Falošné správy vo V4: Vlády sú často súčasťou problému

Región ostáva homogénny v prístupoch, ktoré ako V4 prijal. [PublicDomainNetwork.net]

Napriek tomu, že sú krajiny Vyšehradskej štvorky cieľom mnohých hybridných útokov, ktoré sa snažia ovplyvňovať ich spoločnosti, žiadna zo štvorice krajín nemá jednotnú alebo koordinovanú politiku boja proti falošným spravodajským a dezinformačným kampaniam. Región však ostáva homogénny v prístupoch, ktoré ako V4 prijal.

S voľbou prezidenta Donalda Trumpa sme vstúpili do post-faktuálnej éry, kde šírenie „alternatívnych faktov“ a konšpiračných teórií ešte viac sťažuje demokratické verejné diskusie.

Falošné správy sa na internete šíria omnoho rýchlejšie ako pravdivé, tvrdia vedci

Podľa rozsiahlej štúdie Massachusettského technologického inštitútu (MIT), ktorá bola minulý týždeň publikovaná v časopise Science, sa falošné správy na sociálnej sieti Twitter šírili sedemkrát rýchlejšie.

Psychológ Péter Krekó, autor knihy Tömegparanoia (Masová paranoja) je presvedčený, že fenomén post-faktuálnej éry je posilnený vysokým dopytom po novinkách, založených na potvrdzovaní predsudkov. Dôležitý je podľa neho aj masívny nárast počtu takýchto zdrojov, konkrétne aktivít politických činiteľov, firiem alebo dokonca celých štátov zameraných na šírenie takýchto teórií.

Je dôležité vedieť, že dezinformácia a falošné správy nie sú totožné pomenovania. Kým všetky falošné správy patria medzi dezinformácie, nie všetky dezinformácie sú falošnými správami. Dezinformácia je širšia kategória, ktorá zahŕňa nielen vytvorenú, ale aj deformovanú realitu. Samotná dezinformácia slúži na presadenie pozície, ktorá sa nezakladá na faktoch.

Vyšehrad: Súčasť problému aj riešenia

Krajiny Vyšehradskej štvorky v tejto oblasti nie sú jednotné: niektoré vlády sa stali dokonca súčasťou problému, iné spoznali potenciálne riziko a svojimi aktivitami sa postavili proti dezinformačným snahám.

Vypĺňanie prázdneho priestoru: Strategická komunikácia po slovensky

ŠPECIÁL / Strategická komunikácia je ale dáždnikom verejnej diplomacie a platí to aj v slovenských pomeroch. Premyslené, celistvé a jasné informácie, ktoré sú odovzdávané občanom, sú nielen významnou úlohou, ale aj dôkazom dobrej správy vecí verejných.

Zraniteľnosť regiónu vyplýva z toho, že majú podľa prieskumu Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI) občania krajín V4 obmedzenú dôveru v mainstreamové médiá. Navyše, alternatívne alebo „nemainstreamové“ médiá začínajú mať reálny vplyv.

Pokiaľ ide o to, ako sa občania dozvedia o dôležitých spravodajských príbehoch a komu dôverujú, 27 percent respondentov v Poľsku, 36 percent v Českej republike a 45 percent na Slovensku uviedlo, že sa spoliehajú skôr na „priateľov a rodinu“ než na tradičné médiá. Okrem toho, 21 percent v Maďarsku a 30 percent v Českej republike číta alternatívne médiá, pretože je to „zábavnejšie a vzrušujúce“ než tradičné správy.

Zatiaľ čo Maďari a Slováci sú vo všeobecnosti náchylnejší ku konšpiráciám, Česi a Poliaci sú týmto teóriám menej otvorení. Napríklad na Slovensku, kde sa zaznamenal nárast počtu alternatívnych médií, však táto skutočnosť vážnejšie neohrozila obchodné záujmy „tradičných médií“. Najpopulárnejší web alternatívnych faktov na Slovensku, Hlavnespravy.sk je približne desaťkrát menší ako najväčšie slovenské informačné portály.

V Maďarsku sa počet portálov, ponúkajúcich falošné správy, blíži k stovke. Ich množstvo sa začalo výrazne navyšovať počas eskalácie utečeneckej krízy v roku 2015. Väčšinu z týchto webov tvoria klasické stránky loviace kliky, ktoré sú prepojené s Facebookom, napríklad Mindenegybenblog.

Sociálne siete už reagujú na podnety používateľov o nenávistnom obsahu rýchlejšie

Facebook, Twitter a YouTube spoločnosti Google urýchlili odstraňovanie nenávistných prejavov vo svojom online obsahu. V priebehu 24 hodín teraz prehodnocujú v priemere viac ako dve tretiny sťažností.

Maďarský premiér Viktor Orbán nielenže nezačal voči ich rozširovaniu konať, ale aktívne sa zapojil do kampane, rozširujúcej konšpirácie. Aj ďalší politici v regióne však prevzali rétoriku amerického prezidenta a médiá, ktoré sú voči nim kritické, označujú za falošné.

Známym príkladom je český prezident Miloš Zeman, ktorý má na konvenčných novinárov negatívny pohľad. Len prednedávnom kritizoval vydavateľstvo Economia, ktoré sa zameriava na strednú triedu a podnikateľov. Premiér Andrej Babiš takisto kritizuje novinárov z tohto vydavateľstva, ale aj verejnoprávnych médií. Zároveň sám, prostredníctvom trustového fondu, vlastní jeden z najväčších mediálnych konglomerátov v krajine, MAFRA.

Doterajší slovenský premiér Robert Fico označoval mnohokrát slovnenských novinárov tými najnevyberanejšími invektívami, no zdá sa, že jeho nasledovník je v tomto smere opatrnejší. Iní slovenskí vládni predstavitelia sa ale častokrát Ficovu rétoriku neštítia nasledovať.

Ide to bez dezinformácií?

Jednou z najdôležitejších falošných spravodajských webových stránok v Českej republike je Sputnik CZ, ktorý je zodpovedný za základný falošný spravodajský obsah v krajine. Okrem Sputnika je v Českej republike v prevádzke okolo 40 až 50 falošných spravodajských webových stránok. Najprudší nárast bol zaznamenaný krátko po anexii Krymu a začiatku vojny na východnej Ukrajine.

„Odvtedy sa niektoré webové stránky stali irelevantnými, zatiaľ čo pribudli ďalšie, nové. Napríklad česká verzia Sputnika publikovala v minulosti v priemere 600 článkov mesačne, teraz je to takmer 1 600,“ uviedla Veronika Víchová, analytička českého think-tanku European Values.

Vichová pripomína, že pôvodne sa tieto portály „venovali udalostiam na Ukrajine a v zahraničí, ale časom sa falošné spravodajské stránky začali vo veľkej miere sústreďovať aj na utečeneckú krízu a dnes aktívne pokrývajú udalosti v Českej republike“.

V Maďarsku dnes pro-ruskú propagandu šíri takmer stovka portálov a množstvo facebookových profilov. Psychológ Péter Krekó tvrdí, že je takmer nemožné robiť politiku bez falošných správ, a dokonca aj v maďarskom kontexte nie je post-faktuálnosť jednostranná. Opozícia je čoraz viac náchylná na šírenie rôznych falošných správ, pretože takýto obsah sa v polarizovanom a čoraz rozhorčenejšom prostredí ľahko šíri.

Napriek skutočnosti, že poľská spoločnosť je všeobecne odolná voči ruskej propagande a jej politický systém je medzi V4 najmenej zraniteľný voči vplyvu Kremľa, vládna strana Zákon a spravodlivosť (PiS) nevylučuje používanie rétoriky ruského štýlu o dekadentnom západe. Priestor pre nezávislé poľské médiá sa neustále zužuje: okrem toho, že PiS prevzala kontrolu nad verejnoprávnym vysielateľom TVP, veľká časť médií, podporujúcich vládu, má dobre fungujúce osobné alebo obchodné vzťahy s vládnou stranou. V dôsledku toho médiá ako Niezalezna.pl, Gazeta Polska, wSieci alebo TV Republika propagujú naratívy PiS-u.

Majú falošné správy skutočný vplyv? Rozsiahla štúdia založená na dátach tvrdí opak

Začiatkom januára vydala skupina vedcov z troch prestížnych univerzít štúdiu, ktorú akademická obec označila za prvú vedeckú prácu o americkom vystavení falošným správam počas prezidentských volieb v roku 2016, založenú na dátach.

Podľa Vladimíra Šnídla, novinára Denníka N a autorka knihy Lož na Facebooku je Slovensko špecifické v oblasti falošných informácií v dvoch oblastiach. Prvou z nich je oblasť medicíny a zdravia. Šnídl poukazuje na to, že najčastejšie zdieľané falošné správy na slovenskom internete tvoria príbehy o zázračných receptúrach a liekoch, ktoré liečia všetky druhy chorôb, vrátane rakoviny. Podľa neho totiž vôbec nie je v poriadku, ak niekto napríklad „beztrestne šíri články o tom, že rakovina sa dá poraziť citrónmi, ktoré potom zdieľajú tisíce ľudí“.

Medicínske podvody považuje Šnídl za veľmi podceňované: „V týchto prípadoch stačí, že sa stane jedna udalosť, ktorá len jednej osobe skráti takáto správa život a je to dosť na to, aby sa tomu venovala pozornosť,“ dodáva.

Druhou oblasťou je podľa novinára zacielenie pozornosti na špecifické, často málo dôležité témy. „Rôzne weby podsúvajú ľuďom dojem, že problémom či ohrozením pre Slovensko číslo jedna sú napríklad migranti. Za pomoci reálnych správ nafúknu skutočné prípady kriminality migrantov zo západnej Európy a nevšimnú si kriminalitu na Slovensku, ktorú robia naši vlastní občania,“ vysvetľuje Šnídl.

Iniciatívni v boji proti falošným správam

Dobrou správou je, že v regióne rastie počet iniciatív, ktoré redakčným tímom pomáhajú bojovať proti falošným správam. Čoraz populárnejšia je napríklad česká faktografická platforma Demagog.cz, certifikovaná Medzinárodnou sieťou pre overovanie faktov. Zameriava sa hlavne na overovanie dôveryhodnosti vyhlásení politikov.

Nové projekty, ako napríklad Manipulátoři.cz, sa však zameriavajú na odhaľovanie falošného alebo pochybného obsahu. Do boja sa tiež pripája rastúci počet mimovládnych organizácií a think-tankov.

V Českej republike je hlavným orgánom, ktorý sa zaoberá dezinformáciami, Centrum boja proti terorizmu a hybridným hrozbám. To spadá do kompetencie ministerstva vnútra. Ministerstvo obrany Českej republiky a Ministerstvo zahraničných vecí sa tiež zaoberajú otázkou na úrovni pracovnej skupiny. „Česká republika patrí medzi krajiny, ktoré prijali konkrétne kroky a opatrenia, čo je samo osebe veľmi pozitívne,“ povedala Veronika Víchová, analyčka českého think-tanku European Values.

Macron ide bojovať proti ruským „fake news“, predbehol Komisiu

Vo Francúzsku sa chcú zamerať na sponzorovaný obsah a väčšie zapojenie súdov. Strategický dokument Európskej komisie zatiaľ prechádza verejným pripomienkovaním.

V Poľsku bolo v roku 2016 spustené periodikum neziskovej, faktografickej a vyšetrovacej žurnalistiky OKO.press. Projekt, ktorý je v súčasnosti financovaný z darov od čitateľov, sa zameriava na zachovanie slobody prejavu a dostupnosti informácií v rozdelených médiách Poľska.

Podľa Jakuba Kralku, poľského advokát, špecializujúceho sa na technológiu a médiá, ktorý je zároveň aj šéfredaktorom poBezprawnik.pl, je ťažké hovoriť o osvedčených postupoch v poľskej vládnej sfére, pokiaľ ide o odhalenie falošných správ, keď sú sami negatívny príklad v tomto ohľade. Navyše je to v skutočnosti citlivá otázka, pretože je spojená s potenciálnymi obmedzeniami slobody prejavu.

Pre poľské ministerstvo digitálnych záležitostí je šírenie falošných informácií a dezinformácií čoraz väčšou výzvou, na ktoré by štátne orgány mali nájsť primerané riešenia. Rezort tiež tvrdí, že boj proti dezinformáciám je v silnom záujme štátu a kľúčovým faktorom, ktorý môže posilniť imunitu spoločnosti voči dezinformáciám, je mediálna výchova, zameraná na kritické myslenie a schopnosť interpretovať rôzne mediálne pokrytie. Dôležité je, aby sa takáto výchova a vzdelávanie nesústreďovala len na deti a študentov, ale aj na pomoc dospelým, ako súčasť procesu celoživotného vzdelávania.

V Maďarsku bol jedným z prvých projektov na odhaľovanie dezinformácií urbanlegends.hu založený a upravený maďarským novinárom Ivanom Marinovom. Stránka ozrejmuje mestské legendy, povesti, falošné správy, mylné predstavy a mýty a ukazuje, kde sa objavili a ako sa rozšírili.

V krajine je štát nepravdepodobným zdrojom pomoci pre takéto weby a akceptovanie zahraničných finančných prostriedkov vedie k stigmatizácii. Marinov je presvedčený, že dôsledkom toho je, že nezávislé súkromné iniciatívy majú väčší predpoklad stať sa úspešnými. „Mohla by to byť aj možnosť, ako by nezávislá tlač začala spoluprácu medzi svojimi redakčnými tímami, ktorá by zlúčením zdrojov umožnila efektívnejšiu, transparentnejšiu a vyváženejšiu prácu,“ dodal.

 

Hoci slovenská vláda podobné iniciatívy na inštitucionálnej úrovni neiniciovala, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky minulý rok oznámilo, že slovenská polícia bude zamestnávať dvanásť nových odborníkov na boj proti dezinformáciám a hybridným hrozbám. Intenzívne v tejto oblasti komunikuje aj rezort diplomacie so samostatným oddelením. Okrem toho vláda často využíva finančné prostriedky na podporu mimovládnych organizácií, ktoré odhaľujú falošné správy.

Najmä slovenský prezident Andrej Kiska často spomína významnú úlohu, ktorú v dnešnom on-line svete neziskové organizácie majú. Iniciatíva #somtu, podporovaná napríklad aj Kiskom, prináša fakty do online diskusií, pretože vyzýva svojich členov, aby sa do nich zapojili prostredníctvom hashtagov.

Pravidlá týkajúce sa slobody prejavu na Slovensku neumožňujú rasistické vyhlásenia, šírenie fašizmu alebo správ, ktoré môžu poškodiť iných. Napriek tomu, falošná správa – pokiaľ nehraničí s extrémizmom – sa ešte legislatívne nevyriešila. Na monitorovanie extrémizmu Policajná služba Slovenskej republiky dokonca používa počítačovú aplikáciu. Tá však falošné správy neregistruje.

Stránka Facebooku slovenskej polície, často kritizovaná za bulvarizáciu svojho obsahu, je však pomerne dobrým príkladom štátom odhaľovaných falošných správ. Stránka má viac ako 116 tisíc fanúšikov a jej administrátori využívajú príspevky aj na rozšírené hoaxy a falošné príbehy.

 

Európsky prístup k dezinformáciám na internete: Kto má niesť zodpovednosť?

Koncom apríla navrhla Európska komisia nové opatrenia na boj proti dezinformáciám šíreným online. Jej oznámenie výslovne spomína Rusko, a to aj napriek nesúhlasu niekoľkých eurokomisárov menovať krajiny podieľajúce sa na šírení dezinformácií.

Tak ako vo väčšine krajín Európskej únie, ani v krajinách V4 zatiaľ neexistujú účinné právne mechanizmy na boj proti zmanipulovaným informáciám. Podľa odborníkov by ich prvý impulz mohol prísť práve z Bruselu. Európska komisia už bola vyzvaná, aby zriadila koalíciu na boj proti falošným správam. Najbližším cieľom je už do júla vytvoriť takzvaný „kódex postupov“.

„Celoeurópsky kódex nakladania s dezinformáciami, ktorý má byť vypracovaný do júla 2018, pomôže online platformám harmonizovať ich prístupy k boju proti dezinformáciám a poskytne jasný návod, aké správanie a metódy sú akceptovateľné,“ doplnila Katarína Kertýsová, strategická analytička Hágskeho centra pre strategické štúdiá.