Európska komisia predstavila návrh nového dlhodobého rozpočtu: Viac peňazí pre menšiu EÚ

Eurokomisár pre rozpočet Gunther Oettinger a predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker predstavujú návrh Viacročného finančného rámca na roky 2021 až 2027. [EPA-EFE/STEPHANIE LECOCQ]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Ambície vs. zdroje: Viacročný rozpočet EÚ 2021-2027

Európska komisia navrhuje okresať rozpočty pre politiku súdržnosti ako aj spoločnú poľnohospodársku politiku. Brusel tiež chce zmraziť čerpanie eurofondov krajinám, ktoré nedodržujú zásady právneho štátu.

Európska komisia v stredu (2. mája) zverejnila dlhoočakávaný návrh rozpočtového výhľadu na obdobie rokov 2021 – 2027, čím oficiálne odštartovala niekoľkomesačné rokovania so zástupcami Európskeho parlamentu a jednotlivých členských štátov.

Hlavnými výzvami, ktorým budú európske financie čeliť po roku 2020, je výpadok na strane príjmov po odchode Spojeného kráľovstva EÚ a financovanie nových priorít. Brusel sa však napriek tomu riadil víziou „viac peňazí pre menšiu Európsku úniu“.

„V hre je veľa, treba preto konať zodpovedne. Dnešný návrh rozpočtu je preto cielený a realistický,“ píše sa návrhu z dielne Európskej komisie.

Hra s číslami

Komisia chce, aby spoločný rozpočet EÚ po roku 2020 bol väčší ako ten súčasný. Na prebiehajúcich sedem rokov bol jeho strop stanovený na zhruba 960 miliárd eur, čo je okolo jedného percenta HDP celej Únie.

Ďalší finančný rámec by podľa návrhu Bruselu mal byť na úrovni 1,114 percenta HDP – to znamená, že by sa mal navýšiť o vyše sto miliárd na 1,14 miliardy eur.

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker označil návrh Komisie za „veľmi rozumný a zodpovedný“.

„Navrhujeme ambiciózny ale vyrovnaný rozpočet, ktorý je spravodlivý ku všetkým,“ uviedol šéf Európskej komisie.

Podľa eurokomisára zodpovedného za rozpočet Gunthera Oettingera ide o „veľmi dobrý kompromis medzi ambíciami Európskeho parlamentu a ochotou členských štátov prispievať o niečo viac“.

Dá sa však očakávať, že europoslanci budú požadovať ešte ambicióznejšiu finančnú perspektívu. V marci totiž prijali uznesenie, v ktorom vyzvali za navýšenie spoločných financií na 1,3 percenta HDP, čo pri predstavení návrhu Komisie nezabudol pripomenúť ani predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani.

Niektoré členské štáty, prodovšetkým takzvaní čistí prispievatelia do európskeho rozpočtu, však budú tlačiť na to, aby bol čo najmenší.

Nové priority

Nové priority dlhodobého rozpočtu po roku 2020 sa dajú vytušiť už z názvu, ktorý Komisia zvolila pre svoj návrh – „Moderný rozpočet pre Úniu, ktorá chráni, posilňuje a obraňuje“.

Zodpovedajú tomu aj okruhy, do ktorých by podľa Bruselu mala Únia v nasledujúcich siedmich rokoch investovať. V novej finančnej perspektíve by ich malo byť sedem.

„Budeme investovať viac do oblastí, kde jeden členský štát nemôže konať sám alebo kde je efektívnejšia spoločná spolupráca viacerých štátov – výskum, migrácia, ochrana hraníc či obrana,“ upresnil Oettinger.

Novinkou je, že samostatnú kapitolu tvorí migrácia a kontrola hraníc, na ktorú chce Brusel vyčleniť takmer 35 miliárd eur. Okrem iného by sa vďaka tomu mal zvýšiť počet personálu Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž o desaťtiísc do roku 2027.

Oproti súčasnému finančnému rámcu chce Komisia zvýšiť aj výdaje na vedu a výskum, či podporu malých a stredných podnikov. Zdvojnásobiť chce tiež finančné prostriedky pre program Erasmus+, ktorý mladým Európanom ponúka príležitosti na štúdium či prácu v zahraničí.

Ako zaplátať dieru po odchode Británie?

Otázne však zostáva kde na to vziať.

Finančný rámec po roku 2020 totiž bude prvým, ktorý sa bude musieť zaobísť bez príspevkov od odchádzajúceho Spojeného kráľovstva. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker v stredu pred europoslancami upresnil, že pôjde o výpadok v hodnote 15 miliárd eur ročne.

Ako už dávnejšie avizoval eurokomisár Gunther Oettinger, dieru v európskych financiách bude treba zaplátať škrtmi na výdajovej strane, ale aj vyššími príspevkami členských štátov.

Europoslanci chcú zvýšiť spoločný rozpočet na 1,3 percenta HDP

Dodatočné prostriedky sa majú použiť na financovanie nových priorít a na premenu poľnohospodárskych a kohéznych politík, na ktoré sa vynakladá prevažná časť finančných prostriedkov Únie.

Brusel tiež navrhuje obohatiť európske financie o nové vlastné zdroje príjmov. V návrhu sa spomínajú podiely príjmov z aukcií emisných kvót, digitálna daň, či zvýšenie národných príspevkov v závislosti na produkcii nerecyklovaného odpadu z plastových obalov.

Brusel očakáva, že vďaka európska pokladnica si vďaka novým príjmom prilepší o 22 miliárd eur ročne, čo by podľa nemeckého eurokomisára Oettingera pomohlo zaplátať medzeru v rozpočte po brexite.

Komisia tak vyšla v ústrety Európskemu pralmentu, ktorý všetky uvedené návrhy vlastných zdrojov odporúčal v uznensení prijatom v marci tohto roku.

„Nikto nebude strácať“

Škrty v budúcom dlhodobom rozpočte EÚ sa budú týkať predovšetkým politiky súdržnosti a spoločnej poľnohospodárskej politiky.

„Tieto dve politiky však vznikli pred niekoľkými desaťročiami a EÚ odvtedy získala nové povinnosti, z čoho logicky vyplýva, že ich relatívny podiel na výdavkoch bude nižší,“ píše sa v materiáli Európskej komisie.

Objem eurofondov, ktoré sa po roku 2020 budú prerozdeľovať v rámci takzvanej kohéznej politiky, by sa podľa Oettingera mal znížiť o sedem percent. Komisia však zatiaľ nepredstavila detailné kritériá pre ich čerpanie.

Nemecký eurokomisár v stredu priblížil, že pre osemdesiat percent prostriedkov z politiky súdržnosti bude hlavným ukazovateľom aj naďalej HDP na obyvateľa. Zvyšných dvadsať percent by si regióny mali rozdeliť na základe mixu kritérií, ktorých „by malo byť štyri až šesť“, uviedol Oettinger.

Eurofondy sa presunú na juh Európy

Reforma politiky súdržnosti presunie financie zo strednej a východnej Európy do krajín na juhu kontinentu, postihnutých hospodárskou krízou, píše denník Financial Times.

Očakáva sa však, že v rámci politiky súdržnosti bude Komisia tlačiť na podporu regiónov, ktoré výraznejšie čelia problému migrácie, veľkej miere nezamestnanosti mladých, či zlému životnému prostrediu.

„Čo sa týka migrácie, verte nám, nechceme hrať hru, kto najviac stratí. Chceme, aby všetci čo najviac získali. Nikto nebude strácať,“ ubezpečoval na brífingu k rozpočtu eurokomisár Oettinger.

Komisia okrem toho chce viac prepojiť rozpočet EÚ s európskym semestrom pre koordináciu hospodárskych politík. To znamená, že Únia vyčlení 25 miliárd eur na finančnú podporu pre členské krajiny pri prijímaní dôležitých štrukturálnych reforiem.

Komisia by ich podľa jeho slov mala spolu s ďalšími detailmi ohľadom fungovania budúcej kohéznej politiky predstaviť 29. mája.

Eurofondy len pre poslušné štáty

Politiky súdržnosti sa týka aj najkontroverznejší návrh v dnešnom balíku Komisie. Tá chce podmieniť čerpanie eurofondov dodržiavaním zásad právneho štátu. O tomto opatrení sa hovorí už dlhšie a hlavne v súvislosti s Poľskom a Maďarskom.

Tak Jean-Claude Juncker ako aj nemecký eurokomisár Oettinger však novinárov ubezpečovali, že nové pravidlá nemajú trestať žiadnu konkrétnu krajinu. Ich zámerom je zabezpečiť riadne využívanie peňazí európskych daňových poplatníkov.

Zmrazenie eurofondov príde na rad vtedy, ak krajiny nebudú vedieť zabezpečiť „riadne finančné hospodárenie“ so spoločnými európskymi prostriedkami.

Čím podmieniť čerpanie eurofondov?

Pridať sa k európskej prokuratúre by mala byť základná požiadavka na krajiny, ktoré čerpajú európske fondy, píše maďarský europoslanec zo skupiny Zelených, BENEDEK JÁVOR.

„Len nezávislé súdnictvo, ktoré dbá na dodržiavanie právneho štátu a právnej istoty, môže v konečnom dôsledku zaistiť, že sú peniaze z rozpočtu EÚ dostatočne chránené,“ vysvetľuje svoj návrh Komisia.

Zmeny v poľnohospodárskej politike

Zoštíhleniu by sa podľa návrhu európskej exekutívy nemal vyhnúť ani rozpočet pre Spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP).

„V kontexte brexitu a požiadaviek na financovanie nových priorít je rozpočet pre Spoločnú poľnohospodársku politiku znížený len o prijateľných päť percent,“ uviedol eurokomisár pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Phil Hogan.

V prebiehajúcom sedemročnom období pritom priorita „udržateľný rast“, pod ktorú SPP spadá, tvorí najväčšiu rozpočtovú kapitolu. Na podporu farmárov každoročne smeruje 59 miliárd eur.

Z nich až osemdesiat percent končí na účtoch dvadsiatich percent najväčších európskych poľnohospodárskych podnikov. Komisia chce preto klásť väčší dôraz na podporu malých a stredných fariem.

„V rámci nových pravidiel budú mať členské štáty väčšiu zodpovednosť za čo najlepšie využívanie rozpočtu na poľnohospodárstvo. V porovnaní s dneškom budú mať väčšiu flexibilitu presúvať finančné prostriedky medzi priamymi platbami a rozvojom vidieka podľa vnútroštátnych potrieb a cieľov,“ približuje Komisia vo svojom návrhu.

Čo bude nasledovať?

Stredajší návrh Komisie je zatiaľ len hrubým návrhom budúcej finančnej persepktívy. V nasledujúcich dňoch a mesiacoch budú zástupcovia európskej exekutívy predstavovať detailnejšie predstavy o jednotlivých prioritných politikách.

Dôležité dátumy:

29 . mája – podrobnejší návrh ku kohéznej politike
30. mája – návrh k oblasti „investície do ľudí“ (Európsky sociálny fond, Erasmus+ atď.)ä
31. mája – návrhy k hospodárskej a menovej únii.
1. júna – návrhy k spoločnej poľnohospodárskej politike
6. júna – návrhy k strategickým investíciám (Nástroj pre prepojenie Európy, Digitálna Európa)
7. júna – návrhy k programu výskumu a inovácií
8. júna – návrhy týkajúce sa jednotného trhu
12. júna- návrhy k migrácii a kontrole hraníc
13. júna – návrhy k obrane
14. júna – návrhy k politike susedstva a vzťahom s vonkajším svetom