Europoslanci podporili reformu trvalého eurovalu, no chcú väčšiu transparentnosť

Slovenský europoslanec Vladimír Maňka (SMER-SD, S&D), ktorý je spravodajcom europarlementu k návrhu na vytvorenie Európskeho menového fondu. [Európsky parlament]

Europoslanci ale požadujú väčšiu demokratickú kontrolu zo strany europarlamentu v rozohodovaní o uvoľnení peňazí pre krajinu, ktorá sa dostane do finančných problémov.

Európsky parlament vo štvrtok (14. marca) schválil rezolúciu, ktorou podporuje reformu Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM, tzv. trvalý euroval).

Posilnenie trvalého eurovalu, kvôli ktorému v roku 2012 padla vláda Ivety Radičovej, navrhla Európska komisia v rámci balíčku reformných opatrení na posilnenie Hospodárskej a menovej únie v roku 2017.

Europoslanci podporujú rozšírenie funckií eurovalu aj jeho začlenenie do právneho rámca EÚ. Od reformovaného ESM ale očakávajú, že rozhodovanie o pôžičkách pre krajiny s finančnými problémami bude transparentnejšie a bude do neho zapojený aj Európsky parlament.

Za prijatú rezolúciu hlasovalo 407 poslancov, proti bolo 152 a 18 sa hlasovania zdržalo. Z 13 slovenských europoslancov ju podporili iba piati  – Monika Smolková (SMER – SD, S&D), Anna Záborská (Kresťanská únia, EPP), Pál Csáky (SMK, EPP), Eduard Kukan (EPP) a Vladimír Maňka (SMER-SD, S&D).

Vladimír Maňka bol zároveň jedným z dvoch spravodajcov k návrhu Európskej komisie.

Euroval sa osvedčil

Trvalý euroval vznikol v roku 2012 ako odpoveď na šíriacu sa dlhovú krízu v eurozóne. Štátom, ktoré stratili prístup na finančné trhy, ESM poskytoval výhodné pôžičky výmenou za prísľub uskutočňovania reforiem a fiškálnej konsolidácie. Od svojho vzniku piatim krajinám – Grécku, Portugalsku, Španielsku, Írsku a Cypru) – poskytol viac ako 250 miliárd eur.

Podľa europoslancov sa osvedčil a okrem predĺženia jeho aj posilnenie. Ako uviedol Vladimír Maňka počas rozpravy k návrhu, vďaka európskej spolupráci je dnes spoločná európska mena „odolnejšia voči kríze viac ako kedykoľvek predtým“ a teší sa zároveň aj historicky najväčšej podpore občanov EÚ.

Európsky menový fond: Názov je otázny, sídlo ostane v Luxemburgu, hovorí Maňka

Rozhodovanie o finančnej pomoci posilenenou kvalifikovanou väčšinou, ktoré je v návrhu, asi nebude pre Slovensko prijateľné, hovorí slovenský europoslanec VLADIMÍR MAŇKA, ktorý je jeden zo spravodajcov europarlamentu k návrhu na vytvorenie Európskeho menového fondu.

„Vďaka európskej spolupráci Írsko dosahuje najvyšší hospodársky rast v Európskej únii, Španielsko lámalo svoje historické rekordy v exporte, Portugalsko dosiahlo primárny prebytok. Gréci, ktorí museli podstúpiť najbolestivejšie reformy, dnes už tiež nepotrebujú záchranný program,“ uviedol v pléne Maňka.

Euroval by po reforme mal plniť rovnaké funkcie ako doteraz – zo zachovanej úverovej kapacity 500 miliárd eur bude krajinám v problémoch poskytovať návratnú finančnú podporu. Podľa europarlamentu by mali členské krajiny mať prístup aj k preventívnym pôžičkám ešte skôr ako začnú mať problémy získať peniaze na kapitálových trhoch.

Ďalej by po novom krajiny v ESM mali tiež poskytovať zabezpečovací mechanizmus (common backstop) pre Jednotnú radu pre riešenie krízových situácií (jeden z pilierov bankovej únie). To je v preklade nová úverová linka, ktorá by mala pomáhať so záchranou krachujúcich bánk. Tento krok už schválili hlavy štátov a predsedovia vlád na decembrovom eurosummite.

Europoslanci v rezolúcii požadujú, aby bol mechanizmus funkčný čo najskôr. „A to do roku 2020 za predpokladu splnenia dohodnutých podmienok a v každom prípade do roku 2024,“ upresnil Maňka.

Premenuje sa euroval?

Europoslanci ale tiež navrhujú niekoľko zmien v návrhu Európskej komisie. Jedna z nich by sa mala týkať samotného názvu reformovanej inštitúcie. Komisia chce z ESM spraviť Európsky menový fond. Európska centrálna banka (ECB) ale už minulý rok tvrdila, že tento názov je zavádzajúci. Záchranný fond totiž nemá nijaké právomoci v menovej politike.

Aj európski zákonodarcovia to považujú za zmätočné a apelujú na Komisiu, aby návrh na zmenu názvu prehodnotila. Inštitúcia, ktorá sídla v Luxemburgu, by si podľa Parlamentu mala ponechať názov uznaný na kapitálovom trhu. „Tým chce jednoznačne ukázať, že menová politika eurozóny zostáva v právomoci ECB,“ vysvetľuje pre EURACTIV.sk Vladimír Maňka.

ECB sa pozdáva myšlienka vytvorenia Európskeho menového fondu. Jeho názov už tak nie

Podľa Európskej centrálnej banky je názov Európsky menový fond zavádzajúci. Jeho úlohy budú podľa frankfurtskej inštitúcie hlavne fiškálne a ekonomické.

Europoslanci zároveň odporúčajú Komisii, aby bol trvalý euroval otvorený účasti všetkých krajín EÚ, teda vrátane tých mimo eurozóny. Pôvodný návrh predpokladá, že bude prístupný len štátom platiacim eurom.

Do pozmeňovacích návrhov napokon zahrnuli aj požiadavku, aby nového šéfa volil Parlament na návrh Rady EÚ, teda členských štátov. Komisia chce v tomto procese pre europoslancov poradnú úlohu.

Bude ESM plnohodnotný orgán EÚ?

Europoslanci sa v rozprave venovali hlavne tomu, či súčasťou reformy ESM má byť aj jeho začlenenie do právneho rámca EÚ. Euroval má dnes podobu medzivládnej inštitúcie, ktorá je plne pod kontrolou jeho akcionárov – členských štátov eurozóny. Európska komisia ale vo svojom návrhu počíta s tým, že sa z ESM sa stane plnohodnotný orgán EÚ.

Tento krok podporili aj europoslanci. Podľa Maňku sa tým posilní efektívnosť a akcieschopnosť ESM.

„Toto začlenenie by sme mali chápať ako súčasť projektu dokončenia hospodárskej a menovej únie,“ hovoril v pláne slovenský europoslanec.

Podľa europoslankyne Danuty Marie Hübnerovej (EPP), ktorá vo veci poskytla stanovisko za výbor pre ústavné veci, ide o „kľučový bod návrhu“.

„My v Európskom parlamente sme opakovane volali po tom, aby skončili tieto medzivládne usporiadania ustanovené počas krízy a tento návrh na to ponúka dobrú príležitosť,“ dodala poľská europoslankyňa.

Desať členských krajín chce posilniť trvalý euroval, pridalo sa aj Slovensko

Skupina členských štátov EÚ sa prihovára za silnejšiu úlohu Európskeho stabilizačného mechanizmu pri hodnotení finančnej kondície krajín, ktoré budú žiadať o finančnú pomoc. Dnes je táto právomoc výhradne v rukách Európskej komisie.

Europoslancom sa nepáči, že všetky dôležité rozhodnutia v ESM, vrátane uvoľnenia peňazí pre krajinu v problémoch, prijímajú lídri štátov EÚ za zatvorenými dverami. Niektorí z nich preto požadujú transparentnejší rozhodovací proces, do ktorého bude silnejšie zapojený aj Európsky parlament.

„Pán Regling (šéf ESM) nás neustále o niečom poučoval, ale skoro nikdy neprišiel do Parlamentu, aby nám poskytol aj vysvetlenie. My sme tu teda mali veľmi dôležitú inštitúciu, ktorá nepodliehala žiadnej demokratickej kontrole,“ kritizoval súčasný spôsob fungovania ESM španielsky europoslanec Ernest Urtasun (Zelení).

Europoslanci však priznávajú, že táto otázka môže zbrzdiť dohodu na celkovej reforme ESM. Navrhujú preto aspoň dočasné riešenie, ktorým by malo byť memorandum o spolupráci medzi ESM a Parlamentom „Cieľom je zlepšiť medziinštitucionálny dialóg, posilniť transparentnosť a zodpovednosť ESM a špecifikovať práva Parlamentu a jeho poslancov, pokiaľ ide o otázky kladené v súvislosti s reformovaným EMS, pravidelné vypočutia, práva na vymenovanie a príslušné práva na kontrolu rozpočtu,“ približuje zámer Parlamentu Maňka.

Predstavy Komisie a členských štátov o Európskom menovom fonde sa líšia

Komisia navrhuje, aby sa Európsky menový fond pri vykonávaní svojich úloh povinne zodpovedal Európskemu parlamentu. Členským štátom eurozóny sa to nepáči.

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU

Sledujte

Mediálny partner