Európska občianska iniciatíva bude možno meškať

„Chceme otvoriť dvere do Bruselu pre občanov a prelomiť uzavretý kruh“, hovorí nemecký europoslanec Gerald Häfner (Zelení/Európska slobodná aliancia), jeden zo spravodajcov k Európskej občianskej iniciatíve v Európskom parlamente.

„Musíme sa ubezpečiť, že bude implementovaná čo najprístupnejšie“, povedal Häfner v híringu v Európskom parlamente (29. júna).  „Vidíme v Aténach aj v Madride aké je dôležité, aby občania mohli povedať svoje“. Prvé iniciatívy môžu odštartovať od 1. apríla 2012.

Pripravení či nie?

Veľa závisí od schopnosti členských krajín pripraviť právny rámec, ktorý by umožňoval spustiť zbieranie podpisov. Zatiaľ nie je vôbec, či to všetky krajiny stihnú. Mnohí z účastníkov híringu naznačili, že ani európske inštitúcie nemusia byť do stanoveného termínu na 100 % pripravené.

„Mám naozaj obavy, že to môže skolabovať. Nemáme rozpočet. Nemáme v Komisii ľudskú silu. Potrebujeme viac peňazí a zdrojov a potrebujeme sa k tomu postaviť zodpovedne, pretože to prichádza“, varuje Häfner.

„Mnohé členské štáty sa hýbu vpred len veľmi pomaly. Ministerstvá si pohadzujú horúci zemiak medzi sebou. Nie je jasné, kto je za to zodpovedný. Mnohé ministerstvá ešte neurčili zodpovedných ľudí“, sťažuje sa poslanec.

Jedným z dôvodov zdržania je, že neexistuje koherentná stratégia pre overovanie podpisov. Zodpovednosť ostala na členských štátoch a niektoré krajiny trvajú na tom, že signatári sa musia preukázať pasom alebo číslom iného identifikačného preukazu. Takéto prísne podmienky by podľa mnohých mohli ľudí od vyjadrenia o online. podpory tej-ktorej iniciatíve svojím podpisom odradiť. Obavy iných súvisia aj s uchovávaním citlivých údajov.

„Potrebujeme ešte využiť čas, ktorý máme pred nami do 1. apríla 2012. Len teraz začíname mať jasnejšiu predstavu aké to asi bude“, hovorí Robert Stein, riaditeľ odboru pre voľby na rakúskom ministerstve vnútra.  

„EOI síce znie pekne, ale musíme to byť schopní aj naozaj urobiť. Mnohí budú musieť kvôli tomu meniť ústavu“.

Kto to zaplatí?

Členské štáty budú musieť definovať, kto je za implementáciu EOI zodpovedný. Stein tvrdí, že ochrana osobných údajov bude pre organizátorov „obrovská zodpovednosť“, preto sa budú musieť prijať opatrenia na predchádzanie podvodom a duplikovaniu podpisov. Finančné otázky sú tiež niečo, čo budú pri implementácii členské krajiny riešiť.

„Implementácia EOI bude stáť peniaze. Nikto ešte o peniazoch nehovoril, ale verte mi, že budú“, hovorí Stein.

„Členské štáty musia overiť podpisy. My, ako aj mnohé iné krajiny chceli, aby sa o to starala Komisia. Ak mám vytvoriť verifikačný mechanizmus, budem na to potrebovať peniaze a potom sa pýtam európskych inštitúcií, kto to zaplatí.“

Medzi pravdepodobnými prvými iniciatívami budú snaha prehlásiť vodu za ľudské právo a verejný statok, petícia za bezjadrovú Európu, výzva prijať európsku legislatívu na ochranu plurality médií, či ďalšia regulácia roamingu. Iné sa zase týkajú založenia európskeho vzdelávacieho fondu, viac výmenných vzdelávacích programov podobných Erasmu atď.

„Mnohé z týchto skupín stále rozmýšľajú ako svoje ciele naplniť. EOI nemôžu iniciovať zmenu zmlúv. Môžu len žiadať legislatívu, na ktorú už existuje právny základ“, pripomína Häfner.

„Tie najambicióznejšie iniciatívy budú mať problém prejsť testom prípustnosti. Kedykoľvek prídete s novou myšlienkou, ktorá nie je obsiahnutá v sú časnej politike EÚ budete mať problém s prípustnosťou. Je to hanba“, hovorí Häfner.

Mnoho iniciatív podľa neho padne na tom, že budú označené za neprípustné, následkom čoho dezilúzia z EÚ iba narastie. „Musíme sa nažiť, aby to fungovalo. Predstavte si ak Komisia neakceptuje 70 až 80 % iniciatív a ani na základe tých, čo akceptuje nebude konať. Prinesie to iba viac frustrácie“.

Komisia sa snaží držať očakávania na uzde.

„Buďme úprimní: nevieme či je súčasný rámec správny alebo nie. Preto tam máme klauzulu o jeho revízii“, hovorí Jens Nymand-Christensen, riaditeľ pre parlamentné a medzi-inštitucionálne veci v Európskej komisii .

„EOI je nová a vzrušujúca ale nijako nemení architektúru EÚ alebo jej inštitucionálne zloženie. Komisia zostáva jediným iniciátorom legislatívy. EÚ je do veľkej miery o byrokracii a nemôžeme sa z toho dostať legislatívnou cestou, no EOI je pre nás príležitosť ukázať, že počúvame našich občanov“, hovorí Jens Nymand-Christensen.

Európska exekutívy pripravuje sofware pre on-line zber podpisov a komunikuje s členskými štátmi ako tieto podpisy verifikovať.  Jens Nymand-Christensen si nemyslí, že obavy z procedurálneho procesu odradia ľudí od využívania tohto nástroja. „EOI je politický proces, nie sčítacie cvičenie. Myslím si, že ak bude mať Komisia verifikované podpisy zo šiestich krajín a jedna bude zaostávať, budeme schopní napredovať bez ohľadu na to“.

„Proces je na uvážení každého štátu. To by si ale členské štáty nemali vyložiť tak, že na tom nemusia pracovať“, hovorí Nymand-Christensen.