Európska občianska iniciatíva: Pripravená do života?

„Musíme dieťaťu pomôcť urobiť prvé kroky“, vyhlásila britská liberálna poslankyňa Diana Wallis na konferencii organizovanej European Citizen Action Service (ECAS).

V čase, kedy ľudia na v rôznych kútoch sveta bojujú za viac demokracie, považujú experti Európsku občiansku iniciatívu (EOI) za mimoriadne dôležitý nástroj pri posilňovaní demokratického charakteru Európskej únie.

„Ak však neuspejeme, bude to znamenať koniec demokracie“, varuje nemecký europoslanec zo skupiny zelených, Gerard Häfner, ktorý bol zároveň jeden z spravodajcov k nariadeniu o EOI.

Právo iniciatívy alebo petičné právo?

Sú hlasy, ktoré tvrdia, že hrozí, že sa iniciatíva, ktorá pre Komisiu nie je právne záväzná stane len ďalším petičným právom. Jedným z odborníkov, ktorí zdieľajú tento názor je Paolo Ponzano, výskumník z European University Institute.

„Európska občianska iniciatíva si nezaslúži byť nazývaná iniciatívou, ani by nemala obsahovať slovo občianska. Prinajlepšom zostáva európska. Systém podľa neho pripomína skôr petičné právo, ako je napríklad to, ktoré funguje v Parlamente, než skutočnú legislatívnu iniciatívu.

V súvislosti s EOI je nateraz nezodpovedaných niekoľko dôležitých otázok: špecifikácia ako úspešná iniciatíva zaväzuje Komisiu konať v súlade s ňou, ako aj to, kam sa môžu organizátori obrátiť, ak majú pocit, že európska exekutíva neodpovedala na ich konkrétnu EOI adekvátne.

V medzi-inštitucionálnom dialógu pri príprave nariadenia bola snaha odstrániť aspekty vyvolávajúce pochybnosti o tom, či bude EOI dôveryhodným nástrojom, nakoľko nie je právne záväzná. Európsky parlament požadoval, aby sa vždy zorganizovalo verejné vypočutie, na ktorom by mali organizátori konkrétnej EOI prezentovať svoju iniciatívu v prítomnosti Komisie.

„Myšlienkou je dodať váhu postojom občanov a pomôcť riadiť očakávania na oboch stranách“, hovorí Tony Venables, riaditeľ ECAS, podľa ktorého je v súvislosti s EOI dôvod na optimizmus a Komisia bude k požiadavkám občanom pristupovať konštruktívne.

Vanables sa zhoduje s inými odborníkmi, že kompromisné znenie nariadenia o EOI, prijaté 16. februára je prvým krokom k fungujúcemu nástroju. K jeho prehodnoteniu pristúpia európske inštitúcie po troch rokoch od vstupu do platnosti.

„Aj keď kritéria registrácie neznamenajú, že Komisia má povinnosť predložiť legislatívu, sú pomerne otvorenou pozvánkou,“ hovorí Vanables.  

Participatívna a zastupiteľská demokracia idú ruka v ruke

Prezident európskeho Inštitútu pre iniciatívu a referendu, Bruno Kaufmann, tvrdí, že Európsky parlament by potenciálne mohol slúžiť ako garancia, že EOI budú brané do úvahy. Naznačuje to silný vklad Parlamentu počas legislatívneho procesu.  

„Európsky parlament ukázal odhodlanie zdieľať vlastné právo na iniciatívu“, hovorí Venables. Dodéva, že koncepty reprezentatívnej a participatívnej demokracie koexistujú a organizátori EOI sa budú môcť spoľahnúť na podporu poslancov EP.

Prekážky

Jedným z problematických momentov môže podľa odborníkov byť, že vo väčšine členských krajín bude potrebné pri podpise pod EOI identifikovať sa aj prostredníctvom dokladu totožnosti, čo by mohlo zbrzdiť zbieranie podpisov.

„Najväčšiu slabú stránku finálneho nariadenia o EOI je, že členské štáty môžu vyžadovať, aby občania predložili doklad totožnosti“, hovorí Carstne Berg, riaditeľ kampane ECI v Democracy International.

Nariadenie hovorí, že o požadovaní dokladu totožnosti pri podpise za EOI musia rozhodnúť národné vlády. Prax pri petíciách sa od štátu k štátu líši, niektoré vyžadujú detaily o bydlisku, iné doklad totožnosti a niektoré ani jedno z toho (Veľká Británia, Nemecko, Belgicko).

Väčšina členských štátov (v súčasnosti asi 18) plánuje do sekundárnej legislatívy zahrnúť požiadavku predložiť doklad totožnosti. Podľa Berga sa ale môže stať, že pod tlakom na národnej úrovni sa tejto požiadavky vzdajú.

Európska komisia plánuje k EOI podporné aktivity cez kontaktné body v členských štátoch ako aj  spustenie webstránky, ktorá by uľahčila zber údajov online.

Komunikácia

Publicita môže byť ďalším problematickým bodom. Podľa Európskeho fóra pre ľudí s postihnutím je mnohokrát dobrá sieť kontaktov účinnejšia ako publicita.

To ale podľa Diany Wallis celkom nekorešponduje s cieľom: „EOI nie je pre europoslancov, nie je pre mimovládky, ale pre všetkých občanov.“

Podľa liberálneho europolsanca Alexandra Álvara, jedného z organizátorov kampane za jedno sídlo Európskeho parlamentu, všetko závisí od témy. Doteraz bežalo v EÚ asi 20 cezhraničných petičných akcií, len 5 z nich presiahlo počet milión podpisov.

Pre organizátorov bude tiež potrebné poradenstvo o tom, či pre oblasť, ktorú chce ich iniciatíva pokrývať existuje v zmluvách EÚ právny základ na to, aby Komisia konala.

Ďalšie kroky:

od 1. apríla 2012 môžu byť registrované prvé Európske občianske iniciatívy