Europoslanci odporúčajú Slovensku ako prioritu pozemkovú reformu

Výbor Európskeho parlamentu, na snímke europoslanec Tomáš Zdechovský a predsedníčka výboru CONT Ingeborg Grassle. [(EU / Európsky parlament / Dominique Hommel]

Delegácia Európskeho parlamentu, ktorá sa zaoberala podvodmi s agrodotáciami na Slovensku, vypracovala správu so závermi. Bolo zrejmé, že delegácia nebola vítaná, hovoria  jej členovia.

„To, čo sme videli na Slovensku musí mať konkrétne následky,“ povedal počas zasadnutia výboru Európskeho parlamentu (EP) pre kontrolu rozpočtu (CONT) český europoslanec Tomáš Zdechovský (KDU-ČSL / EPP).

Bol jeden z členov delegácie europarlamentu, ktorá v decembri minulého roku prišla na Slovensko preverovať správy o masívnom zneužívaní poľnohospodárskych dotácií EÚ a zastrašovaní malých farmárov na východe Slovenska, o ktorých písal aj zavraždený novinár Ján Kuciak. Delegácia EP v poradí treťou, ktorá prišla na Slovensko po vražde Jána Kuciaka a jeho partnerky.

Podľa Zdechovského bolo jasné, že delegácia poslancov nebola vítaná. „Bolo to po prvýkrát, čo som bol členom delegácie, kedy sa takto vyjadrovali čelní predstavitelia štátu a to je pre Slovensko hanba.“

Rakúska europoslankyňa Claudia Schmidt (ÖVP / EPP) potvrdila, že europoslanci nenašli na Slovensku konštruktívny prístup. „Chceli nás zavaliť podkladmi, ktoré na nás mali urobiť dojem. Bola nám prezentovaná Potemkinovská dedina, nedali nám fakty.“

Výbor europarlamentu pre kontrolu rozpočtu (CONT) v utorok (29. januára) debatoval o návrhu správy, ktorá zhŕňa zistenia delegácie a formuluje odporúčania pre Slovensko.

Príbehy malých farmárov

Delegácia dostala informácie o stovkách prípadov kvázi-vyvlastnenia malých farmárov. Bola konfrontovaná s tvrdeniam, že platby sa nedostávajú k správnym žiadateľom a že Poľnohospodárska platobná agentúra (PPA) neplní svoju úlohu a potrebuje reformu.

PPA nevyžaduje doloženie právneho titulu (napríklad nájomnú zmluvu) k pôde, na ktorú sa žiadajú dotácie. Vo svojich odpovediach europoslancom argumentuje, že to európske právo nevyžaduje a stav zisťuje až keď je žiadostí na rovnakú pôdu viac.

Malí farmári sa delegácii sťažovali na prípady fyzického násilia a zastrašovania, na nečinnosť orgánov a na neschopnosť dostať sa k platbám na pôdu. Buď im nebolo umožnené pôdu obhospodarovať alebo na danú pôdu prišli viaceré (konfliktné) nároky na dotácie, čo malo v niektorých prípadoch za následok zastavenie platieb, ekonomické problémy pre farmárov a nútené vzdanie sa poľnohospodárenia.

Europoslanci sa rozprávali s poškodenými farmármi z východu Slovenska, ministerkou pôdohospodárstva Gabrielou Matečnou či šéfom Poľnohospodárskej platobnej agentúry Jurajom Kožuchom. Diskutovali aj so špeciálnym prokurátorom Dušanom Kováčikom, novinármi a zástupcami mimovládneho sektora.

Agrodotácie: Európski audítori preverujú podozrenia zo Slovenska

OLAF sa na základe predbežného skúmania rozhoduje, či otvorí plnohodnotné vyšetrovanie alebo nie.

Konkurenčné nároky na platby

Slovensko má problém s využívaním pôdy v dôsledku komplikovaného systému vlastníctva pôdy, ktorý robí zo Slovenska v európskom porovnaní špeciálny prípad. Pätina pôdy je vo vlastníctve štátu  a 80 % pôdy sa prenajíma. To vytvára priestor na problémy v nárokovaní si priamych platieb.

Na Slovensku dostáva priame platby kolo 19 tisíc žiadateľov. Z nich je 17 tisíc malých farmárov, ktorí spolu obhospodarujú len 10 % pôdy. 90 % percent pôdy spravuje 10 % žiadateľov. Väčšina, až tri štvrtiny platieb, ide 5 % najväčších príjemcov.

Europoslanec Zdechovský súhlasí s jedným zo záverov delegácie, že absolútnou prioritou musí na Slovensku byť pozemková reforma. Tá by mala vyjasniť situáciu rozdrobeného vlastníctva pôdy na Slovensku. Správa navrhuje aj povinný register nájomných zmlúv k pôde a sankcie za neplnenie si registračnej povinnosti, s čím slovenská Poľnohospodárska platobná agentúra nesúhlasí.

Medzi farmármi a štátom vládne podľa Zdechovského na Slovensku nedôvera. OLAF by sa podľa neho mal systematicky zaoberať aj tzv. investičnými nákupmi techniky, napríklad kombajnov, z prostriedkov na rozvoj vidieka  ktoré sú častokrát predražené.

Slovenský europoslanec Ivan Štefanec (KDH / EPP) hovorí, že misia z europarlamentu bola ťažká, ale pre malých farmárov veľmi dôležitá.

Postoj vlády podľa neho bol, že nechápe, preč delegácia vôbec na Slovensko prišla. Výbor informoval, že bezprostredne po ich návšteve bolo začaté trestné stíhanie voči bývalej poslankyni Smer-SD Ľubici Roškovej, ktorú mnohí poškodení farmári spomínali ako zodpovednú za podvodné schémy.

„Nejaké veci sa teda po delegácii pohli,“ hovorí Štefanec. Na druhej strane boli podľa neho niektorí farmári, ktorí sa s europoslancami rozprávali, kriminalizovaní a dostali daňové inšpekcie.

Poľnohospodári sa majú spojiť

Podľa Štefanca sú problémy na strane slovenskej aj európskej legislatívy. Európsky parlament by mal podľa neho situáciu naďalej sledovať a na prípady by sa mala pozrieť aj európska prokuratúra, po tom, čo vznikne (najskôr v roku 2020).

Návrh správy europarlamentu obsahuje okrem pozemkovej reformy aj ďalšie odporúčania. Slovenskí farmári by mali podľa nej lepšie spolupracovať navzájom a hovoriť jedným hlasom, namiesto smerovania svojich sťažností cez viaceré konkurujúce asociácie.

Delegácia sa napríklad stretla so situáciou, že rôzni farmári odmietali sedieť spolu v jednej miestnosti, „čo zjavne nie je ideálna situácia“. Štátne orgány by mali rovnako s týmito farmármi priamo komunikovať v snahe doriešiť sporné veci.

Do systému priamych platieb je treba vniesť viac jednoznačnosti v prípade konfliktných nárokov. Za úvahu by podľa europoslancov stálo zriadenie nezávislého orgánu, ktorý bude rozhodovať o práve na využívanie pôdy. To by pomohlo malým farmárom vyhnúť sa nákladným a dlhým súdnym sporom.

Správa tiež hovorí o ďalších potrebných opatrenia na posilnenie právneho štátu na Slovensku, ako je posilnenie kapacít polície a riešenie konfliktu záujmov.

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU
This Time I'm Voting

Sledujte

Mediálny partner