Europoslanci chcú jasné záväzky pre obehové hospodárstvo do 2030

Ilustračná fotografia. [EPA-EFE/Rungroj Yongrit]

Bez vedecky podložených záväzných cieľov pre obehovosť a zníženie spotreby nedosiahneme uhlíkovú neutralitu, myslia si poslanci Výboru pre životné prostredie europarlamentu. S novými cieľmi by mala prísť Európska komisia už tento rok.

Správa, ktorú tento týždeň prijali europoslanci, bude základom pre pozíciu Európskeho parlamentu k akčnému plánu pre obehové hospodárstvo.

„Parlamentná správa volá po zmene smerom k udržateľnej výrobe a spotrebe, ktoré musíme nevyhnutne presadiť vzhľadom na limity, ktoré nám planéta dáva. Naše prírodné zdroje sú obmedzené, zažívame klimatickú krízu ako aj krízu biodiverzity,“ hovorí slovenský europoslanec a člen Výboru pre životné prostredie Martin Hojsík (Renew Europe) pre Euractiv Slovensko.

Europoslanci v správe požadujú, aby Komisia navrhla záväzné ciele do roku 2030 pre zníženie materiálovej stopy výrobkov. Ciele majú pokrývať životný cyklus všetkých výrobkov uvádzaných na európsky trh. Zároveň vyzývajú Komisiu, aby v roku 2021 navrhla harmonizované, porovnateľné a jednotné ukazovatele obehovosti a spotreby.

Čo nás čaká v odpadovom hospodárstve budúci rok? Triedenie bioodpadov aj nové kompostárne

Od nového roku budú obce a mestá povinné zabezpečovať triedený zber kuchynského bioodpadu. Envirorezort sľúbil nové kompostárne a triediace linky.  V budúcnosti chce zaviesť váženie odpadu.

Europoslanci v správe žiadajú, aby Komisia zosúladila všetky európske politiky nielen s cieľom uhlíkovej neutrality, ale aj s cieľom dosiahnuť plne obehové hospodárstvo v rámci planetárnych hraníc do roku 2050. „Ak neprejdeme na obehovú ekonomiku, nedosiahneme ciele Európskej zelenej dohody,“ upozornil spravodajca pre tento dokument v Európskom parlamente, holandský europoslanec Jan Huitema (Renew Europe).

Polovica celkových emisií skleníkových plynov pochádza z ťažby a spracovania zdrojov, uviedla eurokomisia minulý rok, keď predstavila svoj plán obehového hospodárstva. Varovala, že Európa spotrebúva materiály „akoby sme mali k dispozícii ďalšie tri planéty“.

Napriek týmto prehláseniam bol plán z dielne Komisie málo podrobný a neobsahoval žiadne záväzné ciele. To môže zmeniť práve návrh, ktorý tento týždeň odhlasovali europoslanci. Priorita, na ktorej sa europoslanci zhodli, je predovšetkým predchádzanie vzniku odpadov.

Udržateľný dizajn

Zásadným krokom pri predchádzaní vzniku odpadu má byť udržateľný dizajn výrobkov. Europoslanci žiadajú Komisiu, aby do diskusie o obehovej ekonomike viac zapájala priemysel. „Princípy obehovosti sú kľúčové pre dekarbonizáciu priemyslu. Je dôležité ich dodržiavať na všetkých úrovniach dizajnu produktov, pri zdrojoch surovín až po nakladanie s odpadom,“ uvádzajú v správe.

Podľa europoslanca Hojsíka nie je prechod na obehové hospodárstvo len o rešpektovaní limitov životného prostredia, „ale poskytuje aj mnoho podnikateľských a sociálnych príležitostí pre Európu aj pre Slovensko“.

„Transformácia priemyslu podporí inovácie, tvorbu nových pracovných miest, pomôže nášmu zdraviu, životnému prostrediu a ušetrí nám veľa peňazí,“ zdôrazňuje Hojsík.

Komisia niektoré zámery v oblasti udržateľného dizajnu už predstavila. Ukážkovým príkladom, kde by malo zavedenie povinnosti udržateľného dizajnu zmysel, sú nabíjačky do mobilov a iných elektronických zariadení. Ambíciou Európskej komisie aj europoslancov je, aby sa s každým novým telefónom nepredávala aj nová nabíjačka.

Jedna nabíjačka pre všetky telefóny? Únia chce do leta predstaviť návrh regulácie

O jednej nabíjačke pre všetky elektronické zariadenia sa v EÚ hovorí takmer desať rokov. Napriek silnému tlaku výrobcov chce tentokrát eurokomisia iniciatívu pretlačiť v kontexte udržateľnosti a obehovej ekonomiky. Únia by mohla ročne znížiť množstvo elektroodpadu o 30 tisíc ton.

Komisia odhaduje, že v najbližších ôsmich rokoch vygenerujú samotné nabíjačky každý rok až 13 300 ton elektronického odpadu. V krajinách EÚ sa v súčasnosti recykluje menej ako polovica takéhoto druhu odpadu. Proti jednotným nabíjačkám však protestujú technologickí giganti, ako je napríklad spoločnosť Apple. Zlom by mohol nastať v lete. Vtedy plánuje eurokomisia navrhnúť, aby sa na mobilné telefóny, laptopy, čítačky, tablety, či ďalšie elektronické zariadenia začal produkovať len jeden typ nabíjačky.

Okrem udržateľného dizajnu je tiež dôležité, aby sa vyrábal tovar, ktorý je opraviteľný a má dlhšiu životnosť, upozorňuje správa europoslancov.

Chýba trh s druhotnými surovinami

Podľa spravodajcu Jana Huitema je hlavnou prekážkou rozvoja  obehového hospodárstva v Európskej únii nedostatočný trh s druhotnými surovinami. „Ak vytvoríte trh so sekundárnymi surovinami a ak vytvoríte dopyt, potom je pravdepodobnejšie, že spoločnosti budú investovať do nových technológií a nových nápadov v oblasti recyklácie,“ uviedol Huitema. V správe europoslanci požadujú, aby Európska komisia vytvorila finančné motivácie pre vznik trhu so vysokvalitnými druhotnými materiálmi.

V súčasnosti je recyklačný trh kritických surovín príliš malý a recyklovať sa veľmi nevypláca, povedal na diskusii, ktorú organizovalo Euractiv Slovensko, projektový manažér InoBat Auto, slovenskej spoločnosti na výrobu betérií do elektroáut, Oto Pisoň. „Doteraz jazdilo málo áut s baterkami, ktoré by bolo treba teraz recyklovať. Tým pádom tu zatiaľ nie je dostatočné množstvo kritických materiálov, aby sa vyplatila investícia do 8 miliónového drviča a 110 miliónovej recyklačnej jednotky,“ objasňuje Oto Pisoň.

V krátkodobom horizonte však podľa neho recyklácia enormne narastie a zdrojov na recykláciu bude veľmi veľa. „Do budúcna to bude výnosný biznis. V súčasnosti je z logistického hľadiska aj kvôli malému trhu veľmi neefektívny,“ dodáva.

Komisia chce získavať kritické suroviny udržateľne, verejnosť je skeptická

Najprv zoptimalizovať potrebu, potom recyklovať. Ťažba by mala byť posledným riešením a aj to len so súhlasom komunít, zhodli sa odborníci v diskusii o kritických surovinách, ktorú organizoval EURACTIV Slovensko.

Podľa Pisoňa však mnohé tieto výzvy vyrieši nárast počtu batérií v Európe v najbližších rokoch. Stúpne tým aj množstvo recyklovateľných surovín na trhu. „V krátkodobom horizonte recyklácia enormne narastie a zdrojov na recykláciu bude veľmi veľa. Pravdepodobne to bude aj výnosný biznis,“ podotýka.

Europoslanci v správe tiež apelovali na Európsku komisiu, aby vytvorila pre rozvoj trhu so sekundárnymi surovinami konkrétne impulzy a podporila tým ich konkurencieschopnosť.

Spaľovne len za určitých podmienok

Kontroverznou témou ostáva téma spaľovania odpadu. V návrhu europoslanci požadovali, aby Komisia prijala jednotný prístup ku nerecyklovateľnému odpadu. Komplexný prístup v rámci EÚ podľa nich zamedzí zbytočnému navyšovaniu kapacít na energetické zhodnocovanie odpadov. Zbytočné kapacity spaľovní môžu podkopať rozvoj obehového hospodárstva, hovorí správa. Ak už je nutné spaľovňu vybudovať, tak by mala využívať najnovšie technológie.

„Existuje pomerne veľa dotácií, ktoré sú v rozpore s obehovým hospodárstvom. Napríklad dotácie na spaľovanie odpadu v energetických zariadeniach znevýhodňujú tých, ktorí by dokázali odpad recyklovať a využiť vo svojich výrobkoch,“ uviedol holandský europoslanec Jan Huitema, ktorý bol autorom diskutovanej správy.

Podobne to vidí aj europoslanec Martin Hojsík. Spaľovne podľa neho nepatria do cirkulárnej ekonomiky, ku ktorej máme smerovať. „Ústup od skládkovania by nemal viesť k väčšej miere spaľovania. Spaľovanie odpadu je stále druhou najhoršou hneď po skládkovaní. Podľa Hojsíka by sme mali postupovať tak, ako nám to ukladá hierarchia nakladania s odpadom, ktorá je ukotvená v legislatíve EÚ.  Podľa tej by sa malo predovšetkým vzniku odpadu predchádzať, opätovne  materiály používať, recyklovať a až ak to nie je možné, tak odpad energeticky zhodnotiť.

Bioplyn z odpadu môže byť odpoveďou na klimatické ambície Únie a Slovenska

Elektrina a teplo bez emisií, zvyšovanie podielu obnoviteľnej energie, rozvíjanie obehového hospodárstva – to sú výhody  biometánu vyrábaného z biologického odpadu. Jeho rozvoju nahráva návrh reformného plánu Slovenska.