Európska ochrana vkladov: Komisia navrhla tretí, sporný pilier bankovej únie

zdroj: euractiv.com

Ochrana bankových vkladov je ďalším pilierom, o ktorý sa má opierať dokončenie bankovej únie. EÚ už vytvorila spoločný bankový dohľad. Okrem toho únia disponuje fondom na riešenie problémov bánk (rezolučný fond), čím má odbremeniť daňových poplatníkov.

„Dokončenie bankovej únie je nevyhnutné pre prerušenie prepojenia medzi bankami a národnými vládami,“ vysvetlil podpredseda Európskej komisie pre euro a sociálny dialóg Valdis Dombrovskis.

Systém ochrany vkladov spomínala aj júnová správa piatich predsedov. Označila ho za jednu z priorít prvej fázy dobudovania Hospodárskej a menovej únie EÚ. Európski lídri ho považujú za spôsob, akým obnoviť dôveru klientov v bankový sektor, ktorá bola narušená finančnou krízou.

Na tomto mechanizme sa budú povinne podieľať všetky štáty eurozóny, ktorých banky podliehajú jednotnému bankovému dohľadu. Na druhej strane však zostane otvorený aj pre ostatné štáty EÚ.

Klienti sa budú mať nárok na ochranu svojich vkladov až do výšky 100 000 eur bez ohľadu na to, v ktorej krajine si ich uložili.

Národné a európske

Systém ochrany vkladov sa bude skladať z dvoch komponentov. Na jednej strane to budú už existujúce vnútroštátne systémy ochrany vkladov a následne Európsky systém ochrany vkladov (EDIS).

„Návrh Komisie o európskom systéme ochrany vkladov sa opiera o ochranu vkladov na národnej úrovni a bude fungovať iba ak sa plne implementujú spoločné pravidlá v tejto oblasti,“ uviedol Dombrovskis.

Začiatkom celého procesu bude naplnenie vnútroštátnych fondov na ochranu vkladov. Prostriedky v nich poskytnú samotné banky svojimi ročnými príspevkami, ktoré by mali dosiahnuť 0,8 % hodnoty chránených vkladov.

Banky budú neskôr prispievať aj do EDIS. Výška príspevku bude závisieť od miery rizikovosti konkrétnej banky. Bankárom to však nespôsobí nárast nákladov. Svoje príspevky do EDIS si budú môcť odpočítať od príspevkov do vnútroštátnych fondov.

Na Slovensku ochranu bankových vkladov inštitucionálne zastrešuje Fond ochrany vkladov. V roku 2014 do neho banky odviedli príspevok vo výške 0,12 % hodnoty chránených vkladov, ktorá presahovala 28 miliárd eur. Celkovo chránené vklady predstavujú viac ako 57 % všetkých bankových vkladov na Slovensku.

Zaistenie, spolupoistenie, plné krytie

Plné fungovanie systému ochrany vkladov na európskej úrovni sa dosiahne v troch fázach. V ich priebehu sa riziko bude stále do väčšej miery prenášať na EDIS samotný.

Počas trojročného prechodného obdobia do roku 2020 budú vklady garantovať  najmä národné fondy. Od EDIS budú môcť žiadať pomoc až vtedy, ak sa im minú vlastné prostriedky a aj to len za predpokladu, že spĺňajú európske pravidlá ochrany vkladov.

V druhej fáze bude ochrana vkladov fungovať na princípe spolupoistenia. EDIS bude môcť pokryť 20 % nákladov na vyplatenie klientov. Národný fond pritom nebude musieť najprv vyčerpať svoje zdroje. Podiel EDIS-u na znášaní rizika sa bude postupne v priebehu nasledujúcich štyroch rokov zvyšovať.

Rovnako by mali rásť aj príspevky do európskeho systému. Do roku 2024 by sa tak mal naplniť na celkovú výšku potrebnú na pokrytie všetkých vkladov v eurozóne. Následne by od tohto termínu mal celé riziko ochrany vkladov na seba prebrať už iba EDIS.

Obavy zo zneužitia

Nemecko upozorňuje, že európsky systém zachádza priďaleko. Kritizuje hlavne princíp, že ich národný fond by mal garantovať vklady aj v iných štátoch eurozóny.

„Musíme sa uistiť, že znižovanie rizika pôjde ruka v ruke s jeho zdieľaním,“ povedal eurokomisár pre finančnú stabilitu Jonathan Hill.

Komisia zdôrazňuje, že v rámci nového systém zahrnula aj opatrenia na to, aby sa predišlo jeho zneužívaniu. EDIS bude k dispozícii iba tým krajinám, ktoré svoje vnútroštátne systémy vybudujú podľa stanovených európskych pravidiel, ktoré budú následne naďalej dodržiavať.

Európske banky sú ostražité

Na návrh Komisie reagovala aj Európska banková federácia (EBF), ktorú skoré predstavenie návrhu zaskočilo. Upozorňuje na to, že aj v kontexte snahy o lepšiu reguláciu si návrh vyžaduje dôkladné preskúmanie.

Európske banky však vo všeobecnosti vytvorenie európskeho systému ochrany vkladov vítajú. Rovnaké stanovisko zdieľa aj Slovenská banková asociácia.

Európske banky si chcú dať pozor najmä na to, aby nedošlo k navýšeniu nákladov v dôsledku príspevkov do systémov ochrany vkladov.

Okrem toho je pre nich dôležité, aby všetky štáty dôsledne transponovali európsku smernicu o jednotných pravidlách ochrany vkladov. Slovensko tak už urobilo novelou zákona o ochrane vkladov, ktorá nadobudla účinnosť v októbri.