Európu podľa Macrona ohrozujú neliberálne demokracie

Francúzsky prezident Emmanuel Macron počas prejavu v Európskom parlamente. [© EU 2018 / EP]

Francúzsky prezident ohlásil v Európskom parlamente zvýšenie príspevku do európskeho rozpočtu a finančnú pomoc samosprávam, ktoré sa rozhodnú prijať migrantov.

Rok po svojom zvolení vystúpil francúzsky prezident Emmanuel Macron s prejavom v Európskom parlamente. Odmietol rozdelenie štátov na malé a veľké či východné a západné. Toto podľa neho nie je hlavným problémom Európskej únie.

Úniu podľa neho ohrozuje vzostup autoritárskych režimov. „Do Európy sa vracia občianska vojna… fascinácia neliberálnymi demokraciami rastie každým dňom,“ povedal Macron europoslancom v utorok 17. apríla.

Zároveň podotkol, že integračný elán cíti „aj z krajín, o ktorých hovoríme, že sú malé alebo na východe.“

Prezident sa vrátil k svojej dávnejšej myšlienke európskej suverenity, ktorú sformuloval vo septembrovom prejave na Sorbonne. Len európska suverenita, ktorá podľa neho nekonkuruje národnej suverenite, umožní Európskej únii čeliť globálnym výzvam vrátane klimatických zmien, digitalizácie ekonomiky a obchodnej konkurencie zo strany Spojených štátov a Číny.

Macron chce podmieniť prístup k eurofondom harmonizáciou daní

Prejav francúzskeho prezidenta o budúcnosti Európy vyvolal v Berlíne zmiešané reakcie.

Na rozdiel od sorbonnského prejavu predložil Macron menej konkrétnych návrhov. Medzi novinky možno zaradiť ohlásenie navýšenia francúzskeho príspevku do európskeho rozpočtu a návrh na vznik európskeho finančného mechanizmu pre samosprávy, ktoré sa rozhodnú prijať migrantov.

Nie autoritárska demokracia, ale autorita demokracie

Macron do Európskeho parlamentu prišiel s dvoma hlavnými myšlienkami. Tou prvou je, že „ak sa vzdáme demokracie, je to nesprávny smer.“ V rámci druhej sa snažil europoslancov presvedčiť, že „potrebujeme budovať európsku suverenitu, pomocou ktorej ochránime našich občanov a odpovieme na neporiadok vo svete.“

Liberálnu demokraciu, ktorá rešpektuje práva menšín a jednotlivcov ako aj rovnosť pohlaví, považuje za súčasť „našej“, teda európskej identity.

„Odmietam však, že demokracia je bezmocná,“ zdôraznil zároveň francúzsky prezident. „Odpoveď nie je autoritárska demokracia, ale autorita demokracie,“ odkázal do Budapešti a do Varšavy.

Európsky model, ktorý spája národy s odlišnými dejinami, označil za jedinečný. „Tým sa odlišujeme od autoritárskych mocností, ale aj od našich najbližších spojencov,“ vysvetlil s odkazom na Rusko a Spojené štáty.

Nie ľud, ale elity opustili demokratické ideály

Európsky demokratický model je však podľa neho krehký a „závisí od nášho záväzku“. Zároveň podčiarkol, že „to nie je ľud, ktorý opustil demokratické ideály, ale klérus (elity)“.

Občania Únie podľa neho nepotrebujú lekcie o Európe, ale návrh nového európskeho projektu, o ktorom môžu viesť kritickú diskusiu. Európske politické strany vyzval, aby k takejto diskusii dopomohli pred budúcoročnými voľbami do Európskeho parlamentu.

„V tomto duchu pokusu a inovácií som naštartoval občianske konzultácie, aby sme opustili prístup áno-nie,“ vysvetlil Macron svoju domácu, francúzsku iniciatívu.

Ivan Korčok: Národný konvent o EÚ nie je kampaň

Konventom chceme preniesť debaty zo summitov do slovenských miest, hovorí štátny tajomník ministerstva zahraničia IVAN KORČOK. Vysvetľuje tiež, prečo pre Slovensko naďalej nie je výhodné, aby sa únii rozhodovalo medzivládnym spôsobom.

Šéf frakcie Európskej ľudovej strany Manfred Weber však Macrona v rozprave kritizoval, že odmietol myšlienkou spitzenkandidátov. „Európsky parlament je jediný orgán, ktorý demokraticky kontroluje Európsku komisiu, ktorú nazývam európskou vládou,“ povedal Weber, podľa ktorého dokáže Parlament prostredníctvom princípu spitzenkandidátov kontrolovať aj výber šéfa Komisie.

Polemika s europoslancami

Macron zase kritizoval európske politické strany za nízku účasť na eurovoľbách. Obvinil ich, že sa riadia národnou logikou. V rozprave im tiež vytkol, že odmietli jeho návrh na nadnárodné kandidátky, ktoré podľa neho mohli viesť spitzenkandidáti.

Súťaž spitzenkandidátov sa presadila vo voľbách v roku 2014, keď si európske politické strany vybrali kandidátov na šéfa Európskej komisie. Na rozdiel od Macronovho návrhu sa však títo kandidáti uchádzali o hlasy iba vo svojich členských štátoch.

Štáty potom zvolili za šéfa Európskej komisie Jeana-Claudea Junckera, ktorého nominoval celoeurópsky víťaz eurovolieb, Európska ľudová strana.

Tento rok Francúzsko myšlienku spitzenkandidátov odmietlo, avšak až potom, čo europoslanci zamietli Macronov návrh na vyhradenie časti britských kresiel v Európskom parlamente pre poslancov zvolených na nadnárodných kandidátkach.

Vnútorná a vonkajšia solidarita

V prejave ďalej Macron presadzoval myšlienku európskej suverenity. „Potrebujeme suverenitu, ktorá je silnejšia ako naše (národné suverenity), ktorá nám pomôže vyriešiť výzvy,“ vysvetlil Macron, ktorý vidí výzvy v oblati klímy, obchodu či bezpečnosti.

Potom prešiel ku konkrétnym opatreniam. „Pred jarou 2019 (keď sa konajú eurovoľby) potrebujeme výsledky… potrebujeme odblokovať diskusiu o reforme dublinského nariadenia,“ povedal o migračnej politike.

Sulík vyčíta Macronovi presídľovanie utečencov, o ktorom nehovoril

Šéf SaS tvrdo kritizoval francúzskeho prezidenta za prejav v Európskom parlamente. Nepozdáva sa mu snaha Emmanuela Macrona zaviesť európske environmentálne dane. Za „najnebezpečnejšie“ však považuje jeho plány v oblasti migrácie.

„Potrebujeme vnútornú a vonkajšiu solidaritu,“ zopakoval viackrát Macron bez toho, aby spomenul migračné kvóty, ktoré odmietajú vyšehradské krajiny.

Za to navrhol finančný mechanizmus pre samosprávy, ktoré prijmú migrantov. Ďalšie detaily neuviedol.

Francúzsko dá viac, ale má podmienky

V súvislosti s európskym rozpočtom ohlásil zvýšenie francúzskeho príspevku. Nešiel do konkrétností, len naznačil francúzske požiadavky. Tými sú jednak nové priority v programovacom období 2021 – 2027 – digitálna ekonomika či energetická transformácia, a jednak podmienenie prístupu k eurofondom fiškálnou a sociálnou harmonizáciou.

Omnoho menej ako v minulých prejavoch o Európe hovoril Macron o reforme eurozóny. Dôvodom môže byť zdržanie, ktoré spôsobili nemecké koaličné rokovania a celkovo opatrný nemecký prístup. V Európskom parlamente len povedal, že je za dobudovanie bankovej únie a posilnenie Európskeho stabilizačného mechanizmu, ktorý pomáha štátom v núdzi.

Macron chce napokon otvoriť diskusiu o vyššej daňovej záťaži v oblasti životného prostredia, a to na európskom trhu v podobe minimálnej ceny uhlíka a na hranici Únie v podobe akéhosi cla na dovoz.

Francúzsky prezident sa v prejave nevenoval rozširovaniu Európskej únie, čo mu v rozprave vyčítal šéf Komisie. „Ak nedáme (západnému Balkánu) perspektívu členstva, hrozí nám návrat 90 rokov. Nechcem návrat vojny na západnom Balkáne,“ povedal Juncker. Macron reagoval s tým, že je za „priblíženie“ západného Balkánu k Únii. V tradičnej línii zahraničnej politiky Paríža však dodal, že nebude „obhajovať rozširovanie, pokiaľ nebude prehĺbenie integrácie“.

Macronova veľká reforma eurozóny naráža na odpor Berlína

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo svojom utorkovom prejave (17. apríla) pred europoslancami opäť hovoril o potrebe reformy eurozóny. Jeho návrhy sa však nepozdávajú novému nemeckému ministrovi financií Olafovi Scholzovi ani konzervatívcom Angely Merkelovej.