Europoslanci po Junckerovom prejave vyjadrili obavy z možnej manipulácie eurovolieb

Jean Claude-Juncker prednáša svoj posledný prejav o stave Európskej únie v Európskom parlamente. [EPA-EFE/PATRICK SEEGER]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Prejav o stave Únie: Junckerov posledný rok

ŠPECIÁL / Predstavitelia ľavicových európskych strán kritizovali nadostatočný dôraz na sociálne témy v Junckerovom prejave o stave Únie.

Obavy o bezpečnosť volieb

Viacerí lídri frakcií európskych strán v europarlamente sa vo svojich reakciách na prejav Jeana-Claudea Junckera venovali hrozbe možnej manipulácie nadchádzajúcich európskych volieb. Predseda Komisie vo svojom prejave uviedol, že Komisia chystá balík opatrení, ktoré majú tomu zabrániť.

Junckerov kolega z Európskej ľudovej strany (EPP) Manfred Weber túto iniciatívu privítal.

„Ani Čína, ani trollovia, ani falošné správy, ani Cambridge Analytica nesmú rozhodovať o budúcnosti tohto kontinentu. O tej budú rozhodovať len európski občania,“ vyhlásil jeden z kandidátov na volebného lídra EPP vo voľbách do europarlamentu.

Rovnako Líder európskych liberálov (ALDE) Guy Verhofstadt apeloval na Európsku komisiu, aby pred voľbami pripravila opatrenia, ktoré ich ochránia pred „zahraničnými zásahmi, ktorých sme boli svedkami na ostatných kontinentoch a v niektorých európskych krajinách“.

„Je to na dobrej ceste,“ odvetil Juncker.

Európska exekutíva po jeho prejave zverejnila oznámenie, v ktorom popisuje plánované opatrenia na zabezpečenie bezpečného priebehu májových volieb. Brusel chce spriehľadniť kampane politických strán, brániť šíreniu dezinformácií a zaistiť, aby narábanie s osobnými informáciami bolo v súlade s nariadením GDPR.

Komisia tiež odporučí členským krajinám, aby prijali opatrenia na kompletné zaistenie bezpečnosti ich informačných systémov počas európskych volieb.

Hackeri predviedli, aké ľahké je dostať sa do volebných systémov

Hoci Brusel pred budúcoročným voľbami do Európskeho parlamentu hovorí najmä o snahách dezinformovať a manipulovať s názormi verejnosti, hackerské útoky na systémy registrácie, voľby, či počítania hlasov sú rovnakou, ak nie ešte zásadnejšou hrozbou.

„Integrita volieb môže byť výrazne narušená „tradičnými“ počítačovými incidentmi, vrátane kyberútokov zameraných na volebný proces, kampane, infraštruktúru politických strán, kanidátov a verejné inštitúcie a tiež zneužitím osobných údajov,“ píše sa v oznámení.

Nepriatelia vo vnútri EÚ

Poľského a maďarského predsedu vlády, Jaroslawa Kaczińského a Viktora Orbána, Verhofstadt vo svojom prejave označil za autoritárskych vodcov, ktorí „unášajú“ európske strany tak, ako to svojho času spravil Donald Trump v Republikánskej strane. Vyzval všetkých proeurópskych politikov, aby sa spojili proti extrémnej pravici a autoritárskym tendenciám, ktoré podkopávajú EÚ.

Belgický politik tak zrejme narážal aj na avizovanú snahu Stevea Bannona, bývalého Trumpovho poradcu, združiť pred voľbami pravicovo-populistické európske strany pod jednou strechou.

Podľa líderky politickej skupiny Zelených Ska Kellerovej sa však najväčší nepriatelia Únie nachádzajú v jej vnútri. „Sú to nacionalisti, ktorí šíria nenávisť a rasisti, ktorí roznášajú strach a hnev,“ pričom časť viny pripísala aj politikom, ktorí pred touto skutočnosťou zatvárajú oči.

Čo je európsky patriotizmus?

Jedným z hlavných motívov posledného prejavu Jeana-Claudea Junckera bol dôraz na európsku suverenitu. Geopolitická situácia podľa neho pripravila pôdu na to, aby „Európska únia zobrala osud do vlastných rúk“.

Práve túto časť jeho prejavu kritizoval vedúci skupiny Európa priamej slobody a demokracie  (EFDD) Nigel Farage. Európska suverenita podľa neho znamená ešte väčšiu centralizáciu v zahraničnej a obrannej politike. Konkrétne kritizoval návrh Komisie na zvýšenie počtu zamestnancov Európskej a pohraničnej stráže (Frontex) na 10-tisíc.

„Vaše (EÚ) dnešné problémy s Talianskom nie sú nič proti tomu, čo sa stane, keď predložíte tento návrh,“ uviedol bývalý líder britskej euroskeptickej strany UKIP.

Obul sa tiež do Junckerovho apelu na európsky patriotizmus.

„Prečo je patriotizmus na národnej úrovni považovaný za zlý až rasistický, kým na európskej úrovni ide o dobrú a vznešenú vec?“ pýtal sa Farage.

Podľa predsedu Európskej komisie sa však európske a národné vlastenectvo nevylučuje. Zdôraznil, že vo svojom prejave hovoril o „osvietenom patriotizme“, nie o patriotizme s „klapkami na očiach“. „Ja mám rád svoju krajinu, ale neznamená to automaticky, že nenávidím ostatné krajiny,“ odpovedal Juncker.

Ku Farageovej kritike sa pridal aj poľský europoslanec z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) Ryszard Legutko.

„Je Európska únia v lepšom stave, ako bola, predtým, než ste nastúpili do funkcie? Myslím, že odpoveď je jasná – nie,“ odpovedal si poľský konzervatívny politik.

Nedostatočná ochrana detí

Ľavicoví europoslanci si tiež všimli, že sa predseda Komisie vo svojom vystúpení takmer úplne vyhol sociálnym otázkam.

Predseda frakcie európskych socialistov (S&D) Udo Bullmann na začiatku svojho vystúpenia poďakoval Junckerovi za jeho vodcovské schopnosti, ktoré za vyše štyri roky na čele európskej exekutívy preukázal.

Na rozdiel od šéfa EPP, Manfreda Webera, si však myslí, že sa Únia aj naďalej nachádza v „obrovskej kríze“. Pri riešení migračnej otázky bola Komisia bola podľa Bullmannových slov málo ambiciózna.

Na jednej strane súhlasí s Junckerom, že Únia musí otvoriť cestu legálnemu prisťahovalectvu, zároveň však pripomína, že oficiálna misia EÚ momentálne nemá na brehoch Stredozemného mora žiadny bezpečný prístav. „To je škandál,“ odkázal Junckerovi.

Európsku komisiu tiež kritizoval za to, že nedáva dostatočný dôraz na sociálne potreby Európanov, pričom ako príklad uviedol nedostatočnú ochranu európskych detí.

„Prečo Komisia nepredloží návrh, aby každé dieťa v EÚ malo zaistenú náležitú zdravotnú starostlivosť, vzdelanie a dôstojné bývanie?“

Europsolankyňa Gabi Zimmerová, predsedníčka ľavicovej frakcie GUE/NGL, vo svojom príspevku takisto hovorila o nedostatku solidarity a sociálnej ochrany. Ako uviedla, rozdiely medzi Európanmi sú od vypuknutia hospodárskej krízy stále väčšie. Európski pracovníci, ktorých práva sú podľa nej čoraz viac obmedzované, necítia dostatočnú podporu zo strany EÚ.

„Berieme peniaze z rozpočtu EÚ, aby sme financovali obranu Únie,“ dodala nemecká socialistická politička.

Životné prostredie nie je priorita

Politika úsporných opatrení podľa europoslankyne Ska Kellerovej bráni vo vybudovaní „sociálnej Európy“ a zabezpečeniu aspoň minimálnych sociálnych štandardov pre každého občana EÚ.

Za najväčšiu hrozbu pre bezpečnosť EÚ zelená europoslankyňa označila klimatické zmeny. Politiku Komisie v tomto smere označila za príliš opatrnú. Únia podľa nej musí čo najskôr prejsť na obnoviteľné zdroje energie a útlm ťažby uhlia. Očakáva tiež lepšie zohľadnenie ochrany životného prostredia v ďalšom Viacročnom finančnom rámci.

„Dobrá správa na klimatických zmenách je, že vieme, čo máme robiť. Tá zlá je, že to nerobíme,“ dodala nemecká politička.