Europoslanci za Smer sa zdržali hlasovania o odsúdení Ruska

Uznesenie o odsúdení Ruska nepodporili ani Monika Beňová a Robert Hajšel (na snímke vpravo). [TASR/Andrej Galica]

Európsky parlament veľkou väčšinou prijal uznesenie, ktoré volá po vyhostení ruských diplomatov zo všetkých členských štátov a v prípade invázie Ukrajiny aj po zastavení dovozu ruského plynu a ropy. Europoslanci za Smer-SD s vyhostením nesúhlasia, preferujú dialóg.

Európsky parlament sa včera (29. apríla) pridal k hlasom výrazne kritizujúcim Rusko za posilňovanie vojenskej prítomnosti na hranici s Ukrajinou. Europoslanci okrem toho odsúdili aj „neprijateľný prejav nepriateľstva“, za ktorý považujú výbuch zbrojného skladu v českých Vrběticiach spôsobený páchateľmi z ruských spravodajských služieb.

Nelegislatívne uznesenie prijal europarlament výraznou väčšinou. Za hlasovalo 569 poslancov, 67 bolo proti a 46 sa zdržalo.

Aj v slovenskej delegácii sa väčšina poslancov k odsúdeniu pripojila. Proti boli dvaja europoslanci zvolení za ĽSNS, Miroslav Radačovský (nezaradený) a Milan Uhrík (Hnutie Republika, nezaradený).

Uznesenie však neprijal ani jeden z troch europoslancov zvolených za Smer-SD. Pri hlasovaní sa zdržali.

Monika Beňová (Smer-SD, S&D) vyslovene nesúhlasí s vyhosťovaním diplomatov „ako akt solidarity len v prípade Ruska.“ Aj Miroslav Číž (Smer-SD, S&D) a Robert Hajšel (zvolený za Smer-SD, S&D) chcú udržať dialóg a spolupracovať napríklad v boji s pandémiou alebo v energetike.

Podľa europoslankyne Miriam Lexmann (KDH, EPP) ale Rusko spoluprácu s európskymi krajinami zneužíva. „Je dôležité, aby sme si už nezakrývali oči, že rozširovaním ekonomických vzťahov sa nám podarí zmeniť Rusko. Rusko mení nás,“ hovorí Miriam Lexmann s tým, že Kremeľ musí vedieť, aká bude cena, ak bude ďalej ohrozovať suverenitu a integritu členských štátov EÚ.

Traja europoslanci, ktorí sa v hlasovaní zdržali, sa odklonili aj od väčšinového prístupu ich frakcie Progresívna aliancia socialistov a demokratov (S&D). Z jej 146 členov v europarlamente hlasoval proti jeden a zdržali sa okrem nich iba ďalší šiesti.

Únia je vážne znepokojená pohybom ruských vojsk v blízkosti Ukrajiny

Šéf európskej diplomacie Josep Borrell vyjadril vážne znepokojenie nad pohybom ruských vojsk v blízkosti hraníc s Ukrajinou a prisľúbil Kyjevu neochvejnú podporu Únie. Podporu Kyjevu už oznámil aj šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok.

Primerané a vzájomné výhodné vzťahy

Uznesenie definuje, aká by mala byť reakcia, ak by ruská vojenská prítomnosť na Ukrajine viedla až k invázii. Volá po tom, aby v takomto prípade Únia okamžite zastavila dovoz ropy a plynu a Rusko vylúčila z platbového systému SWIFT. Tiež by podľa uznesenia mala zrušiť víza a zmraziť aktíva oligarchov blízkym ruskému režimu v Únii.

„Nie som presvedčený, že tento typ konfrontácie s Ruskom môže priniesť pozitívne výsledky,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko Číž. Únia by podľa neho mala najmä kvôli energetickej bezpečnosti udržiavať s Ruskou federáciou „primerané a vzájomne výhodné vzťahy.“

V prípade narušenia suverenity štátu pripúšťa vyvodenie „proporcionálnych dôsledkov“. Tie, ktoré navrhuje uznesenie, ale nepokladá za správne.

„Ako člen medziparlamentnej delegácie s Ruskom pre EÚ je mojou úlohou hľadať diplomatický spôsob riešenia vznikajúcich problémov,“ hovorí Číž.

Aj Beňovej chýba v uznesení diplomatický rozmer.

„Nesúhlasím s tým, aby sme naďalej zhoršovali vzťahy s Ruskom. Je nutné hľadať priestor pre dialóg, lebo monológom sa nikam nedostaneme,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko Beňová s tým, že nesúhlasí s vyhosťovaním diplomatov ako aktom solidarity „len v prípade Ruska.“

Europoslanec Michal Šimečka (PS, RE) si naopak myslí, že takáto reakcia by bola po útoku vo Vrběticiach primeraná a pripomína, že ku koordinovanému vyhosteniu diplomatov došlo aj v roku 2018 po otrave Skripaľa. „Predpokladám, že rezolúcia bude mať obrovskú podporu, samozrejme, s výnimkou extrémistických a marginálnych strán,“ povedal ešte pred hlasovaním Šimečka.

Po Únii uvalia kvôli Navaľnému sankcie na Rusko aj Spojené štáty

Joe Biden by mal už čoskoro vydať exekučný príkaz, ktorým voči Moskve spustí sankčný mechanizmus. EÚ rozšírenie svojich sankcií oznámila deň predtým. V rovnakom čase však Amnesty International sťahuje svoje rozhodnutie označovať Navaľného za „väzňa svedomia“.

Vyšetrovanie nie je uzavreté

Číž tiež hovorí, že registruje stanoviská českého prezidenta Miloša Zemana a aj preto považuje pozíciu europarlamentu za nedostatočne vyváženú, „kým nie je vyšetrovanie v Česku definitívne uzavreté.“

O zisteniach českých tajných služieb, podľa ktorých existuje dôvodné podozrenie, že do výbuchov muničných skladov v Zlínskom kraji v roku 2018 boli zapojení príslušníci ruskej spravodajskej služby GRU, informoval pred dvoma týždňami český premiér Andrej Babiš.

Zeman v prejave o týždeň neskôr povedal, že česká tajná služba nepredložila jasné dôkazy o tom, že ruskí agenti vo Vrběticiach boli. Tiež hovoril aj o „druhej verzii“, podľa ktorej mohla byť za tragédiou nesprávna manipulácia s muníciou.

Podľa českej eurokomisárky Věry Jourovej týmto vyhlásením nahral ruskej propagande. „V takýchto situáciách sa očakáva, že z krajiny, ktorá žiada o podporu, bude zaznievať istota postoja,“ povedala eurokomisárka.

Názor o nepotvrdenom zapojení Ruska zdieľa aj europoslanec Robert Hajšel, nominant Smer-SD a člen frakcie S&D.

Borrell po „katastrofálnej“ ceste do Moskvy: Vzťahy Únie a Ruska dosiahli dno

Šéf európskej diplomacie čelí v Bruseli kritike, keďže pred návštevou Moskvy ho varovali. Diplomati a média hovoria o ponížení Únie, keďže hlavný európsky diplomat „naletel ruskej propagande“ a pri ostrieľanom diplomatovi Lavrovovi pohorel.

„Akokoľvek chápem pobúrenie nad zisteniami a podozreniami zo zapojenia príslušníkov ruských tajných služieb do výbuchu muničného skladu vo Vrběticiach spred siedmich rokov, musel som sa pri schvaľovaní rezolúcie Európskeho parlamentu k Rusku zdržať hlasovania. Okrem odsúdenia týchto zločinov, ktoré odsudzujem aj ja, ak sa potvrdí, že ich ruskí agenti naozaj aj spôsobili, volá totiž táto rezolúcia aj po ďalšom sprísnení sankcií voči Ruskej federácii,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko Hajšel, „dokonca aj po vylúčení ruských subjektov prakticky z akejkoľvek ekonomickej spolupráce a vyzýva na solidárne vyhostenie ruských diplomatov zo všetkých štátov EÚ.“

Hovorí, že pred sprísňovaním sankcií a konfrontáciou uprednostňuje kritický dialóg s Ruskom, v rámci ktorého „dáme Rusom jasne najavo čo nám prekáža, s čím sa nikdy nezmierime a čo žiadame okamžite zastaviť, ako sú napríklad nepriateľské aktivity ruských tajných služieb na území EÚ, ale pokúsime sa tiež definovať oblasti, kde by sme mohli spolupracovať, ako je boj s pandémiou alebo s klimatickými zmenami.“

Na to ale podľa neho treba definovať funkčnú stratégiu vzťahov v Rusko. „Keďže v súčasnosti takú nemáme a hrozí nám, že európske inštitúcie budú jedinými na svete, ktoré s Ruskom pretrhnú akýkoľvek dialóg,“ dodáva Hajšel.

Aj uznesenie europarlamentu volá po vytvorení nového strategického prístupu k vzťahom EÚ s Ruskom, zdôrazňuje však, že akýkoľvek dialóg musí byť založený na dodržiavaní medzinárodného práva a ľudských práv.

„Už nežijeme v bipolárnom svete, ako počas studenej vojny, ale aj EÚ má nepriateľov. Je to realita, mnohým našim susedom vadí jednota EÚ a snažia sa ju nabúrať. Musíme byť predovšetkým jednotní a o tom je aj táto rozprava voči Rusku,“ povedal europoslanec Ivan Štefanec (KDH, EPP), ktorý za uznesenie zahlasoval.

Partner

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Sledujte

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Aktuálne informácie

Obsahový partner