Tento článok je súčasťou Špeciálu: Slovensko pod lupou EP
Vedúci misie Európskeho parlamentu na Slovensku naznačili, že európske inštitúcie sa budú musieť bližšie pozrieť na tunajšie čerpanie eurofondov. Podporili tiež celoeurópske opatrenia na ochranu novinárov.
„Existujú vážne problémy, pokiaľ ide o dôveru a vnímanie (štátnych inštitúcií),“ uviedol na záver svojej návštevy na Slovensku britský europoslanec Claude Moraes (S&D). Vláda podľa neho „musí konať a bojovať proti korupcii.“
Moraes bol súčasťou šesťčlennej delegácie Európskeho parlamentu, ktorá pricestovala v súvislosti s vraždou investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej. O predbežných zisteniach misie informoval so spolupredsedníčkou delegácie, nemeckou europoslankyňou Ingeborgou Gräßleovou (EĽS).
Tá naznačila, že Európskej komisiu europoslanci požiadajú, aby viac sledovala korupciu eurofondov na Slovensku, o ktorej Kuciak písal. Navrhla dokonca, aby Komisia o Slovensku vypracovávala každoročnú správu.
Moraes sa tiež vyslovil za ochranu novinárov na celoeurópskej úrovni.
Kontrola každých šesť mesiacov
Šiesti europoslanci pod vedením Moraesa a Gräßleovej teraz napíšu správu, ktorú predložia Európskemu parlamentu. Ten ju po schválení posunie Európskej komisii. Obsahovať by mala odporúčania, aké opatrenia má Komisia voči Slovensku prijať.
Europoslanci zdôraznili, že v tejto chvíli nechcú predbiehať obsah správy.
S vypracovaním a schválením správy pre Komisiu sa však ich práca nekončí. „Musíme si overiť situáciu každých šesť mesiacov, naša práca pokračuje,“ uviedla Gräßleová.
Problém s dôverou v štát
Nemecká europoslankyňa vníma, že „táto krajina je veľmi rozdelená, takmer traumatizovaná vraždou (Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej).“
„Inštitúcie krajiny majú problém s dôverou, orgány činné v trestnom konaní nemajú dôveru ľudí,“ povedala doslova Gräßleová. Pripomenula, že Kuciak sa venoval podozreniam ohľadom zneužívania eurofondov, čo mohlo byť dôvodom jeho vraždy. Gräßleová si uvedomuje, že vyšetrovanie je pod verejným tlakom náročné. Vyzvala však na nezávislé vyšetrovanie.
Výbor pre kontrolu rozpočtu, ktorému predsedá, podľa nej na Slovensku v posledných rokoch pozoroval zlepšenie manažmentu európskych fondov ako aj snahu o zdokonalenie legislatívy. „Preto sa Slovensko nedostalo do našej pozornosti,“ vysvetlila Gräßleová.
Otázka prania špinavých peňazí
Europoslanci sa stretli so zástupcami protikorupčných mimovládok, médií a štátnej správy vrátane premiéra, ministra vnútra, ministerky pôdohospodárstva, Pozemkového fondu a Poľnohospodárskej platobnej agentúry.
„Zaoberali sme sa aj praním špinavých peňazí a korupciou,“ spresnila nemecká europoslankyňa.
„Videli sme aj dosť nezvyčajné veci. Vláda by sa mala podrobnejšie pozrieť na tvrdenia o (svojich) blízkych vzťahoch k organizovanému zločinu. Asistenti a osoby, ktoré súviseli s týmito tvrdeniami, odstúpili,“ pripomenula Gräßleová s odkazom na premiérovu asistentku Máriu Troškovú a tajomníka Bezpečnostnej rady Viliama Jasaňa. „Musíme však pokračovať v ďalšom skúmaní,“ zdôraznila europoslankyňa.
Eurofondy nie sú odmena
Okrem každoročnej správy o korupcii na Slovensku Gräßleová žiadala bližšie skúmanie Pozemkového fondu a Poľnohospodárskej platobnej agentúry.
„Treba mať prístup k európskym fondom bez ohľadu na politickú príslušnosť, nesmú byť odmenou,“ podčiarkla europoslankyňa.
Gräßleová dala misiu europoslancov do súvislosti s vlaňajšou správou Európskeho úradu pre boj proti podvodom. Tá v máji 2017 konštatovala, že v rokoch 2013 – 2016 malo Slovensko najväčšiu chybovosť v čerpaní európskych prostriedkov spomedzi všetkých členských štátov. „Krokov (slovenskej) polície bolo oveľa menej,“ dodala šéfka výboru pre kontrolu rozpočtu.
Ochrana novinárov ako priorita
Úlohou europoslancov je podľa Moraesa „pochopiť, či to, čo sa stalo na Slovensku, nesúvisí s nízkou dôverou v inštitúcie v dôsledku štátnej korupcie.“
„Nebola táto dôvera endemická?“ opýtal sa šéf výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné záležitosti. Zároveň povedal, že europoslanci budú pravdepodobne odporúčať „vytvorenie spoločného vyšetrovacieho tímu s Europolom.“
Ochrana novinárov je pre europoslancov priorita, zdôraznil Moraes. „Sme otvorení tomu, aby sme sa pozreli, aké legislatívne úpravy treba prijať na ochranu novinárov, slobodu slova a cezhraničnú ochranu novinárov,“ informoval.
Slovensko ako „drsné miesto“
Britský labouristický poslanec zároveň odmietol odpovedať na otázku, či má Smer-SD zostať členom Strany európskych socialistov. V pochybnostiach hovorila pre portál euractiv.sk portugalská socialistická europoslankyňa Ana Gomesová.
Súčasťou delegácie boli aj Poliak Ryszard Czarnecki (ECR), Talian Macro Valli (EFDD), Holanďanka Sophia in’t Veldová (ALDE) a Maďar Benedek Jávor (Zelení). Ten vo štvrtok na Twitteri napísal, že po stretnutí s premiérom Robertom Ficom (Smer-SD) má „vážne obavy, kam až môže zájsť politická kríza.“
„Slovensko sa môže zmeniť na drsné miesto,“ napísal europoslanec za Zelených.
Úloha pre Európsku prokuratúru?
Vražda slovenského investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice môže byť symbolickým prípadom pre vznikajúcu Európsku prokuratúru, tvrdí eurokomisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová. Musí sa však potvrdiť, že v tomto prípade skutočne došlo k zneužitiu eurofondov, uviedla Jourová v piatok podľa agentúry DPA v Bruseli, kde sa konalo stretnutie ministrov spravodlivosti EÚ.
Podobný názor má aj rakúsky minister spravodlivosti Josef Moser. „Bol by to dobrý symbolický prípad, keby už Európska prokuratúra bola zriadená,“ konštatoval.
Jourová spresnila, že Európska prokuratúra, ktorú podporuje 20 členských štátov EÚ, začne fungovať až v roku 2020 a jej pôsobenie nebude retroaktívne.
