Európska občianska iniciatíva má rok, zatiaľ je bez výsledku

Zdroj: TASR

Z troch desiatok žiadostí o registráciu Európskej občianskej iniciatívy (EOI), Komisia zaregistrovala 14. Zatiaľ sa len jednej z nich podarilo dosiahnuť hranicu 1 milióna podpisov. I tak však iniciatíva nenaplnila potrebné počty podpisov v aspoň 7 štátov. Minimálny počet spĺňa zatiaľ len v piatich.

Inciatíva Right to water žiada zákaz prípadnej privatizácii vodných zdrojov a sanity. Toto rozhodovanie je zatiaľ v rukách jednotlivých členských štátov.

Europoslankyňa Anna Záborská (EĽS, KDH) podporuje iniciatívu "Jeden z nás", ktorej cieľom je ukončenie financovania výskumu s ľudskými embryami. "Som presvedčená, že ľudský život si zaslúži ochranu od prvého momentu, teda od počatia. Navyše, výskum embryonálnych kmeňových buniek je v mnohých členských štátoch EÚ vrátane Slovenska zakázaný, takže jeho financovanie zo spoločného rozpočtu nepovažujem za správne.“

Europoslanec Alajos Mészáros (SMK, EĽS) vníma občiansku iniciatívu ako pozitívny krok k upevňovaniu demokracie. Vznik európskej občianskej iniciatívy považuje za „novú alternatívu dialógu občanov a inštitúcií“.

Na nedávnej prezentácii Európskej občianskej iniciatívy v Bratislave Juraj Tomáš z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí uviedol, že je potrebné v dostatočnom predstihu skúmať, aké by mali navrhované európske občianske iniciatívy vplyv na Slovensko.

Za problematické považuje napríklad iniciatívu „Let me vote“, ktorá žiada volebné právo pre všetkých občanov EÚ v mieste trvalého pobytu aj v parlamentných voľbách daného štátu. Upozornil aj na pripravovanú iniciatívu Sikulskej národnej rady z Rumunska, ktorá žiada ochranu pred ekonomickou diskrimináciou pre regióny zachovávajúce svoje národné a kultúrne špecifická. V oboch prípadoch ide podľa neho o zasahovanie do právomocí členského štátu.

Poslankyňa Záborská sa nebezpečných iniciatív sa neobáva. „Zmyslom európskej iniciatívy občanov je umožniť, aby ľudia mohli priamo navrhovať, akú legislatívu na úrovni EÚ by chceli. Pokiaľ tieto návrhy vychádzajú z presvedčenia, že pomôžu riešiť nejaký problém alebo zlepšiť život občanov, nemôžu byť nikdy škodlivé.“ Netreba si pri tom podľa nej mýliť iniciatívu, teda akúsi výzvu ku konaniu, s návrhmi konkrétnych smerníc či nariadení.

Rovnako rizikové faktory nevidí ani Alajos Mészáros. "Dôsledným hodnotením sú nevhodné iniciatívy blokované už v registračnej fáze, čím dochádza k eliminácii nevyhovujúcich, prípadne nebezpečných tém", hovorí. Témy aktuálne prebiehajúcich iniciatív považuje za zaujímavé, rád by som videl „celoeurópsku“ iniciatívu v oblasti práv národnostných menšín.

Ochrana údajov iniciatívy brzdí

Podľa mimovládnych organizácii jednotlivé iniciatívy zlyhávajú plnení podmienok najmä v dôsledku slabej technickej podpory.

Podpredseda organizácie Democracy International Carsten Berg tvrdí, že „nie je jednoduché získať milión podpisov. Každý hovoril, že je to jednoduché, v skutočnosti však nie je. Jedna vyzbierala cez milión a tri majú cez 200 000.“

Veľké mimovládky ako Greenpeace a Amnesty Interantional EOI kritizujú ako príliš byrokratický nástroj s neistým prísľubom ďalších legislatívnych krokov.

„Nariadenie (o EOI) by malo definovať, že inštitúcie majú jasné povinnosti. Tou by malo byť pomôcť občanom. To môže zabezpečiť len nezávislý helpdesk“, hovorí Tony Venables, riaditeľ European Citizens Action Service.

Za problematické považuje, že minimálne sedem rôznych vnútroštátnych orgánov musí preveriť, či je systém zbierania podpisov v súlade s pravidlami o ochrane osobných údajov.

„Namiesto toho by sme to mali robiť viac centralizovane“, hovorí Venables. Niektoré krajiny navyše žiadajú číslo preukazu totožnosti, táto podmienka by sa mala podľa neho vypustiť. Dôležité je zjednodušenie a zníženie nákladov.

Carsten by privítal predĺženie času na zber podpisov na 24 mesiacov.