozsah ich zodpovednosti.

Tieto informačné povinnosti boli spočiatku obmedzené len na takzvané online trhoviská. Plenárny pozmeňujúci a doplňujúci návrh však zmenil preambulu textu a rozšíril ho na každú sprostredkovateľskú službu, vrátane niekoľkých oblastí internetu, ako sú registre názvov domén, či siete na distribúciu obsahu.

Europarlament žiada úpravy v pripravovanom zákone o digitálnych službách

Poslanci a poslankyne podporili legislatívu, ktorá bude mať zásadný vplyv na budúcnosť a zisky platforiem, ako aj podporu možného zákazu cielenej reklamy.

Dôležitým aspektom v DSA je aj proporcionalita povinností poskytovateľov online služieb, s cieľom neobmedziť rast najmä malých a stredných podnikov, či inovátorom na digitálnom trhu. V tejto súvislosti sa priemyselnému výboru (ITRE) europarlamentu podarilo zakomponovať to finálneho textu aj pozmeňujúci návrh, ktorý by umožnil malým a stredným podnikom využiť kolektívne zastupovanie v právnych veciach. Túto možnosť získajú po vynaložení „primeraného úsilia“ na získanie vlastného právneho zástupcu.

Naopak, neúspech zaznamenala skupina konzervatívnych poslancov, ktorí sa snažili o zrušenie článku 13a o opatreniach proti takzvaným temným vzorcom. Podľa pôvodného návrhu eurokomisie ide o techniky, navrhnuté „na skreslenie alebo narušenie schopnosti príjemcov služieb urobiť slobodné, autonómne a informované rozhodnutie“. Inak povedané, článok výslovne zakazuje používanie špecifických techník, ktoré majú donútiť používateľa súhlasiť so zhromažďovaním osobných údajov, napríklad opakovaným zobrazovaním kontextových okien. Rovnako bráni platformám žiadať tento súhlas, ak si ho používatelia vyberú prostredníctvom „automatizovaných prostriedkov“, pričom môže ísť o nastavenie vo webovom prehliadači alebo operačnom systéme.

Európsky parlament je poslednou inštitúciou, ktorá prijala DSA, keďže Rada EÚ, teda vlády členských štátov, svoje spoločné stanovisko predstavili v novembri. V súčasnosti je naplánovaných päť politických trialógov medzi Komisiou, Parlamentom a Radou, konkrétne na 31. januára, 22. februára, 15. marca, 24. – 25. marca a 6. – 8. apríla.

<

Partner

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Sledujte