Európsky úrad pre boj proti podvodom je kvôli V4 zaneprázdnený

Európsky úrad boja proti podvodom (OLAF) [EC/AV]

Krajiny Vyšehradu sú najväčšími poberateľmi dotácií z európskych peňazí, no zároveň majú problém s ich neefektívnym využívaním. V hľadaní riešenia skupina nie je zjednotená. Nakoľko má Európsky úrad boja proti podvodom obmedzené právomoci, riešenie káuz ostáva v rukách členských štátov.

Medzi rokmi 2002 až 2017 prišla Európska únia o viac ako deväť miliárd eur v dôsledku podvodov s európskymi štrukturálnymi fondmi. Európska rada audítorov vo svojej nedávnej správe konštatuje, že členské štáty pri prevencii a vyšetrovaní podvodov častokrát zlyhávali. Najvýraznejším príkladom je región Vyšehradu, kde je vo všeobecnosti riziko korupcie vysoké.

Zoznam jednotlivých káuz v krajinách strednej Európy je znepokojivý. Verejné zákazky v Maďarsku, ktoré vyhrala spoločnosť pôvodne vlastnená Orbánovým nevlastným synom, napojenie talianskej mafie na slovenské dotácie pre poľnohospodárstvo, alebo dotácie na hotelový komplex s prepojením na firmu Andreja Babiša. Spoločným menovateľom vo všetkých prípadoch sú európske peniaze.

Úrad OLAF tuší podvod s agrodotáciami na Slovensku. Začal oficiálne vyšetrovanie

Prácou zavraždeného novinára Jána Kuciaka sa oficiálne začal zaoberať aj Európsky úrad pre boj proti podvodom. Podľa slovenského premiéra Petra Pellegriniho však nejde o nič výnimočné. 

Neprekvapí, že Európsky úrad boja proti podvodom (OLAF) je v uplynulých rokoch zamestnaný identifikáciou a skúmaním týchto prípadov. V roku 2018 OLAF vyšetroval celkom 197 prípadov. Drvivá väčšina z nich sa odohrala v Rumunsku. S ôsmimi prípadmi nasledovali Maďarsko a Poľsko. V dôsledku tohto vývoja OLAF poslal Rumunsku výzvu na súdne pojednávanie vo ôsmich prípadoch, Maďarom a Poliakom zhodne v siedmich.

Achillovou pätou je slabá vymožiteľnosť práva

Jedna z najväčších slabostí V4 vychádza zo slabej a neefektívnej vymožiteľnosti práva. Uzavreté vyšetrovania v prípadoch, ktoré OLAF označil za problematické, je v regióne mimoriadne nízke. V roku 2016 obvineniami skončilo iba 22 až 33 percent prípadov, v ktorých OLAF odporučil vyšetrovanie. Tie najviac problematické prípady boli uzavreté bez ďalšieho vyšetrovania. V maďarskom prípade nevlastného syna premiéra Viktora Orbána našiel OLAF „presvedčivé dôkazy“ o nezrovnalostiach, maďarské úrady vyšetrovanie jeho spoločnosti Elios Innovatív Ltd. však ukončili kvôli „chýbajúcim dôkazom o kriminálnej aktivite“. Detaily prípadu maďarská vláda stále nezverejnila.

„Achillovou pätou maďarskej snahy bojovať proti korupcii je Úrad prokurátora, ktorý blokuje vyšetrovanie a chráni zodpovedné osoby,“ povedal József Péter Martin, výskumník vetvy Transparency International v Spojenom kráľovstve a prednášajúci na Korvínovej univerzite v Budapešti. Podľa Martina Úrad prokurátora iba v niekoľkých málo prípadoch obvinil osobu s prepojením na vládu.

Podobná situácia je na Slovensku. Napriek relatívne vysokému počtu problémov s využívaním európskych fondov je iba malá časť klasifikovaná ako podvod a len veľmi nízky počet ľudí súdy odsúdili za nezrovnalosti v súvislosti s verejnými zákazkami. Konštatuje to Nadácia Zastavme korupciu. Od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa často diskutuje o prípadoch zneužívania priamych investícií do poľnohospodárstva z európskych peňazí.

Rozsah a systémovú povahu údajných podvodov odhalili práve články zavraždeného novinára. Prípadom sa po jeho smrti začali zaoberať iní novinári a zástupcovia opozície. Ministerstvo poľnohospodárstva, ktoré fondy spravuje do dnešného dňa nepriznalo nijaké pochybenia.

Maďarský generálny prokurátor Péter Polt vyhlásil, že „52 percent všetkých prípadov vyvrcholilo obvineniami, čo je viac ako európsky priemer. Spolupráca s OLAF-om je podľa neho „výnimočne dobrá“. Maďarská vláda však často o správach OLAF-u hovorí ako o politicky motivovaných, „kampaňových správach“.

Europoslanci odovzdali Komisii podklady ku kauzám v slovenskom agrosektore

Predstavitelia Iniciatívy poľnohospodárov Alžbeta Oravcová a Jaroslav Jánoš sa v utorok v Bruseli stretli s viacerými poslancami Európskeho parlamentu z Výboru pre kontrolu rozpočtu, aby poukázali na dôvody ostrého štrajku poľnohospodárov a na „katastrofálny stav“ slovenského poľnohospodárstva.

Český premiér Ander Babiš zvolil podobný prístup. Európsku komisiu obviňuje z pokusov destabilizovať Českú republiku po najväčších protikorupčných protestoch po páde komunizmu. Bruselskí audítori začali vyšetrovanie bývalej Babišovej spoločnosti Agrofert, kvôli podozreniu z neoprávneného čerpania eurofondov s pomocou predstaviteľov jeho strany ANO.

V porovnaní s Českom nemá v Maďarsku problematika mobilizačný potenciál. Nijaké protikorupčné protesty sa neodohrali, čo je sčasti dôsledkom silnej politickej apatie a sčasti hodnotová orientácia spoločnosti, ktorá je voči systematickej korupcii zhovievavá.

Krajiny V4 sú medzi jedenástimi najväčšími príjemcami európskych štrukturálnych fondov, rebríček vedú Poliaci, za nimi nasledujú Maďari. Verejné obstarávanie súvisiace s eurofondami zohrávali kľúčovú úlohu vo verejných investíciách v regióne. V rokoch 2014 až 2020 európske štrukturálne a investičné fondy financovali viac než 90 percent verejných investícií na Slovensku, čo je najväčší podiel v Únii.

V najmenšej krajine V4 sa situácia pomaly zlepšuje. „Bol som za skrátenie dĺžky verejného obstarávania na 45 dní,“ hovorí Miroslav Hlivák z Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO). V minulosti bolo ÚVO na čiernom zozname a nemohlo hodnotiť verejné obstarávania s presahom na európske peniaze. Dnes je situácia iná. ÚVO bude národnou autoritou s výlučnou právomocou kontrolovať tendre v nasledujúcom finančnom cykle Únie.

ČR: Agrofert Andreja Babiša a jeho Bocianie hniezdo vyšetruje OLAF

Praha/Brusel 2. marca (TASR) – Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vyšetruje okolnosti dotovania výstavby farmy Bocianie hniezdo v komplexe Agrofertu podnikateľa slovenského pôvodu Andreja Babiša, aktuálne vicepremiéra a ministra financií ČR.

Čísla sú podobné v Maďarsku, kde približne 60 percent z verejných investícií spolufinancovala Únia. Eurofondy sú zodpovedné asi za 4 až 5 percent maďarského HDP.

József Péter Martin si myslí, že maďarská ekonomika by bez európskych peňazí rástla len veľmi pomaly. Úroveň verejných investícií by bola nižšia, rovnako aj reálne mzdy. Rozsah sprenevery eurofondov môžeme len odhadnúť. Maďarská pobočka Transparency International odhaduje, že európske projekty sú precenené v priemere o 25 až 30 percent.

Marže za finančný cyklus sa pohybujú vo výške asi 3,1 miliardy eur. Škandál Elios, zahŕňajúci Orbánovho nevlastného syna je iba špičkou ľadovca. Transparency International odhalila kauzu Maďarského centra zdravotníckych služieb, ktorá v rámci projektu čiastočne financovaného z eurofondov nakúpilo zdravotnícke zariadenia od slovenskej firmy za 1,7 milióna eur, približne päťkrát viac ako bola trhová cena.

Víťazmi tohto modelu sú podnikatelia a oligarchovia s prepojením na vládu. Zbohatnutie Lorinca Mézsárosa je výnimočným prípadom zo všetkých uhlov pohľadu. Z obyčajného inštalatéra sa počas vlád Viktora Orbána stal najbohatší Maďar, majiteľ 220 spoločností. Jeho spoločnosti vyhrali desať percent všetkých verejných obstarávaní v roku 2017 a 80 percent všetkých, ktoré zahŕňali eurofondy. „Takáto monopolizácia prerozdelenia zdrojov je v Únii a v OECD bezprecedentná,“ hovorí Martin.

Čelíme nevídanému únosu štátu, povedala novinárka Holcová europoslancom

Česká investigatívna novinárka a bývalý reportér RTVS vyjadrili v Európskom parlamente obavy o verejnoprávne médiá. Novinárske organizácie zase vyzvali na väčšiu spoluprácu novinárov.

Podľa analýzy poľského Ústredného úradu pre boj s korupciou (CBA), publikovanej v roku 2013, prítok európskych fondov samo osebe zvyšuje riziko korupcie v Poľsku. Ide najmä o nezrovnalosti v organizácii tendrov pre implementáciu veľkých infraštruktúrnych investícií, digitalizácie a energetiky. Na mnoho z nich v Poľsku prispieva Európska únia pričom ich cena sa pohybuje desiatkach až stovkách miliónov zlotych. CBA poukazuje na hrozbu korupcie v kontraktoch v obrannom sektore, ktoré sú však Úniou financované v menšej miere.

V poľských verejných obstarávaniach asi 120 miliárd zlotych prechádza veľmi prísnym procesom oznámenia, výberu a kontroly pod hlavičkou zákona o verejných obstarávaniach. Zvyšných 80 miliárd zloty však utratia verejné podniky, ktoré zákony prehliadajú. Pri tendroch do istej výšky firmy nemusia spĺňať tak prísne kritériá.

Náchylné na korupciu sú hlavne tendre z tejto skupiny. Poliaci majú navyše najvyšší podiel tendrov s jediným záujemcom v Únii. Podľa inštitútu Digiwhist má 46 percent verejných obstarávaní iba jediného záujemcu. OLAF predpokladá, že 19 až 23 percent poľských tendrov môže byť náchylných ku korupcii. Dva z nedávnych príkladov potenciálnej korupcii pri verejných obstarávaniach, ktoré odkryla CBA, zahŕňali Poľskú poštu v hodnote asi sedem miliónov eur a Odvolací súd vo Wroclavi v hodnote 470 tisíc eur.

Štyri tiene korupcie

Obecná štruktúra korupcie v regióne sa líši od štátu k štátu. Podľa českého analytika Mareka Zelenku sú jedným z najdôležitejších kontribučných faktorov slabo platení a nízko kvalifikovaní štátni úradníci, ľahko manipulovateľní súkromnými firmami.

V Maďarsku je korupcia centralizovaná, kvôli faktu, že samo Maďarsko je politicky aj ekonomicky najcentralizovanejší štát v Únii. „Voláme to reverzný únos štátu. Nie sú to už iba bohatí oligarchovia, ktorí získajú kontrolu nad štátom ako Babiš v Českej republike, ale neformálny kruh pozostávajúci z politikov, oligarchov a šedých eminencií na čele s predsedom vlády, ktorý má posledné slovo,“ podotýka József Péter Martin. Maďarská štruktúra sa prejavuje aj vo výmene elít. Obohacovanie privilegovaných vrstiev je zabezpečené pozíciou na postoch štátnej správy.

Na Slovensku je mnoho symptomatických prípadov vážnej korupcie. Najvýraznejším je takzvaný škandál Gorila, ktorý na svetlo sveta prišiel v roku 2011. Dlho stratené nahrávky rozhovorov predstaviteľov finančnej skupiny Penta a vysokopostavených politikov, polícia nedávno našla v sejfe kontroverzného podnikateľa Mariana Kočnera, ktorý dnes ako obvinený z objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka čaká na proces vo väzení. Podľa Grigorija Mesežnikova, predsedu Inštitút pre verejné otázky sú elementy slovenského „únosu štátu“ posilnené praktikami „selektívnej spravodlivosti“, ktoré sú výsledkom prepojení straníckych politikov, podnikateľov, a neefektívnych a skorumpovaných orgánov činných v trestnom konaní.

Čím podmieniť čerpanie eurofondov?

Pridať sa k európskej prokuratúre by mala byť základná požiadavka na krajiny, ktoré čerpajú európske fondy, píše maďarský europoslanec zo skupiny Zelených, BENEDEK JÁVOR.

Poľsko má podľa rebríčku Transparency International o vnímaní korupcie najlepšie hodnotenie spomedzi krajín V4. Situácia však ani zďaleka nie je uspokojivá. V poslednom Európskom semestri Komisia korupciu v Poľsku ani len nespomenula, tento rok podčiarkla, že finančným dohľadom minulý november otriasli obvinenia z korupcie vedúce k náhlemu odstúpeniu riaditeľa Úradu pre finančný dohľad. Podľa Grzegorza Markowskeho z Bátoryho inštitútu je jedným z najslabších častí poľského systému takzvaná „proto-korupcia“, v rámci ktorej vládna strana Právo a spravodlivosť systematicky podkopáva autonómiu súdov a obsadzuje štátne inštitúcie

Tvrdý oriešok

Nebolo by férové očakávať, že Európska únia sama vyrieši problémy s korupciou v jej členských štátoch. Môže ale robiť omnoho viac. Tento predpoklad potvrdila aj Európska rada audítorov, ktorá volá po rozšírení právomoci OLAF. Úrad boja proti podvodom podľa nej trpí „vnútornými nedostatkami“.

Európsky parlament na kritiku rady audítorov reagoval odsúhlasením reformy, ktorý by mala posilniť kooperáciu OLAF s novovytvoreným Úradom európskeho prokurátora. Nové pravidlá budú regulovať výmenu informácií medzi úradmi, zaistia zosúladenie ich činností a neduplikovanie prieskumnej práce. Poľsko a Maďarsko sa v kontraste s Českou republikou a Slovenskom nezapojili do Úradu európskeho prokurátora. Argumentovali ohrozením svojej suverenity.

Slovensko si s OLAFom vysvetľuje možné colné podvody

SaS chce hlavu šéfa Finančnej správy Františka Imreczeho. Ten tvrdí, že ide o nedorozumenie a Slovensko milióny eur nebude musieť doplácať.

„Nakoľko ide o iniciatívu rozšírenej spolupráce, ktorá je pre členské štáty dobrovoľná, prinútiť ich nemožno,“ konštatuje József Péter Martin.

Hoci Parlament nedávno prijal podmienenie štrukturálnych fondov dodržiavaním právneho štátu, konečné rozhodnutie bude na Rade. Okrem nových nápadov je potrebné posilniť súčasné regulácie ako článok 142 nariadenia o spoločných ustanoveniach, ktorý umožňuje pozastavenia platieb v prípade systematického porušovanie vymožiteľnosti práva.