Eurovoľby 2019: Porovnanie programov a postojov politických strán

Na snímke volebná komisia vo voľbách do Európskeho parlamentu 2014. [TASR / Henrich Mišovič]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Eurovoľby 2019: Programy politických strán

V sobotu prebehnú na Slovensku štvrté voľby do Európskeho parlamentu. Kandiduje 31 politických strán. Porovnali sme programy a postoje deviatich najrelevantnejších a výsledky zhrnuli v prehľadnej analýze.

Slovensko čakajú štvrté voľby do Európskeho parlamentu. Konajú sa v zložitom období politizácie európskej diskusie, nedoriešených problémov, a rastúcej podpory nacionalistických a euroskeptických strán.

Vo voľbách sa o priazeň voličov uchádza 31 subjektov. Podľa prieskumov má šancu získať mandát deväť z nich. Hlásia sa k širokému spektru európskych straníckych frakcií: ľudovcom, socialistom a demokratom, liberálom, konzervatívcom a reformistom, aj nacionalistickým a krajne pravicovým skupinám.

Pripravili sme pre vás prehľad postojov a pozícií relevantných politických strán k vybraným otázkam európskej politiky. Vychádzali sme z volebných programov strán, rozhovorov s lídrami kandidátok, a dodatočných zdrojov ako sú mediálne vystúpenia, či staršie programové dokumenty.

Predstavenie analýzy si môžete vypočuť aj ako podcast.

Analýza je dostupná v PDF formáte na tomto linku. Jej závery možno zhrnúť do niekoľkých bodov.

Tri relevantné strany (SNS, K-ĽSNS, Sme rodina – BK) nezverejnili pred voľbami oficiálny volebný program. Aj tie, ktoré program či priority mali, zvolili skôr formu náhodne pospájaných akcentov, preferencií a tém, než koherentnú a ucelenú predstavu o podobe pre EÚ. Výnimkou je SaS so svojim aktualizovaným manifestom slovenského eurorealizmu a program PS/Spolu.

Nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu nemajú jednu veľkú kľúčovú tému. Pre väčšinu strán ňou nie je ani migrácia. Hoci sa v programoch spomína, je to len v rovine prihlásenia sa k už realizovaným opatreniam a/alebo dôrazom na ochranu vonkajšej hranice. Výnimkou sú strany Sme rodina a K-ĽSNS a čiastočne SNS, ktoré migráciu tematizujú výrazne. Zhodou okolností sú to strany bez programových dokumentov pre tieto voľby. Všetky strany unisono chcú, aby azylová a migračná politika zostala národnou doménou. SaS, ktoré s témou v priebežnej komunikácii tiež narába viac, požaduje posudzovanie žiadosti o azyl mimo EÚ.

Väčšina strán (Most-Híd, KDH, OĽaNO, PS/Spolu, SaS, Smer-SD) reflektuje zvyšujúcu sa dôležitosť široko chápanej bezpečnosti (obranné spôsobilosti, obranná spolupráca, dezinfomácie, kyberbezpečnosť, terorizmus) a zahraničnopolitického výtlaku únie. V oblasti bezpečnosti nikto netematizuje európsku armádu, PS/Spolu ale hovorí o Stálom strategickom veliteľstve EÚ. V zahraničnopolitickej oblasti je relatívne rozšírená ochota vzdať sa práva veta v niektorých zahraničnopolitických rozhodnutiach na úrovni EÚ.

Dodržiavanie princípov právneho štátu v EÚ je téma v hľadáčiku programov (ak existujú). Zväčša nájdeme uznanie, že je to problém, ku ktorému je potrebné sa postaviť. Preferované riešenie je nezávislé a depolitizované hodnotenie s nejakou podobou sankcie.

Niektoré strany si vedia predstaviť nové inštitúcie ako európsku spravodajskú službu (KDH, OĽaNO, zdieľanie databáz Most-Híd), „európsku FBI“ na základe Eurojustu, (PS/Spolu, KDH), európsky minister financií (PS/Spolu), Európska rozpočtová rada (PS/Spolu, OĽaNO)

Najambicióznejší program smerom k EÚ má koalícia PS/Spolu. Vyznačuje sa tiež najpriateľskejším jazykom k EÚ. Keď sa ale pozrieme na jednotlivé politiky, aj mnohé iné strany vidia pridanú hodnotu ďalšej spolupráce v rovnakých oblastiach (právny štát/ sociálne štandardy/obrana/eurozóna). Na rozdiel od PS/Spolu sa však explicitne vymedzujú voči „európskemu superštátu“, „zbytočným“ novým kompetenciám, „subsidiaritou“ a pod. Najjasnejšie PS/Spolu vybočuje ambicióznosťou napr. v environmentálnych politikách.

Ako hrozbu pomenúva EÚ najjednoznačnejšie Kotlebova ĽSNS. Paradoxne v posledných vyjadreniach aj ona upúšťa od požiadavky na vystúpenie z EÚ. K-ĽSNS, Sme rodina aj SNS pracujú s naratívnom dvojakého metra, nespravodlivosti, či priamej diskriminácie alebo dokonca kolonizácie Slovenska (resp. nových členských krajín). Zaujímavý programový presah je medzi Smer-SD a SNS v témach Rusko ako „dôležitý partner nie hrozba“ a „rovnaká pláca za rovnakú prácu“.

Niektoré programy obsahujú špecifické akcenty: u Mostu- -Híd je to ochrana menšín, od čoho sa dá odvodiť aj ich výrazná podpore pre kontrolu princípov právneho štátu a demokracie na európskej úrovni. OĽaNO si prináša do európskeho programom boj s byrokraciou a snahu o nástroje transparentnosti, Smer-SD sociálny program. SaS ako jediná hovorí o menšom rozpočte EÚ, PS/Spolu o podpore nezávislých médií a kultúry.

Pokiaľ ide o personalistiku, na kandidačných listinách do eurovolieb sa rodová rovnováha oproti minulým voľbám príliš neposilnila (cca 24 %). V nami sledovaných stranách (9 strán) z prvých troch miest (27 miest) kandiduje 5 žien. Väčšina kandidátov má trvalý pobyt v Bratislave, väčšina lídrov kandidátok sú poslanci NRSR alebo EP, s výnimkou M. Šimečku z PS/Spolu.

Voľby do Európskeho parlamentu sa budú na Slovensku konať v sobotu, 25. mája.

Analýza je dostupná v PDF formáte na tomto linku.


Obsah je súčasťou projektu, ktorý spolufinancuje Európska únia prostredníctvom grantu Európskeho parlamentu. Partnerom obsahu je Friedrich-Ebert-Stiftug, zastúpenie v SR.

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU

Sledujte

Mediálny partner