Tento článok je súčasťou Špeciálu: EÚ v roku 2021
Spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Únie v novom roku ovplyvní budovanie post-Trumpovského transatlantizmu. Brusel zapracuje aj na nových partnerstvách s regiónmi, o ktoré rastie záujem najmä v súvislosti s klimatickými zmenami, vrátane Indie, Afriky a Arktídy.
Demokracia bude vo svete po pandémii v horšom stave ako pred ňou, na čo doplatia najmä chudobnejšie regióny. Únia sa ale môže sústrediť na perspektívy, ktoré s obnovou po kríze prídu. Dostane okrem iného šancu opätovne naštartovať ambície lídra v tzv. mäkkej sile.
Otázky klímy transformujú už existujúce partnerstvá (napríklad s Čínou) a posmelia záujem bloku o nové regióny, ako India, či Arktída.
ZAHRANIČNÁ POLITIKA
Európski susedia
Obnova partnerstva s južným susedstvom, ktoré bude spolu s východným susedstvom Komisia „uprednostňovať“ tak, ako doteraz, píše sa v programe európskej exekutívy. Spoločné oznámenie o obnovenom partnerstve by mala eurokomisia iniciovať už v prvom štvrťroku.
Po odblokovaní slovensko-českého veta voči bulharskému návrhu by mohlo dôjsť k opätovným dohodám a konečnému otvoreniu negociácii o vstupe s Albánskom a Severným Macedónskom.
Snahám o lepšiu spoluprácu bude ale aj v tomto regióne dominovať vakcinácia. Viditeľnosť pri pomoci s očkovaním bude jednou z hlavných stratégii, ako v čase, kedy sa zásadné zmeny v rozširovaní Únie neočakávajú, udržať priazeň a podporu obyvateľstva na západnom Balkáne.
Turecko a jeho vzťah s Úniou sa tiež v budúcom roku pravdepodobne v mnohom nezmení. Ak by nedošlo k predčasným parlamentným voľbám, súčasný kurz Ankary ostane rovnaký: asertívna politika voči susedom, aj pichanie do osieho hniezda. Bez Trumpa vo Washingtone budú voči Turkom Američania azda ešte ostrejší a turecká vláda bude pravdepodobne intenzívnejšie komunikovať s Moskvou, ale aj s Pekingom.
Prezident Erdoğan na domácej scéne sľubuje rok plný reforiem. Efektívne očkovanie populácie bude však aj v tejto krajine základom pre opätovné naštartovanie ekonomiky. Väčšina Turkov bude zaočkovaná čínskou vakcínou spoločnosti Sinovac.
Do marca má európska diplomacia prísť s návrhom, ako situáciu so sankciami voči Turecku riešiť. Koordinovať sa pri tom po novom chce už aj so Spojenými štátmi.
Hľadanie strateného transatlantizmu
Na prvý pohľad sa dátumu 20. január, kedy v Bielom dome preberie vedenie Joe Biden, nemôžu európski lídri dočkať. Na starom kontinente však mnohým, najmä z krajnej pravice, môžu nastať komplikovanejšie časy: od sponzorov, po sociálne siete.
Víťazstvo Joea Bidena v prezidentských voľbách vidí Únia ako príležitosť. Európska komisia a šéf diplomacie EÚ Josep Borrell predložili v decembri návrh novej transatlantickej agendy, ktorá by sa mala stať rámcom pre obnovu starého blízkeho partnerstva. Vďaka prevahe demokratov v oboch komorách kongresu bude mať Biden cestu otvorenú.
Bližšie vzťahy s Bielym domom môžu zabrzdiť iniciatívy Únie, ktoré súviseli s narastajúcimi ambíciami v strategickej autonómii v rôznych oblastiach, vrátane podpory domáceho obranného priemyslu, či digitalizácii.
Po oficiálnom vystúpení z Európskej únie a ukončenia prechodného obdobia v minulom roku, si nový zahraničnopolitický vzťah začína od 1. januára budovať blok aj so Spojeným kráľovstvom. Skončil sa voľný pohyb osôb a dohoda z decembra vyriešila aj ekonomické otázky.
Únia si bude chcieť Britov udržať nablízku okrem obchodu aj v oblasti obrany, keďže pred brexitom míňali zhruba štvrtinu celkového kombinovaného rozpočtu EÚ na obranu. Asi pätina kritických kapacít EÚ, vrátane námorných hliadkovacích lietadiel, viacúčelových fregát, či satelitu včasného varovania, bola tiež britská. V súčasnosti sa skloňuje možnosť osobitných bezpečnostných dohôd. EÚ len prednedávnom vyriešila aj problém účasti tretích na európskych obranných projektoch PESCO a Brusel by v nich chcel Londýn vidieť čo najskôr.
Ďalšie svetové mocnosti na scéne
O tom, ako bude obchod a investovanie medzi Čínou a Úniou vyzerať sa diskutovalo od roku 2013. Po 35 kolách oficiálnych rokovaní bola napokon pomerne nečakane v predposledný deň minulého roka prijatá Komplexná dohoda o investíciách. Jej pretlačenie zo strany Berlína a Paríža však podľa expertov zabrzdí možnosť zatlačiť na Peking spoločne so Spojenými štátmi. V roku 2021 prejde nová dohoda ešte poslednými právnymi úpravami a následne ju obe strany podpíšu. Ratifikácia na európskej strane je v tomto prípade nutná len od Európskeho parlamentu, pričom by celý proces mal prebehnúť ešte tento rok. Ak však bude nový americký prezident Joe Biden iniciovať očakávaný transatlantický dialóg o Číne, vplyv to môže mať aj na finálnu podobu dohody.
Únia sa pri absencii Spojených štátov spoliehala aj na to, že k štafete v boji proti klimatickým zmenám sa aspoň čiastočne pridá práve Peking. V minulom roku Číňania oznámili plán dosiahnutia uhlíkovej neutrality do roku 2060, pričom sa čaká na špecifikácie aj plán, ktorý by mohli v tomto roku predstaviť.
Čínu bude Únia pozorne sledovať aj v ďalších iniciatívach, ktoré čiastočne súvisia s klimatickými zmenami. Jednak pôjde o agresívnejšie aktivity v Arktíde, a jednak bude Peking pokračovať v zaisťovaní strategických oblastí v Juhočínskom mori, kde jeho najdôležitejšie obchodné centrá budú v najbližších rokoch zažívať priame následky vyčíňania počasia a klimatických zmien.
Pokus o otravu lídra ruskej opozície Alexeja Navaľneho, ktorú Únia jednoznačne pripisuje snahám Kremľa o jeho umlčanie, rozložili akékoľvek nádeje na zlepšenie dialógu na trase Moskva – Brusel. Únia je pre Rusko čoraz toxickejšou záležitosťou.
Ekonomické dôsledky pandémie, ktoré prispievajú k prehlbovaniu nerovnosti a chudoby v Rusku, pravdepodobne ešte rozšíria frustráciu verejnosti, na ktorú Moskva tradične reaguje ďalšími represiami. Pri pokračujúcom tlaku Únie v oblasti ľudských práv bude preto Moskva odpovedať ešte intenzívnejšou kampaňou proti bloku, napríklad aj prostredníctvom svojich dezinformačných kanálov. Európske sankcie voči Rusku ostanú s najväčšou pravdepodobnosťou v platnosti aj počas celého roka 2021 (nateraz platia do 31. júla 2021).
Realpolitika Moskvy na Kaukaze, v severnej Afrike, či na Blízkom východe však priniesla ovocie a Moskva ani v tomto roku nastavenú stratégiu „rozdeľuje a panuj“ pravdepodobne nebude meniť. A partnerov nájde, napríklad v Turecku, Indii a v oslabení aj v Bielorusku či čoraz nepokojnejšom Kirgizstane.
Nové obzory
Podľa organizácie Freedom House je demokracia vo svete v horšom stave ako pred pandémiou vo viac ako 80 krajinách sveta, najviac však v Afrike. Únia si za jednu z priorít v roku 2021 zvolila práve tento kontinent. Chce posilňovať partnerstvo, no zamerať sa aj na pomoc pri distribúcii vakcíny. Podľa expertov by si práve vďaka aktívnejšej účasti pri očkovaní na kontinente mohla Únia opätovne získať priazeň obyvateľstva a budovať na svojej zašlej mäkkej sile (soft power).
Hoci je Únia stále najväčším africkým donorom (súčasný rozpočet Európskeho rozvojového fondu pre kontinent zahŕňa 29,1 miliardy eur), Čínou financovaný rozvoj infraštruktúry je čoraz viditeľnejší. Partnerstvo s Afrikou by Únia chcela v novom roku posilniť aj v bezpečnostnej oblasti, konkrétne v regiónoch Sahelu a Guinejskom zálive.
Najmä portugalské predsedníctvo potlačí v prvej polovici roka aj bližšiu spoluprácu s krajinami Južnej Ameriky. Lisabon sa chce posunúť najmä v negociáciách o asociačnej dohode EÚ-Mercosur, či modernizácii globálnej dohody EÚ-Mexiko. Aj v tomto regióne však rastie čínsky vplyv, a to aj v oblasti vakcinácie. Peking plánuje až deväť miliardovú pôžičku pre krajiny Južnej Ameriky a Karibiku.
Do centra pozornosti sa však dostanú aj dva, pre Úniu nové, regióny záujmu. Prvým je India – plánuje sa stretnutie európskych lídrov s indickým premiérom.
Druhým dôležitým, no stále pomerne novým, bude Arktída. Eurokomisia chce aktualizovať politiku EÚ voči regiónu, ktorý je obzvlášť vystavený zmene klímy. Zároveň sa s topiacimi ľadmi stáva čoraz prístupnejšou destináciou, a to najmä súkromných spoločností, ktoré v oblastiach hľadajú nové zdroje nerastných surovín. S prechodnejšou námornou cestou sa navyše stáva strategickou oblasťou pre svetové mocnosti, vrátane Spojených štátov, Ruska a Číny.
Experti životného prostredia však varujú, že okrem roztopených arktických ľadovcov a vody, ktorá zvýši svetovú hladinu morí, sa do ovzdušia dostávajú aj tony nebezpečného metánu, či baktérie a vírusy, ktoré v permafroste hibernovali po tisícročia.
Postavenie Únie na svetovej scéne
Zmeny v prístupe k európskej zahraničnej politike by sa mali diať aj interne, respektíve voči medzinárodným organizáciám. Eurokomisia by mala koncom roka predstaviť nástroj na odrádzanie od donucovacích opatrení tretích krajín a boj proti nim.
O čosi skôr predstaví spoločné oznámenie o posilnení prínosu EÚ k multilateralizmu založenému na pravidlách. Reformy by chcel Brusel iniciovať aj na viacerých medzinárodných fórach, či už vo Svetovej zdravotníckej organizácii, alebo vo Svetovej obchodnej organizácii. Tu sa 12. ministeriál presúval z marca 2020 na jún 2021, pričom sa očakávajú nové podnety na zmeny v celkovom mechanizme, či riešenie sporov v tejto organizácii.
—
OBRANA
Strategická autonómia
Tzv. európska strategická autonómia prežívala za vlády Donalda Trumpa v Spojených štátoch obrodu. Najmä Nemecko a Francúzsko upozorňovali, že sa bezpečnosť Únie nemôže bezpodmienečne spoliehať na amerických partnerov a v bloku preto ožili mnohé staré aj nové projekty pre lepšiu bezpečnostnú spoluprácu, aktívnejšie zahraničnopolitické a vojenské tréningové misie, ale aj investície do nových projektov, vedy a výskumu v obrane.
Únia a jej členské štáty budú v novom roku intenzívne pracovať na zozname bezpečnostných hrozieb, známom ako Strategický kompas. Je však otázne, či sa v oblasti bezpečnosti udrží pozornosť pri budovaní európskych kapacít, alebo sa skôr sústredí na hľadanie synergií so Severoatlantickou alianciou.
Zásadný rok pre NATO
Keďže Joe Biden už avizoval, že sa chce intenzívne venovať aj obnove partnerstiev v NATO, v novom roku sa bude veľa hovoriť o transformácii Aliancie.
Pozornosť sa sústredí najmä na plánovaný summit, na ktorom by generálny tajomník Jens Stoltenberg mohol predstaviť nový politický dokument, ktorý by vznikol na základe nedávno publikovanej správe o reforme Aliancie.
V roku 2021 sa rozhodne, ako bude Aliancia pokračovať v Afganistane. Podľa Stoltenberga pôjde aj o dôležitý rok pre kontrolu šírenia nukleárnych zbraní a odzbrojovanie.
Vesmír sa otvára
Nové obzory bude Únia objavovať aj vo vesmíre. Američania, s novými Vesmírnymi silami, ktoré vznikli v roku 2019, pokračujú v rozvoji, pričom v lete plánuje NASA odštartovať prvú skúšobnú „planetárnu obranu“ pod názvom DART. Podľa plánu by sa americká raketa mala pokúsiť o odchýlenie asteroidu z jeho kurzu a pripraviť sa na to, že by podobný scenár, známy z Hollywoodskych filmov, skutočne v budúcnosti nastal.
Portugalské predsedníctvo sa chce podieľať na spustení Vesmírneho programu Európskej únie a v júni plánuje organizovať aj veľkú konferenciu na túto tému v Coimbre. Eurokomisia pripraví začiatkom roka akčný plán „pre synergie medzi civilným, obranným a vesmírnym priemyslom“.