Európska strategická autonómia podľa V4: Neduplikujme NATO a zabudnime na jadrové zbrane

Bývalý šéf Vojenského výboru EÚ Michail Kostarakos (vpravo). [Flickr/EEAS-CSDP]

Krajiny V4 majú o spoločnej európskej obrane pomerne rozdielne predstavy. Odlišné je vnímanie konceptu, úroveň ambície, ale aj konkrétne nástroje a ciele strategickej suverenity.

Koncept strategickej autonómie je pomerne novým a v súčasnosti atraktívnym predmetom diskusie na európskej obrannej a bezpečnostnej scéne. Hoci sa diskusie o ňom začali už v deväťdesiatych rokoch na britsko-francúzskom summite v Saint-Malo, od rozhodnutia o brexite a s novými výzvami v transatlantickom partnerstve sa o ňom hovorí skôr v novom kontexte. Jednak ako o väčšej zodpovednosti európskych krajín v Severoatlantickej aliancii, jednak ako o európskej suverenite voči Spojeným štátom v ekonomickej, zahraničnej, ale najmä bezpečnostnej oblasti.

Európska strategická autonómia je medzi členskými krajinami podľa Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR) vnímaná najmä ako francúzsky projekt, za ktorým je potrebné hľadať najmä iniciatívu prezidenta Emmanuela Macrona.

Mimovládna organizácia tento týždeň publikovala štúdiu o pohľadoch na koncept naprieč členskými štátmi Únie. Podľa nej je európska strategická autonómia dôležitá najmä pre Nemecko a Francúzsko. Známi európski zástancovia sú aj Fíni, Rumuni, Taliani, Gréci a Litovčania.

Členské štáty EÚ sa zatiaľ nezhodli ani na geografickej, ani na funkčnej úrovni, ktorú by európska obrana mala dosiahnuť. No hoci mnohé koncept strategickej autonómie nepodporujú, Únia by podľa nich mala stále budovať vlastné obranné kapacity.

Budúca eurokomisia by mohla vytvoriť aj post komisára pre obranu

Podľa „inštitucionálnych zdrojov“ už boli pre vytvorenie generálneho riaditeľstva pre obranu identifikované aj potrebné finančné prostriedky.

Z krajín Vyšehradskej štvorky naň pozitívne reaguje Slovensko a Česká republika, omnoho menej Maďarsko. Najskeptickejšie je Poľsko, ktorého bezpečnosť je deklarovane prepájaná v prvom rade s NATO a spoluprácou s Washingtonom.

V dvanástich oblastiach, ktoré ECFR porovnávala, sa krajiny Vyšehradskej štvorky zhodli len v dvoch: na kompatibilite európskej strategickej autonómie s NATO bez duplikovania a na nevyužívaní jadrovej sily na odstrašovanie.

Nezrovnalosti sú medzi štvoricou zásadnejšie, a to už v samotnom vnímaní konceptu. Kým v Poľsku sa o strategickej autonómii hovorí najmä v súvislosti s autonómiou od iných mocností, čo je pre Varšavu citlivou oblasťou, Česi hovoria viac o autonómii viesť vlastné európske operácie.

Maďari a Slováci – tak ako väčšina krajín Únie – oba pohľady kombinuje. Operácie by podľa tejto dvojice mali tvoriť iniciatívne, vstupné misie a misie vyšších kategórií, krízový manažment aj post konfliktnú stabilizáciu oblastí.  

Štvorica krajín nevníma koherentne ani ciele, či úroveň ambície, akú by spoločný európsky projekt mal nadobudnúť. Najskeptickejšia je Varšava, ktorá si myslí, že spoločné jednotky by nemali pôsobiť v širšom regióne ako je priame európske susedstvo, vrátane východnej Európy, Blízkeho východu, či severnej Afriky.

Budapešť by kapacity rada prepojila aj v oblastiach ako kybernetická bezpečnosť. Praha a Bratislava by opäť ocenili ešte aj spoluprácu v regiónoch za hranicami európskeho priameho susedstva.

Štyri rôzne pohľady

Ako by teda mala európska autonómia v oblasti obrany vyzerať podľa V4? Poliaci a Slováci vidia autonómiu v rozhodovacích procesoch ako najzásadnejšiu, podobne ako Nemecko. Varšava sa v tomto koncepte zasadzuje za lepšiu správu existujúcich spôsobilostí, no zostáva „skeptická, pokiaľ ide o potrebu rozvíjať nové vojenské spôsobilosti,“ pripomína štúdia.

Bratislava verí, že Únia by sa spoločne mala sústrediť „na rôzne nevojenské oblasti, od zahraničnej politiky a hospodárskej autonómie, po civilné spôsobilosti a energetickú bezpečnosť“. Koordinovane by sa malo investovať do technologických inovácií v oblastiach ako umelá inteligencia, nanotechnológia, biotechnológia, či kvantové výpočty.

Čechom sa viac pozdáva „francúzskejší“ koncept autonómie v aktivitách. Strategická autonómia má na miestnu politickú agendu len nepriamy vplyv a politici sú voči nej skôr pesimistickí. Napriek tomu je konkrétne zapojenie Prahy aktívne aj v porovnaní so zvyšnou trojicou V4. Dopravné, komunikačné a kybernetické zabezpečenie, ako aj spoluprácu spravodajských služieb a vylepšovanie zbraňovej techniky za oblasti, v ktorých by Európa mala pracovať najintenzívnejšie.

Maďarsko vo svojom prístupe zohľadňuje aj nevojenskú autonómiu, najmä pokiaľ ide o zahraničnú politiku, energetiku a civilné kapacity. Celková povaha postoja Budapešti bude podľa ECFR závisieť od posúdenia vplyvu konceptu strategickej autonómie na národnú suverenitu.

„Vláda premiéra Viktora Orbána vníma spoluprácu v oblasti obrany ako oblasť, v ktorej je ľahké hrať voči ostatným európskym krajinám úlohu konštruktívneho partnera bez toho, aby to doma vyvolávalo akékoľvek politické náklady,“ špecifikuje postoj štúdia.

Slovenský obranný projekt pre PESCO prepája vojakov, výskum a vývoj, hovorí jeden z jeho autorov

Hoci sa do slovenského projektu Euroartillery zapojilo oficiálne zatiaľ len Taliansko, podľa jedného z jeho autorov, plukovníka VLADIMÍRA KAVICKÉHO, sa oň zaujíma ďalších 13 krajín. Rozsiahly projekty má financovať Európska únia prostredníctvom Stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO).

V4 v PESCO: Skutočne spoločne iba raz

Spolupráca V4 v oblasti obrany je pomerne pozitívne vnímaná naprieč celou Úniou a Severoatlantickou alianciou. Mnohí analytici konštatujú, že po migrácii je tou najviditeľnejšou. Štvorica krajín sa koordinuje v oblasti obranného plánovania, výcviku a cvičení, spoločnej ochrany vzdušného priestoru, či vojenského vzdelávania.

Zapojenie V4 do Stálej štruktúrovanej spolupráce v obrane (PESCO), ktorá sa považujú za najvýznamnejšiu a najkonkrétnejšiu formu vojenskej spolupráce v rámci Európskej únie, je rovnako hodnotené pozitívne.

Česká republika je v PESCO zo štvorice krajín V4 najaktívnejšia. Zapojená je do ôsmich projektov, z toho jeden vedie. Bratislava sa zapojila do šiestich aktivít z toho jednu (EuroArtillery) vedie. Keďže delostrelecké systémy sú tradičnou súčasťou výrobného portfólia slovenského obranného priemyslu, Slovensko malo podľa ministerstva obrany ambíciu zastávať v tomto projekte vedúcu pozíciu.

Poliaci sú zapojení do siedmich, Maďari do šiestich projektov, nestoja však na čele žiadneho z nich.

Bilaterálne spolupracujú krajiny V4 v rámci štruktúr PESCO na dvoch, maximálne troch projektoch. Celá V4 sa ale spoločne zapojila len do jednej z 34 aktivít PESCO, a to do holandského projektu vojenskej mobility.

České ministerstvo zahraničných vecí v programe svojho predsedníctva vo V4 avizovalo, že sa pokúsi nájsť „príležitosti pre spoločný PESCO V4 projekt v oblasti rozvoja schopností a možnú spoluprácu štátov V4 v rámci Európskeho obranného fondu“.

Vojaci krajín V4 budú v pohotovosti, od leta povedú európske bojové jednotky

Bojové skupiny V4 pod poľským velením budú v spoločnej pohotovosti od 1. júla do konca roka. Slovensko do tzv. EU Battlegroup nasadí 229 vojakov. Ku krajinám Vyšehradu sa pripojí aj Chorvátsko.

Dôležitý partner: Washington

Diskusia o európskej strategickej autonómii v Európskej únii stále najviac točí najmä okolo Washingtonu a kritiky zo strany Spojených štátov.

Podľa výpočtov Svetového hospodárskeho fóra by náhrada americkej podpory v obrane stála krajiny Únie miliardy eur.  V prípade, ak by sa Spojené štáty stiahli z NATO, ostatné európske krajiny by museli iba na zabezpečenie globálnych námorných komunikačných línii investovať od 85 do 100 miliárd eur. Ak by sa pridala ešte obrana európskych teritórií napríklad v prípade hypotetického scenára, že by Rusko začalo s obsadzovaním niektorých teritóriu v Litve alebo Poľsku, zaplniť chýbajúce americké kapacity by v tom momente stálo európske vlády od 258 do 320 miliárd eur.

Šéf Bieleho domu už niekoľkokrát zvolenú cestu Európanov kritizoval a voči obrannej autonómii Únie je skeptický. Americké obavy nad konceptom suverenity z krajín V4 najviac znepokojujú Poľsko a Maďarsko. Česi, podobne ako krajiny Beneluxu, považujú postoje Washingtonu skôr za nedorozumenie, ktoré si stále žiada detailnejšie vysvetľovanie. Slovenská vláda si myslí, že strategická autonómia je najlepšou odpoveďou na americké požiadavky o aktívnejšie európske zapojenie v oblasti obrany a bezpečnosti.

Napríklad Nemecko, Rakúsko a Írsko tvrdia, že  negatívny pohľad z Washingtonu je motivovaný najmä ekonomicky, nakoľko sa Únia odkloní od amerického obranného priemyslu a peniaze bude nalievať najmä do európskych firiem. Najznepokojenejší je v tejto súvislosti zo všetkých krajín Únie Cyprus.

Krajiny V4 predpokladajú, že európska strategická autonómia je projektom kompatibilným s NATO. Vyhnúť sa však bezpodmienečne treba duplicitám, či diskriminácii medzi aktivitami. Z ostatných európskych krajín je v súvislosti s NATO najskeptickejšie Estónsko, ktoré predpokladá, že by snahy mohli Severoatlantickú alianciu dokonca poškodiť.

Spojené štáty sa pre PESCO obávajú pádu vplyvu vlastných zbrojoviek v Európe

Diplomatické zdroje včera (27. februára) informovali, že Spojené štáty chcú, aby krajiny, ktoré nie sú členmi Únie, no patria do bloku Severoatlantickej aliancie, zohrávali vo formujúcom sa európskom obrannom pakte kľúčovú úlohu.  

Európska rada pre zahraničné vzťahy (ECFR) sa pri štúdii o európskej strategickej autonómii opierala o rozhovory s vyše stovkou politikov, diplomatov a analytikov. Zo štúdie okrem iného vyplýva, že Vyšehradská štvorka sa úplne zhoduje v dvoch z dvanástich porovnávaných oblastiach. Napríklad krajiny Beneluxu len v jednej a trojica pobaltských krajín v žiadnej zo skúmaných pohľadov na tento koncept.