Europoslanci chcú zopakovať spitzenkandidátov, krajiny nie sú nadšené

Diskusia spitzenkandidátov v roku 2014. Zľava: Alexis TSIPRAS, Ska KELLER, Martin SCHULZ, Jean-Claude JUNCKER a Guy VERHOFSTADT [TASR /AP]

Európsky parlament odhlasoval, že podporí iba takého kandidáta na nového predsedu Európskej komisie, ktorý bude zároveň „spitzenkandidát“.

Pôvodne nemecký termín (Spitzenkandidat) označuje oficiálnych kandidátov európskych politických rodín na post šéfa Komisie. Tých si európske strany vyberú pred voľbami do Európskeho parlamentu, pričom by sa predsedom eurokomisie mal stať nominant tej strany, ktorá vo voľbách získa najviac mandátov.

Lídri sa nechcú výberu vzdať

Takýto postup samozrejme berie manévrovací priestor členským štátom. Je to Európska rada, ktorá má podľa Lisabonskej zmluvy právo navrhnúť nominanta na schválenie Európskemu parlamentu.

Zmluva spitzenkandidátov nepozná. Hovorí len o tom, že lídri členských krajín musia pred nomináciou zohľadniť výsledky volieb do Európskeho parlamentu.

Tie sa budú konať v máji 2019.

Takýto postup sa nakoniec napriek rezervovanému postoju viacerých členských štátov predsa len uplatnil po eurovoľbách v roku 2014, keď sa inštitúcie dohodli na spoločnej interpretácii článku 17, ods. 7 ZEÚ.

Predsedom Európskej komisie sa stal spitzenkandidát Európskej ľudovej strany, ktorá v eurovoľbách získala najviac mandátov. Na Európskej rade ale za Junckera vtedy nehlasovali maďarský premiér Viktor Orbán, ani vtedajší britský premiér David Cameron.

Spitzenkandidátov bude riešiť mimoriandy summit

Proces obsadzovania postov bude témou mimoriadneho summitu 23. februára v Bruseli. Z krajín tento postup skôr odmietajú Francúzsko, Holandsko, Portugalsko, Litva a celá V4.

Slovensko nebolo medzi podporovateľmi tohto systému ani v roku 2014. Vláda trvala na tom, že zmluva jasne necháva prerogatívu výberu Európskej rade.

„Slovenská republika považuje za dôležité, aby Európska rada viedla o tomto koncepte hĺbkovú diskusiu na nadchádzajúcom neformálnom summite 23. februára. Pre SR je kľúčové, aby boli pri obsadzovaní najvyšších postov dodržaný duch a litera európskych zmlúv,“ uviedol pre EURACTIV Slovensko hovorca Ministerstva zahraničných a európskych záležitostí SR Peter Susko.

„Spôsob obsadzovanie funkcie predsedu EK musí byť uskutočnený tak, aby bola Európska komisia silná a nezávislá a to v rovnakej miere voči členským krajinám ako aj voči Európskemu parlamentu,“ dodáva Susko za rezort diplomacie.

Proces posilňuje legitimitu

Európsky parlament tvrdí, že prepojenie výberu šéfa Európskej komisie s výsledkami volieb do Európskeho parlamentu posilňuje legitimitu oboch inštitúcií. Posledné európske voľby sa podarilo na celoeurópskej úrovni zastabilizovať klesajúcu účasť v eurovoľbách. Pre Slovensko to neplatilo a účasť tu klesla pod 14 %.

„Je dobré, ak sa legitimita predsedu Európskej komisie zvýši tým, že prejde procesom volieb do Európskeho parlamentu. Na druhej strane nesmieme zabúdať, že Komisia je administratívny orgán a jej prílišné prepolitizovanie nie je cestou k zvyšovaniu jej efektivity,‟ myslí si slovenský europoslanec Ivan Štefanec (EĽS/ KDH).

Komisári môžu kandidovať

Európsky parlament sa včera zaoberal aj prípadnou kandidatúrou súčasných členov Európskej komisie v eurovoľbách. To bol aj prípad slovenského eurokomisára Maroša Šefčoviča, ktorý v roku 2014 kandidoval z prvého miesta kandidátky za stranu Smer-SD. Svoj mandát nikdy nevykonával, keďže bol opätovne nominovaný ako komisár.

Komisári sa podľa europoslancov môžu uchádzať sa o zvolenie do Európskeho parlamentu či kandidovať na post predsedu Európskej komisie ako takzvaní spitzenkandidáti bez toho, aby si museli vziať neplatené voľno,

Nesmú však na činnosti spojené s volebnou kampaňou používať ľudské ani materiálne zdroje Komisie.