Europoslanci: Rusko už nemožno považovať za strategického partnera Únie

Únia sa môže postupne vrátiť k normálnym pomerom voči Rusku len vtedy, ak Kremeľ začne realizovať Minské dohody. [EPA/Oliver Hoslet]

Európsky parlament nabáda Úniu, aby bola pripravená rozšíriť sankcie voči Rusku, najmä voči ďalším osobám. Za rezolúciu hlasovali všetci slovenskí europoslanci okrem Moniky Beňovej, ktorá sa v pléne nevyjadrila.

V Štrasburgu sa počas nabitého programu ostatných dní rokovalo aj o vzťahoch Európskej únie a Ruska. Európska únia sa podľa nich môže postupne vrátiť k normálnym pomerom voči krajine len vtedy, ak Kremeľ začne v plnej miere realizovať všetko, k čomu sa zaviazal v Minskej dohode. Základom by malo byť obnovenie územnej celistvosti Ukrajiny.

V utorok (13. marca) schválilo rozsiahlu rezolúciu 402 europoslancov a europoslankýň, medzi nimi aj všetci slovenskí zástupcovia okrem poslankyne Moniky Beňovej (Smer-SD/S&D), ktorá sa hlasovania nezúčastnila. Proti bolo 163 europoslancov, 89 sa zdržali.

„Čas na milý a diplomatický jazyk vypršal. Pokiaľ Rusko bude aj naďalej okupovať časti Ukrajiny a zahajovať hybridné útoky voči iným európskym krajinám, existuje len veľmi málo priestoru na akúkoľvek spoluprácu,“ uviedla lotyšská europoslankyňa a spravodajkyňa pre rezolúciu Sandra Kalnieteová (EPP).

Proti obmedzeniam internetu v Rusku protestovali tisíce demonštrantov

Nové pravidla, o ktorých bude v druhom čítaní rokovať Horná komora parlamentu už v marci, by mohli umožniť ruským zákonodarcom blokovať prístup k zahraničným webom. Rovnako majú „umožniť“ internetu v Rusku fungovať aj po „odpojení“ zo strany zahraničných mocností.

Podľa europoslancov vznikajú medzi Európskou úniou a Ruskom nové oblasti napätia, ktoré zahŕňajú aj ruskú intervenciu v Sýrii, Líbyi, či Centrálnej africkej republike. Europoslanci poukazujú na vojenské cvičenia ako Zapad 2017, či snahy Kremľa rozširovať sentiment anti-LGBTI. Nepozdávajú sa im tvrdé zásahy proti opozícii, či ľudskoprávnym aktivistom, pripomínajú prípady z Čečenska a Severného Kaukazu alebo utláčanie tatárskej menšiny na Kryme.

Nové obmedzenia?

Jednou z najcitlivejších tém pre Úniu ostáva podpora antieurópskych strán a hnutí extrémnej pravice. Europoslanci a europoslankyne sú „hlboko znepokojení väzbami medzi ruskou vládou, krajnou pravicou a populistickými nacionalistickými stranami a vládami v EÚ“.

Europoslanci nabádajú členské krajiny, aby boli v strehu a promptne reagovali na možnú nutnosť rozšíriť sankcie voči Rusku, a to najmä voči ďalším individuálnym osobám a spoločnostiam.

V súčasnosti uplatňuje Európska únia voči Rusku sankcie vo forme, ktorej platnosť bola predĺžená v decembri minulého roka. Sankcie nateraz platia do konca júla 2019. Na sankčnom zozname je dnes 164 osôb a 44 entít.

Únia vyzýva Rusko a Ukrajinu k zdržanlivosti a deeskalácii napätia

Európska únia vyzvala Rusko a Ukrajinu, aby „konali s maximálnou zdržanlivosťou“ a deeskalovali napätú situáciu v Čiernom mori.

Europoslanci predstavili viac ako dvadsať odporúčaní. Okrem iných zdôraznili nutnosť politicky aj finančne podporovať občianskych a ľudskoprávnych aktivistov, blogerov, nezávislé médiá, investigatívnych novinárov, akademikov či mimovládky. Práve tieto aktívne skupiny obyvateľstva označuje Kremeľ za zahraničných agentov, ktorých financuje Západ a znemožňuje im prácu.

Partner v energetike

Európsky parlament tiež očakáva, že Únia prehodnotí Dohodu o partnerstve a spolupráci (PSA) s Ruskom z roku 1997. Okrem politického dialógu, založenom na princípoch dodržiavania demokratických zásad, sa PCA venuje aj oblastiam ako obchod s tovarmi, podnikanie, investície, či snahe „o postupnú integráciu Ruska do širšej oblasti spolupráce v Európe“.

Dohoda bola uzatvorená na počiatočné obdobie desať rokov a obnovuje sa každý rok. Pokusy o vytvorenie novej dohody prebiehali od roku 2008, no o štyri roky boli kvôli nemožnosti dospieť k rokovania pozastavené.

Podľa najnovšej rezolúcie europarlamentu už Rusko princípy dohody nedodržiava, a preto by ju EÚ mala prehodnotiť.

Únia môže uplatniť na ruský plynovod svoje pravidlá vďaka francúzskemu obratu

Európske inštitúcie sa dohodli na novej smernici o plyne, ktorá bude regulovať aj Nord Stream 2. Ak s tým budú súhlasiť pri jej uplatňovaní členské štáty.

V oblasti energetiky europoslanci uznávajú, že je Rusko nepochybne najdôležitejším externým dodávateľom zemného plánu a energetika je stredobodom rusko-európskych vzťahov. Európska závislosť na ruskom plyne sa napriek rozličným projektom od roku 2015 dokonca zvyšuje.

Kremeľ však má zneužívať tento faktor ako spôsob zabezpečovania si vlastných zahraničnopolitických záujmov. Europoslanci nabádajú k diverzifikácii energetickej štruktúry Únie a varujú pred rozširovaním závislosti na fosílnych palivách, ktoré okrem environmentálnych dôsledkov oslabujú EÚ aj v zahraničnopolitickej sfére.

Europarlament ostal kritický aj voči novému plynovodu. „Projekt Nord Stream 2 posilňuje závislosť EÚ na ruských dodávkach plynu, ohrozuje vnútorný trh EÚ a nie je v súlade s energetickou politikou EÚ ani s jej strategickými záujmami, a preto by mal by byť teda zastavený,“ uvádza sa vo včerajšom uznesení.

Napriek výhradám viacerých európskych inštitúcií by projekt mal byť spustený už na prelome rokov 2019 a 2020.