Europoslanci chcú chrániť novinárov pred zastrašujúcimi žalobami

Šikanózne žaloby majú za cieľ novinárov umlčať. [EC/Lukasz Kobus]

Súdne konania, v ktorých nejde o výhru, ale o umlčanie médií, sú problémom aj na Slovensku. Europoslanci chcú umožniť ich rýchle zamietnutie. Pravidlá ale treba nastaviť tak, aby nechránili aj konšpirátorov. 

Strategický súdny spor proti účasti verejnosti. Tak sa odborne nazývajú žaloby, pri ktorých nejde ani tak o výhru, ako o odstrašenie novinárov od pokrývania témy (Strategic Litigation Against Public Participation, alebo SLAPP).

„Šikanované redakcie musia dlhé roky platiť právnikov. Žaloby tiež zamestnávajú ľudí z redakcie chodením po súdoch namiesto toho, aby kontrolovali politikov či oligarchov,“ myslí si slovenský europoslanec Vladimír Bilčík (SPOLU, EPP).

Aj eurokomisárka Věra Jourová koncom minulého roka prisľúbila iniciatívu proti takýmto žalobám, ešte sa tak ale nestalo. Europoslanci z výborov pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) a právne veci (JURI) tak chcú v rezolúcii znovu Komisiu vyzvať, aby záväznú smernicu navrhla. Rezolúciu chcú spravodajcovia pripraviť koncom júna, europarlament by o nej mohol hlasovať v októbri.

O jej obsahu ešte len diskutujú, pravdepodobne budú chcieť umožniť novinárom požiadať o urýchlené zamietnutie takýchto žalôb. Tiež zvažujú vytvorenie fondu na preplácanie nákladov za právnikov.

Únia dá milióny na podporu slobody médií. V hybridnej vojne ale peniaze k víťazstvu nestačia

Komisia chce za 5,1 milióna eur poskytnúť ochranu reportérom, pokryť oblasti spojené s overovaním faktov, vyvracaním dezinformácií, či posilňovaním mediálnej gramotnosti. Rovnako plánuje podporiť cezhraničnú investigatívnu žurnalistiku v Únii.

Rýchle a priori rozhodnutie

„Možným riešením by z môjho pohľadu bola úprava procesného práva smerujúca k zamietaniu zjavne neopodstatnených žalôb,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko europoslanec a člen výboru LIBE Michal Šimečka (PS, RE).

Podobne to vidia aj spravodajcovia návrhu. Maltská europoslankyňa Roberta Metsola (EPP) hovorila o určení minimálnych kritérií, ktoré by žaloba na novinárov mala obsahovať, aby sa dala považovať za oprávnenú. Ak by ich nespĺňala, novinári by mali možnosť požiadať sudcu o jej zamietnutie. Sudca by tak podľa Metsoly vedel urobiť „rýchle a priori rozhodnutie“.

Druhý spravodajca, nemecký europoslanec Tiemo Woelken (S&D), k tomu pridáva aj potrebu zabrániť „ohováraciemu turizmu“. Ide o podávanie žalôb v krajine, kde novinár nesídli, ale zákony o ohováraní sú tam pre žalobcov priaznivejšie. Tiež hovoril o vytvorení medzinárodného fondu na preplácanie nákladov za obhajobu, potrebe prijatia jednoznačnej definície SLAPP žalôb aj tréningu sudcov, aby ich dokázali rozoznávať.

Europarlament volá po ochrane médií pred účelovými žalobami

Podmienky, v ktorých pracujú novinári v EÚ, sa zhoršujú, konštatuje uznesenie Európskeho parlamentu. Europoslanci znovu odsúdili vraždu Jána Kuciaka.

Žalovali ako na bežiacom páse

Podľa Bilčíka, ktorý je tiež členom LIBE, by sa za SLAPP žaloby dalo označiť mnoho známych prípadov zo slovenskej histórie.

„Napríklad spor novinára Arpáda Soltésza, ktorého žaloval právnik Ovšonka, prípad Mariána Leška, ktorého po súdoch ťahal Štefan Harabin, prípadne súdny spor pána Lukáša Milana a nebohého Pavla Pašku,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko Bilčík.

Europoslanec spomína aj „množstvo prehratých súdnych sporov Penty s Denníkom N“, a tiež aj nedávno zverejnený list Ruského investičného fondu s hrozbou žaloby novinárke Denníka N Veronike Folentovej.

Novinári chcú ochranu na celoeurópskej úrovni

Vaša reakcia na vraždy Jána Kuciaka a Daphne Caruany Galiziovej bude precedensom pre to, čo je prípustné v Európskej únii, napísalo Európskej komisii 17 novinárskych organizácií.

Podľa advokátky spolupracujúcej s občianskym združením VIA IURIS Evy Kováčechovej proti novinárom na Slovensku mieria dva druhy žalôb. Prvou je trestné oznámenie za ohováranie.

To je ale na Slovensku využívané menej často. Ministerstvo spravodlivosti eviduje medzi rokmi 2010 až 2020 celkovo iba 29 konaní voči 110 osobám. V koľkých z nich šlo o novinárov, ale rezort nevie.

„Trestné konanie môže byť kratšie, ale má aj vážnejšie následky. Človek môže mať záznam v registri trestov,“ vysvetľuje pre EURACTIV Slovensko Kováčechová.

Druhou možnosťou sú žaloby na ochranu osobnosti, ktoré sa prejednávajú v civilnom konaní a dotknutá osoba môže žiadať ospravedlnenie, ale aj náhradu nemajetkovej ujmy. Takéto konanie môže trvať mesiace až roky.

Podľa advokátky bolo na Slovensku takýchto prípadov veľmi veľa najmä v prvej dekáde nového milénia. „Bolo to naozaj ako na bežiacom páse. Politici, sudcovia aj iné verejne činné osoby podávali najmä civilné žaloby na obrovské sumy,“ hovorí Kováčechová.

Konaní na ochranu osobnosti bolo naozaj výrazne viacej, v minulej dekáde viac ako štyri tisíc voči 6,2 tisíc osobám. Ani tu rezort nevedie samostatnú kategóriu pre spory voči médiám. Úplne vyhovené však bolo iba v deviatich percentách prípadov, aspoň čiastočne v ďalších 20 percentách. Žaloby vo väčšine prípadov končili zamietnuté.

Mafiánska vražda prominentnej maltskej novinárky šokovala Európu

Daphne Caruana Galizia bola najznámejšou investigatívnou novinárkou na Malte. Zabila ju bomba nastražená v jej aute, pár minút potom ako opustila svoj dom.

Pozor na hoaxy a nátlak od majiteľov

Celoeurópsku smernicu by privítal aj predseda Slovenského syndikátu novinárov Daniel Modrovský. Iniciatíva by ale podľa neho mala zamedzovať aj negatívnym prejavom na pracovisku, ktoré sú podľa neho na Slovensku väčším problémom.

„Z posledných mesiacov by som rád spomenul prípad niekoľkých novinárov z RTVS, ktorí prišli o prácu po tom, ako im bola upretá možnosť dopracovať investigatívnu reportáž vo vzťahu k osobe Vladimíra Krčméryho,“ hovorí Modrovský.

Podľa Kováčechovej už dnes obžalovaní nedostávajú od súdov povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy vo výške desiatkach až stoviek tisíc eur, ako sa to bežne dialo v minulosti.

„Zrejme aj pod vplyvom viacerých rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne ústavného súdu, sa aj všeobecné súdy konečne poučili a zistili, že nemôžu priznávať takto neprimerane vysoké sumy,“ hovorí Kováčechová.

V mnohých prípadoch totiž nadradené súdy zhodnotili, že pôvodné vyjadrenie bolo v rámci slobody prejavu v poriadku.

„Myslím si, že novinársku prácu treba v každom prípade chrániť,“ hovorí Kováčechová s tým, že bez konkrétnych detailov nedokáže presne posúdiť výhody a nevýhody navrhovaného opatrenia.

„Na druhej strane treba myslieť aj na to, že takéto osobitné opatrenie by mohli zneužívať médiá, ktorí šíria hoaxy a lži a vtedy by mohlo byť diskutabilné,“ upozorňuje advokátka.

<

Partner

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Sledujte

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Aktuálne informácie

Obsahový partner