Európska komisia pripravuje plán pre trvalo udržateľný finančný systém

[Pixabay]

Expertná skupina na vysokej úrovni pre udržateľné financovanie radí Európskej komisii ako prilákať viac investícií do projektov, ktoré prispejú k naplneniu klimatických a energetických cieľov.

Expertná skupina na vysokej úrovni pre udržateľné financovanie vypracovala pre Európsku komisiu správu, v ktorej uviedla strategické odporúčania pre prechod na finančný systém, ktorý by podporoval udržateľné investície.

Na základe nich Európska komisia vypracuje Akčný plán o udržateľnom financovaní, ktorý predstaví v druhej polovici marca.

Myslieť do budúcnosti

Po finančnej kríze sa Brusel zameral hlavne na to, ako zaistiť väčšiu stabilitu finančného systému. Najmohutnejšou legislatívou v tomto ohľade je súbor pravidiel MIFID II, ktoré vstúpili do platnosti na začiatku tohto roku.

Po krátkodobej stabilizácii by sa ale EÚ podľa správy HLEG mala zamerať aj na vzdialenejšiu budúcnosť. Z dlhodobého hľadiska sa pred Európou otvárajú nové riziká pre finančnú stabilitu, ktorým sa v minulosti nevenovalo až toľko pozornosti.

Nové pravidlá pre finančné trhy zastihli členské štáty nepripravené

Po siedmich rokoch príprav vstúpila 3. januára do platnosti mohutná reforma regulácie európskych finančných trhov Mifid II. Nové pravidlá od stredy platia aj na Slovensku. 

 

Finančné možnosti verejného sektoru ani zďaleka nepostačujú na investície potrebné na dosiahnutie klimatických cieľov, ku ktorému sa Európska únia v roku 2015 zaviazala podpísaním Parížskej klimatickej dohody.

„Komisia odhaduje, že na financovanie priorít ako produkcia obnoviteľnej energie a energetickej efektívnosti budov je každoročne potrebných aspoň 170 miliárd dolárov dodatočných investícií,“ píše sa v správe. Finančné možnosti verejného sektoru

Podľa expertnej skupiny by sa európska exekutíva mala pozrieť na to, či by vylepšením regulačných a finančných noriem nemohla prispieť k lepšiemu trvalo udržateľnéme finančnému prostrediu.

Hrozí zelená bublina?

Jednou z možností, ako naštartovať zelené investície, je zavedenie tzv. zeleného podporného faktoru. Európsky parlament minulý rok navrhol znížiť kapitálové požiadavky pre banky v prípade ekologicky šetrných investícií, čím chce povzbudiť ich požičiavanie na zelené projekty.

Podpredseda Európskej komisie zodpovedný za euro a finančné služby Valdis Dombrovskis túto myšlienku privítal.

„V prvej fáze by sme mohli znížiť kapitálové požiadavky na niektoré investície s priaznivým dopadom na životné prostredie, ako napríklad hypotéky na zvýšenie energetickej účinnosti alebo elektromobily.“

https://twitter.com/EU_Finance/status/959000862289952769

Komisia však ešte predtým preskúma možné negatívne dopady takéhoto kroku na finančnú stabilitu. Na riziká poukazuje vo svojej správe aj skupina expertov. HELG upozorňuje, že zníženie požiadaviek na vlastné zdroje môže naviesť banky k menej obozretnému požičiavaniu na zelené projekty.

„Aby sa predišlo „zelenej bubline“ a nedostatku kapitálu spôsobeného trhovými deformáciami, musíme určiť jasné limity na znižovanie kapitálových požiadaviek na zelené aktíva. Limit by sa mohol časom meniť,“ píše sa v dokumente.

Čo znamená trvalo udržateľný?

Záujem o zelené finančné produkty na finančných trhoch neustále rastie. Investori a finančné inštitúcie však narážajú na jeden podstatný problém – nikto presne nevie, čo sa rozumie pod pojmami „zelený“ a „trvalo udržateľný“.

„Prirodzene, veľmi skoro sme zistili, že nedostatok jasných definícii na jednej strane a ich nekonečné množstvo na strane druhej, oslabuje schopnosť Európy zhromažďovať dostatok kapitálu pre trvalo udržateľný rozvoj“ priblížila v rozhovore pre EURACTIV Flavia Micilottová z Európskeho fóra udržateľných investícií.

Komisia chce preto v rámci akčného plánu predstaviť presné definície „zeleného“ či „trvalo udržateľného“ projektu.

Nová „udržateľná taxonómia“ detailne klasifikuje rôzne druhy činností a finančných produktov, ktoré preukázateľne prispievajú k napĺňaniu cieľov v oblasti životného prostredia a energetiky vyplývajúcich z energetickej únie či Parížskej dohody. Spriehľadnením finančného trhu súčasne pomôže odhaliť projekty, ktoré sú zelené len naoko (tzv. greenwashing).

Budúcnosť je v zelených dlhopisoch

Novým príležitostiam na zvýšenie investícií do zelených projektov otvárajú dvere tzv. zelené dlhopisy (green bonds). Od bežných dlhopisov sa líšia predovšetkým svojim účelom – financovaním ekologických projektov. Môžu tak napríklad zohrať významnú úlohu pri podpore recyklácie či prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo.

Z tohto dôvodu bolo Poľsko prvým štátom EÚ, ktoré začalo s emitovaním zelených obligácií. Krátko na to ho nasledovalo Francúzsko a v Luxembursku bola otvorená prvá „zelená“ burza cenných papierov na svete.

Podľa medzinárodnej organizácie Climate bond sa za minulý rok zvýšil objem emitovaných zelených dlhopisov o 78 percent na 155 miliárd dolárov. Prvé husle v tomto ohľade hrajú USA, Čína a Francúzsko. Agentúra Moody’s odhaduje, že v nasledujúcom roku narastú zelené dlhopisy o Ďalších 60 percent.

Výskum Climate bond súčasne preukázal súvis medzi rastom objemu green bondov a napĺňaním cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja.

Európska komisia chce preto rozvinúť potenciál trhu so zelenými dlhopismi zavedením štandardu (normy) EÚ pre zelené dlhopisy. Nový súbor noriem by bol povinný pre každého emitenta zelených dlhopisov. V druhej fáze chce Európska komisia zaviesť aj označenie EÚ pre zelené dlhopisy. Dostanú ich však len tie cenné papiere, ktoré budú využité výhradne na financovanie zelených projektov a budú v súlade so štandardmi EÚ a udržateľnou taxonómiou.

„Zavedenie normy EÚ pre zelené dlhopisy pomôže vybudovať potrebnú transparentnosť v priemysle a všetkým, ktorí majú o ne záujem, dá istotu, že sú využité skutočne na projekty s jasnými a merateľnými environmentálnymi cieľmi,“ priblížila Micilottová.