Europoslancom chýba hlas pri tvorbe „novej“ eurozóny

Europoslanec Eduard Kukan (EĽS, SDKÚ-DS) si netrúfa hodnotiť, či bude historicky prelomovejšie rozhodnutie Európskej rady o fiškálnych pravidlách alebo postoj, ktorý k nim zaujala Veľká Británia.

Postoj Londýna ale nevidí Kukan ako najšťastnejšie diplomaticky a strategicky zvládnutý a to najmä preto, že je otázne, či Británia stiahnutím a z pripravovaných dohôd niečo dosiahne. Neúčasť na rozhodovaní o podobe finančnej regulácie môže mať podľa exministra za následok práve negatívny vplyv na City, čo je zároveň to, čomu sa britský konzervatívny premiér David Cameron snažil zabrániť. Pokračovanie takéhoto trendu vo vzťahoch EÚ- Británia nepovažuje Kukan za šťastné ani pre jednu zo strán.

Miroslav Mikolášik (EĽS, KDH) si myslí, že riešiť pálčivé otázky, ktoré sa týkajú celej EÚ je jednoznačne vhodnejšie riešiť komunitárnou metódou a nie prostredníctvom medzivládnych dohôd. Takéto riešenia majú potom väčšiu demokratickú legitimitu, pretože táto metóda dáva možnosť zapojiť sa všetkým európskych inštitúciám vrátane Európskeho parlamentu a národných parlamentov. „Británia pri hájení svojich vlastných záujmov počas pre Úniu turbulentnej situácie potrebnú jednotu narušuje, čo prirodzene spôsobilo značné sklamanie medzi ostatnými štátmi“, hovorí Mikolášik.

„Je poľutovaniahodné, že opäť – ako toľkokrát v minulosti – sme nedokázali byť jednotní“, hodnotí Alajos Mészáros (EĽS, SMK). Inej cesty ako medzivládnou zmluvou kvôli postoju Británie niet, konštatuje. Osobne ale preferuje nadnárodné, resp. európske riešenia a to aj vtedy ak by to viedlo k „federalizácii Únie“. „Ja sa toho osobne neobávam, pretože ekonomické riadenie EÚ nie je možné bez intenzívnejšej harmonizácie trhu, výroby a hospodárskej resp. finančnej politiky.“

Tragicky nevidí postoj Londýna europoslanec Peter Šťastný (EĽS, SDKÚ-DS), ktorého Cameronov postoj „nijako neprekvapil“. Je presvedčený, že riešenie sa rozhodne nájde. Z krízy podľa neho vyjdeme silnejší a jednotnejší, už len preto, že nevidím žiadnu lepšiu alternatívu“.

Že sa nerysuje iná reálna alterantíva si myslí aj Edit Bauer (EĽS, SMK). Hoci výsledky summitu považuje za krok vpred. "Pravdepodobne je to cesta, ktorá bude ťažká a zďaleka nie sme na jej konci," konštatuje. 

Anna Záborská (EĽS, KDH) vníma postoj Británie ako varovanie, ktoré ukazuje, že ochota pomôcť susedovi má svoje hranice. Zároveň ukazuje, že ak sa pri plánovaní vážnych rozhodnutí ignorujú národné záujmy členských štátov – odvolávajúc sa na „komunitárnu metódu“ – Únia stráca podporu svojich členov.

Kategoricky nesúhlasí s vytváraním tzv. dlhovej únie, ktorá by vznikla, ak by sa zaviedli eurobondy a došlo k zmene štatútu Európskej centrálnej banky na veriteľa poslednej inštancie. Podľa Záborskej je potrebné nájsť rovnováhu medzi zodpovednosťou členských štátov za hospodárenie a solidaritou v prípade, že hrozí rozvrat ekonomického a sociálneho poriadku v niektorom z členských štátov.

Pozície

Predseda frakcie Európskej ľudovej strany Joseph Daul k výsledkom summitu vyhlásil, že: „26 z 27 krajín ukázalo, že zdieľaná suverenita je lepšia, než suverenita, ktorá je rukojemníkov trhov.“ Je podľa neho chybou, že nová zmluva nebude na komunitárnej ale na medzivládnej báze, a požadoval plné zapojenie inštitúcií EÚ. Spochybnil pokračovanie platenia britského rabatu: „Ak Veľká Británia opúšťa solidaritu s ostatnými 26 krajinami, neviem, prečo by tých 26 krajín malo byť solidárnych s Veľkou Britániou“, vyhlásil Francúz.

Ešte ostrejšie voči Británii vystúpil za Progresívnu alianciu socialistov a demokratov jej predseda Martin Schulz. "Britský premiér nechcel väčšiu reguláciu finančných trhov, čo je neprijateľné, pretože práve finančné trhy, špekulanti z londýnskej City sú tými, kto nás uvrhli do krízy …“. Pokiaľ ide o závery summitu, podľa Schulza by mal  Európsky parlament predložiť alternatívne návrhy na zabezpečenie stability v Európe, väčšieho rastu, zamestnanosti a sociálneho zabezpečenia.