Európske peniaze dostanú európsku ochranu

Zdroj: justice.eu

Náplňou práce európskej prokurtúry by malo byť priviesť páchateľov poškodzujúcich finančné záujmy únie pred súd. Príkladom takejto činnosti môže byť podvod pri projekte financovanom z európskych fondov.

„Európska komisia plní dnešným návrhom sľub uplatňovania nulovej tolerancie voči podvodom s finančnými prostriedkami EÚ“, povedala na tlačovej konferencii Viviane Redingová, podpredsedníčka EK pre spravodlivosť.  

"Ak my ako EÚ neochránime náš spoločný rozpočet, nikto iný to za nás neurobí“, dodala.

Podobný odkaz tento týždeň na Slovensku prezentovali aj nemeckí europoslanci z Výboru Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu po kontrolnej návšteve v Bohuniciach.

Štátom sa darí rôzne, Slovensko je najhoršie

EÚ už dochádza trpezlivosť s tým, že členské štáty páchateľov nestíhajú a teda efektívnu ochranu európskych peňazí nevynucujú. Odstrašujúci účinok je tak slabý. 

Za rovnaký trestný čin spojený s fondmi EÚ úrady pri ktorom obžalovaných v Bulharsku prepustili, im v Nemecku im vymerali vysoké tresty.

Len málo prípadov, ktoré OLAF (úrad EÚ pre boj proti podvodom) presunul na prokuratúry členských štátov, skončilo usvedčením páchateľov. Vyplýva to z porovnania, ktoré si Komisia vedie.

Úspešnosť štátov je pritom rôzna. Najvyšším počtom usvedčení sa môže pochváliť Švédsko, ktoré vyriešilo všetkých päť prípadov, ktoré OLAF tamojším úradom posunul. Naopak najmenšiu úspešnosť vykazuje práve Slovensko, ktoré nevydalo rozsudok ani v jednom zo 16 prípadov na ktoré OLAF upozornil. Podobne je na tom aj Španielsko s 54 prípadmi bez jediného usvedčujúceho rozsudku.

Držiteľom rekordu v celkovom počte prípadov, ktoré OLAF zveril štátnej prokuratúre, je Rumunsko. Rumunsko muselo riešiť  225 prípadov, pričom odsudzujúce rozsudky padli  v 23,4 % prípadov. Druhý najvyšší počet prípadov malo Nemeckom, ktoré má úspešnosť 57%.

Ako to bude fungovať?

Vytvorenie európskej prokuratúry predpokladala Lisabonská zmluva (článok 86 Zmluvy o fungovaní EÚ) a prisľúbil to aj predseda Komisie Barroso v svojom prejave o stave únie z minulého roka.

Európska prokuratúra by mala podľa návrhu pôsobiť decentralizovane, čo znamená, že jej pracovníci budú začlenení do vnútroštátnych právnych systémov. Budú viesť vyšetrovanie a stíhanie v spolupráci s národnými zamestnancami a podľa vnútroštátneho práva.

Šéf európskej prokuratúry bude ich postupy koordinovať.

OLAF sa zmení

Paralelne komisia posilňuje procesné postupy OLAF.Ten už nebude vyšetrovať ten typ podvodov, ktoré prejdú pod pôsobnosť európskej prokuratúry. Naďalej bude riešiť iné nezrovnalosti pri míňaní európskych zdrojov a trestné činy zamestnancov inštitúcií EÚ.

Navyše vznikne v rámci neho funkcia nezávislého inšpektora, ktorý bude dohliadať na procesné záruky, teda či úrad postupuje pri vyšetrovaní správne.

Práve nedostatky v tejto oblasti vyústili do masívnej kritiky OLAF v prípade Dalligate. Europoslanci žiadali rezignáciu jeho šéfa Giovanniho Kesslera. Ten zatiaľ svoju funkciu ustál, na predstavení nových návrhov sa ale včera osobne nezúčastnil. 

Pridá sa Slovensko? 

Európska komisia s návrhom európskej prokuratúry mešká. Legislatíva bola ohlásená totiž už v pracovnom programe na rok 2012. Už dnes je jasné, že sa k iniciatíve nepridá Dánsko, pretože má v tomto type spolupráce v EÚ garantovaný opt-out v zmluvách. Británia a Írsko budú súčasťou len ak sa tak sami rozhodnú (opt-in). Londýn už dal jasne najavo, že tak neplánuje urobiť.

Ministri spravodlivosti Nemecka a Francúzska sa zase v marci v spoločnom dokumente za vznik europrokuratúry postavili.

Slovenský rezort spravodlivosti tvrdí, že podporuje ciele inciatívy, teda ochranu finančných záujmov únie, ale o návrhu na vytvorenie prokuratúry, najmä postavenie voči vnútroštátnym orgánom zodpovednými za trestné stíhanie a ďalším, musí najprv prebehnúť odborná diskusia.

Návrh sa môže nakoniec pretaviť do ďalšej "posilnenej spolupráce", ktorej sa zúčastní len dobrovoľná skupina krajín. Musí sa ich však nájsť aspoň 9 a ostatné krajiny s tým musia jednomyseľne súhlasiť.

Čo príde ďalej?

Podľa článku 310 (6) a 325 Zmluvy o fungovaní EÚ (Lisabonská zmluva) je ochrana finančných záujmov EÚ zdieľanou kompetenciou medzi Komisiou a členskými štátmi. Európska prokuratúra by bola základom európskej dimenzie trestného práva.

Bol by to tiež prvý krok pre prípadné budúce rozhodnutie Európskej rady o rozšírení právomoci Európskej prokuratúry na boj proti závažnej trestnej činnosti, ktorá má cezhraničný rozmer.

Predstava Európskej komisie je, že by prokuratúra mohla vzniknúť k 1. januáru 2015.

Pozície

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky hovorí, že Slovensko "podporuje proklamované ciele tejto iniciatívy – zlepšenie boja proti podvodom s finančnými prostriedkami z európskeho rozpočtu a ochranu finančných záujmov Únie."

"Pre založenie Úradu európskeho prokurátora je potrebné vyriešiť jeho postavenie a vzťahy s vnútroštátnymi orgánmi členských štátov zodpovednými za trestné stíhanie, ako aj orgánmi Európskej únie, najmä Eurojustom a Európskym úradom pre boj proti korupcii (OLAF)", uviedla pre EurActiv.sk hovorkyňa ministra Jana Zlatohlávková.

"V nadväznosti na uvedené je Slovenská republika presvedčená, že tento inštitút bude možné zaviesť až po dôkladnej odbornej diskusii a rokovaniach členských štátov i ďalších zainteresovaných subjektov, v rámci ktorých budú vyriešené všetky spomenuté aspekty."

"Podrobnejšiu pozícia, respektíve predbežné stanovisko ku konkrétnym ustanoveniam návrhu v súčasnosti nie je možné poskytnúť, keďže znenie návrhu bolo predložené Komisiou iba predvčerom a návrh si vyžaduje dôkladnú analýzu a expertnú diskusiu na vnútroštátnej úrovni.“

Timothy Kirkhope, poslanec Európskeho parlamentu za skupinu Európskych konzervatívcov a reformistov plán Komisie kritizuje. Prisľúbil, že konzervatívci budú v Parlamente vystupovať proti.  

„Iba preto, že si niektorí štátni prokurátori nerobia v boji proti zneužívaniu fondov EÚ svoju prácu, ešte nie je dobrý dôvod na to, aby EÚ prevzala na seba všetkých 28 súdnych systémov. Namiesto toho by mali sme mali tieto krajiny prinútiť, aby si upratali a aby zaviedli taký systém stíhania páchateľov, ktorý by chránil finančné záujmy daňových poplatníkov EÚ.“

Francúzska europoslankyňa Véronique Mathieu Houillon, ktorá sa téme venuje v skupina Európskych ľudovcov (EĽS) návrh Európskej komisie privítala. “Je na čase, aby EÚ reagovala na trestné činy a aby viac ako 500 miliónov eur, ktoré sa každoročne spreneveria, získala späť“.