Europoslanci schválili kontroverznú reformu autorských práv na internete

Väčšinu poslancov Európskeho parlamentu nepresvedčili desaťtisíce demonštrantov, ani petícia, ktorú podpísalo viac ako päť miliónov Európanov. Dnešné schválenie legislatívy, ktorá ovplyvní sektor, zamestnávajúci viac ľudí ako automobilový a telekomunikačný priemysel dokopy, je podľa jej odporcov čiernym dňom pre európsky digitálny trh.

Cieľ prispôsobiť autorské právo 21. storočiu bol rovnaký pre všetkých. Spôsoby, ako ho dosiahnuť, sa ale zásadne odlišovali. Takmer trojročná odysea sa dnes hlasovaním v Európskom parlamente skončila. Europoslanci schválili celé znenie legislatívy, vrátane kontroverzných článkov 11 a 13, ktoré majú zmeniť spôsoby zdieľania obsahu na internete tak, ako ich poznáme dnes.

Cez víkend naprieč Európou protestovalo vyše 200 tisíc prevažne mladých občanov, najmä v západných krajinách Európskej únie. Jednu z najväčších online petícií proti kontroverznému článku 13 podpísalo viac ako päť miliónov Európanov. Ani táto občianska angažovanosť najmä medzi mladými europoslancov nepresvedčila.

Len päť hlasov totiž rozhodlo o tom, že Európsky parlament sa nezaoberal kontroverznými časťami, ale o legislatíve hlasoval ako o jednotnom celku. Za smernicu napokon hlasovalo 348 poslancov, proti bolo 274 členov EP. Do platnosti sa tak dostane text, na ktorom sa už dohodli aj Európska komisia, aj členské štáty EÚ. Nemožno preto tvrdiť, že legislatívu na krajiny Únie tlačí Brusel.

Legislatíva ovplyvní 730-miliardový sektor

Europoslanci považovali celý proces prijímania smernice za bitku, ktorá trvala takmer počas celého ich mandátu. Debata sa však scvrkla na kontroverziu o tom, ktorú stranu v skutočnosti podporujú technologickí giganti ako Google a Facebook.

Ako pripomenul francúzsky europoslanec Patrick Le Hyaric (GUE/NGL), len v Európe predstavuje sektor, ktorého sa autorské práva týkajú, objem 730 miliárd eur ročne.

„Dnes v kreatívnom a kultúrnom priemysle pracuje viac ľudí ako v telekomunikačnom a automobilovom sektore spolu,“ pripomenul vážnosť rozhodnutia člen francúzskej komunistickej strany.

Strana okolo spravodajcu legislatívy Axela Vossa (EPP) prezentovala smernicu ako víťazstvo pre autorov. Odmietala kritiku o cenzúre internetu, či obmedzovaní slobody tlače a tvrdila, že kontroverzné „nahrávacie filtre“ sa v texte smernice nespomínajú.

„V tejto reforme nejde o cenzúru, reforma nenarušuje legitímnu slobodu prejavu. Táto reforma vytvára právnu istotu pre legitímne nakladanie s autorsky chránenými dielami a ponúka rôznym používateľom oveľa viac možností,“ hovoril o smernici nemecký europoslanec Voss.

„Ide nám o ochranu kreatívneho priemyslu v Európe. Text ktorý vyplynul z trojstranných rokovaní je vyvážený,“ povedal podpredseda Európskej komisie pre Jednotný digitálny trh Andrus Ansip.

Strana odporcov legislatívy upozorňovala, že nová smernica o copyrighte dá technologickým gigantom možnosť rozhodnúť, s ktorým z autorov uzavrú novo požadovanú licenciu, a koho naopak z platforiem vytesnia. Sekundárne preto o obmedzovanie slobody internetu podľa nich pôjde.

Tiež tvrdia, že požiadavka článku 13, ktorý vyžaduje, aby boli platformy či sociálne siete zodpovedné za to, čo na nich používatelia nahrávajú, v konečnom dôsledku zavádza formu filtrov. Online platformy totiž budú po novom musieť vytvoriť systém, ktorý bude kontrolovať, či používateľom nahrávaná fotografia, video, hudba, či text, má s platformou uzatvorenú licenciu. Technologicky náročné systémy navyše môžu diskvalifikovať malých hráčov na trhu, ako start-upy, či menšie firmy, ktoré sa gigantom snažia na digitálnom trhu konkurovať.

Europoslankyňa Julia Reda (PPEU/Zelení/EFA), ktorá v europarlamente stála na čele kampane proti článkom 11 a 13, označila prijatie týchto článkov za „zničujúce pre slobodu tlače a pre pestrosť v sieti“. Počas poslednej rozpravy apelovala na svojich kolegov, aby si všímali obrovské protesty mladej generácie naprieč celou Úniou, ktoré „nikdy neboli také veľké a zároveň tak ignorované“ ako teraz.

Prijatie kontroverných článkov podľa nej znamená, že „jednu celú generáciu pripravíme o dôveru v to, že politika môže fungovať“, uviedla ešte pred poludňajším hlasovaním.

Väčšina slovenských europoslancov nepatrila medzi aktívnych

Podľa europoslanca Richarda Sulíka, ktorý ako jediný zo slovenskej delegácie v rozprave vystúpil, návrh smernice „zásadným spôsobom obmedzuje slobodu internetu“. Článok 13, ktorý zavádza novú zodpovednosť pre platformy, je podľa Sulíka porovnateľný s príkladom z praxe: „Je to akoby prevádzkovateľa parkoviska mal byť zodpovedný za to, že auto, ktoré u neho odstavím, nie je kradnuté“.

Poslanec z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov uviedol, že ho „prekvapuje, ako Komisia a Rada ignorujú vôľu voličov a podliehajú vplyvu printových vydavateľstiev“.

Legislatívu ako celok úplne odmietli iba štyria slovenskí europoslanci. Okrem Richarda Sulíka ešte Monika Beňová (SMER/S&D) a Branislav Škripek (KÚ/ECR) a Jana Žitňanská (NOVA/ECR). Anna Záborská (KÚ/ECR) sa zdržala.

V Čechách bola legislatíva vnímaná omnoho senzitívnejšie ako na Slovensku. Cez víkend sa proti smernici stretli odporcovia v šiestich českých mestách.

Europoslanec Jiří Maštálka (KSČM/GUE/NGL) v pléne uviedol, že EP „premeškal jedinečnú možnosť zmodernizovať autorské práva tak, aby stimuloval európsky kreatívny priemysel, podporili inovácie a malé a stredné podniky“.

„Namiesto toho máme na stole návrh, ktorý počíta s cenzúrou internetu, šikanou novo začínajúcich podnikov, návrh, ktorý povedie k úbytku diskusných fór a nakoniec dopadne na každého používateľa sociálnych sietí,“ kriticky hodnotil finálny text poslanec za českých komunistov.

„Bude teraz na vládach členských štátov Európskej únie, aby vzali do úvahy milióny ľudí, ktorí sa postavili proti tomuto nariadeniu a hlasovali proti dohode v Rade,“ uviedla šéfka frakcie Zelených Ska Keller (Zelení/EFA).

Podpis smernice v Rade, kde sedia ministri príslušného rezortu z členských krajín EÚ, je však už iba formalitou. Dá sa predpokladať, že po jej odobrení budú členské štáty musieť legislatívu prevziať do vlastných národných legislatív do dvoch rokov.